misterz

Trocha slabšie ako jednotka, ale stále ide o slušnú zábavu. Film netreba brať vážne, ide iba o akciu, srandu, vtipné hlášky, lietajúce hlavy a končatiny, vystrekujúcu krv a pekné baby. Hralo tu veľa známych osobností, ale aj o nich som presvedčený, že to brali ako srandu a zábavu. Bol som zvedavý na Lady Gaga a musím konštatovať, že svoju postavičku zvládla celkom slušne. Žeby všestranná umelkyňa? :) Ch. Sheen sa nezaprel... klasika. Podľa mňa sa ani moc nemusel namáhať s herectvom. Asi nejak tak si ho predstavujem aj v skutočnom živote (odhliadnuc od funkcie prezidenta). S cigárom a babami v posteli :). Na záver jedna rada. Keď chce niekto vypnúť mozog, no nedajú sa mu z hlavy vyhnať myšlienky aby si rozum trocha odpočinul, pustí si Machete Kills - zaručený recept. 65/100

Prasiatko a jeho veľký príbeh je v mojom prípade hlavne o pocitoch a krásnych spomienkach. Istý čas tento animáčik moje deti hrozne bavil a muselo to byť u nás stále pustené. Či už aktívne pozeranie s deťmi, alebo iba ako kulisa pri iných činnostiach, táto rozprávočka sa mi podvedome spája s množstvom pekných vecí, ktoré som spolu s deťmi prežil alebo spravil. Hudba a obrázky sa mi dostali hlboko, hlboko pod kožu a vždy keď si na Prasiatko a jeho príbeh spomeniem, okamžite sa mi vybavia nádherné spomienky, ktoré sú už síce minulosťou ale stále žijú v mojom podvedomí a táto rozprávka mi ich pripomína. Preto je v mojej TOP-ke medzi animákmi.

Takáto nezmyslená ľudská brutalita ma vie vždy poriadne rozčúliť. Hrôza a des. Chápem, že sa zvieratá zabíjajú kvôli mäsu, ale preboha, takto krutým a cynickým spôsobom...? Tých mäsiarov by som na týždeň zavrel k hladným prasatám.

Originálny upírsky krvák, to sa musí uznať. Páčilo sa mi, že sa Carpenter vzdialil od tradičnej predstavy upírov a vykreslil ich trocha inak. Žiaden navoňaný, vyfintený, vyparochňovaný upír popíjajúci so skleneného pozláteného pohára ľudskú krv a pritom filozofujúci o podstate bytia či nebytia tu nie je. Tu sú upíri, ktorí si proste odtrhnú kus mäsa a sú spokojní. Dej nie je nejak extra zaujímavý, v podstate ide iba o to, nájsť hlavného upíra a jemu potom zabrániť získať cenný artefakt. A po ceste ešte zlikvidovať pár upírskych "hniezd". Vyvažujú to však celkom podarené hlášky, ktoré sú príjemným oživením deja. Na druhú stranu, nepáčila sa mi celková výprava a réžia. Keby nebolo tej slušnej rockovej hudby a krvavých scén, asi by som sa zmenil na upíra aj ja a radšej niekam odletel. Tiež sa mohlo pridať na dusivej, hororovej atmosfére s pár podarenými ľakačkami. Bez tohto mi film vyšiel na slušný priemer. Škoda premárnenej šance na skvelý film s upírskou tématikou. 60/100

Veľmi milá, vtipná pixarovka s pohodovým a zábavným príbehom, vhodným pre deti a celú rodinu. Garancia príjemne stráveného večera. Nedá mi vyzdvihnúť perfektne prepracovanú grafiku. Napr. pri Sullyho srsti je vidno snáď každý chlp... Jednoducho pastva pre oči, ktorá sa dá pozerať i viackrát a stále nenudí. 89/100

Tri poviedky spojené s tajomnou knihou Necronomicon. Oceňujem na tú dobu kvalitné masky a slušné gore scénky. Je tu snáď všetko. Od slizu až po rozpadávajúce sa mäso a kostry. Hlavne v prvých dvoch poviedkach. Dejovo sú síce priemerné a miestami so slabšou výpravou, ale finále každej poviedky pekne graduje do silného odkazu. Celkovo som mal z Necronomiconu dobrý pocit, taká relaxačná oddychovka. 65/100

Námet je výborný, ale na mysteriózny thriller je tu veľmi málo mysterióznej atmosféry. Namiesto nadupaných akčných scén by som radšej privítal tajomnejšiu atmosféru so záhadou a nezodpovedanými otázkami, ktoré by diváka dokázali vtiahnuť do deja. Na začiatku filmu to trocha fungovalo, ale dlho to nevydržalo. Navyše od približne polky filmu je jasné o čo ide, a keďže ma dej nijak zvlášť neoslnil, postupne ma začala vzmáhať nuda a preto som dopozeral iba s vypätím posledného zvyšku síl. Ďalší príklad premrhanej réžie a scenáristicky nevyužitého dobrého nápadu. 55/100

Je to síce hrozná zlátanina, ale aj tak som sa celkom nečakane bavil. Niekedy človek až žasne, čo tí scenáristi dokážu vymyslieť a čo všetko spliesť dohromady... Ani nie že hrušky a jablká, skôr jablká a vesmírne družice. Nedokážem vysvetliť prečo som tomu nedal odpad. Možno Rufus Sewell? Alebo celkom dobrá hudba? V každom prípade som asi spravil dobre, že som film nebral nijako vážne, iba som nechal pred očami plynúť obrázky, mozog som pustil na vandrovku a ono to fungovalo tak, že dávam 3*. 60/100

Mám rád historické filmy a Rusi majú zopár naozaj podarených kúskov, ale tento k nim asi patriť nebude. Nebolo to úplne zlé, ale vyskytlo sa tu veľa rušivých elementov, ktoré súviseli skôr s technickou stránkou ako príbehovou. Kamera sa mi v kritických momentoch zdala rozmazaná a roztrasená, zábery na súboje boli nezvládnuté, chaotické a až príliš umelé. Tiež vizualizácia a réžia mohli byť trocha lepšie. Technická stránka tak nepriamo ovplyvnila atmosféru vo filme a často ma preto uvrhla do nudy, občas prerušenej svetlými momentami vo filme (napr. pokus o atentát, sprisahanie....). Koniec sa mi zdal predčasný, ja by som v príbehu pokračoval ďalej, aspoň po bitku na jazere v r. 1242. Takže u mňa priemer, ale film sa oplatí pozrieť, aspoň zo zvedavosti. 60/100

Nechcem sa nikoho dotknúť, viem že film má mnoho fanúšikov, ktorí nedajú naň dopustiť. Čo sa mňa týka, otravnejší film som ešte ani asi nevidel. Nemyslím to v zlom, snímok má svoje kúzlo, aj určitú výpovednú hodnotu. Na môj vkus to však bolo neskutočne dlhé, uťahané, niektoré pasáže sa vyslovene vlečú ako sopeľ z nosa po trojdňovej nádche. A to celkom zbytočne. Keby to bolo aspoň o hodinku kratšie. Svetlé a naozaj silné momenty vo filme (napr. scénka s Hopperom a jeho napalmom, letecká kavaléria na pobreží...) sa tak strácajú v prázdnote nudy a ešte raz nudy, ale takej hroznej, že človek pri nej aj zabudne na to silné a dobré čo vo filme je. Alebo ho to otrávi. To je ten rozdiel medzi týmto filmom a Olovenou vestou (1987), kde takýto problém rozhodne nie je. Film sa neutápa a nestráca v prehnanej stopáži. Tu je pekne všetko koncentrované, dej a atmosféra pekne spolu gradujú. Odkaz a pointa filmu spolu naberajú na sile, bez zbytočnej nudy. Človek tu pomaly nemá čas ani dýchať. A tak to má byť. Preto mi to pripadá, ako keby niekto z malej fľašky "sirupu" Olovenej vesty urobil 1000 litrov slabučkej malinovky, kde človek cíti iba náznak chuti. Koniec sa síce snaží o nejaký existenciálny odkaz, ale robil to pre mňa nevyhovujúcim a zbytočne komplikovaným spôsobom. 60/100