Silviaxx

Zaujímavý dokument o dôsledkoch kartelových vojen z pohľadu ľudí touto vojnou ohrozených. Surovo a bez servítky predkladá všetko, čo sa v tejto oblasti reálne deje, vrátane autentických záberov z popráv bez akejkoľvek cenzúry. Je to šokujúce najmä preto, že bezprostredne pri sebe žijú dva svety, ktoré sú si neuveriteľne odlišné po všetkých stránkach. Vôbec nechápem narko hudbu - ako to môže niekto podporovať, je to absolútne choré, nehovoriac o tom ako ju môže niekto počúvať. Skvelá sonda do priameho epicentra celého problému.

Girls against boys je z kategórie filmov, ktoré utečú ako voda a ja si to ani nestíham uvedomiť. Zásadne je to vďaka skvelému spracovaniu a dobre vystavanému príbehu, čo ma okamžite vtiahlo do deja a nepustilo až dokonca. Ako bolo povedané nejedná sa o jednoduchý revenge typu "čreva ven", čo teda napovedá aj žánrové zadefinovanie tohto snímku, kde horor uvedený nie je. Tento revenge išiel o niečo viac hlbšie a bol tak trochu psycho - to však nie je niečo, čo by mu uberalo na kvalite, skôr posúva jeho atraktivitu ešte o stupienok vyššie. Trošku ma mrzí, že Howard nebol na obraze dlhšie, ale napriek jeho menšiemu priestoru sa zas dokázal predstaviť v úplne inom význame, a teda len opäť potvrdil svoje schopnosti. Inak sa plne stotožňujem s Flipnicovým komentárom, ktorý mi doslova zobral slová z úst (písmena z prstov?:D).

Svet Tima Burtona je jedinečný. Vidieť z neho aspoň kúsok prostredníctvom jeho filmov je úplne fascinujúce a odlišné od všetkého, čo som kedy videla. Big fish v sebe nesie krásne posolstvo prelínané úžasnými príbehmi, ktoré diváka maximálne vtiahnu do deja, kedy už nič nie je dôležitejšie a doslova baží po ďalšej historke. V závere prichádzame na to, že možno to, čo nám častokrát vadí na tom druhom je práve TO, čo ho robí sebou samým, neopakovateľným a v konečnom dôsledku je to práve TO, čo by nám na ňom chýbalo najviac. Úžasné po každej stránke, skvelé herecké obsadenie a ani sekunda, kedy by som sa nudila.

Spomedzi uviaznutí niekde, je toto veľmi slabučký odvar. Síce má House Hunting celkom slušný vizuál a fajn prostredie, to je asi to jediné, čím sa môže pýšiť. Väčšina z postáv začne byť po niekoľkých minútach vysoko iritujúca, najmä otec tej baby - slovami nedokážem popísať ako neskutočne mi išiel na nervy. Už teda po hereckej stránke to nie je nič moc. Čo sa týka príbehu, mala som pocit, že je tlačený do úzadia na úkor toho, aby sme sledovali vzťahy medzi postavami namieste, čo mňa osobne veľmi neuchvátilo. Vo viacerých situáciach sa postavy správali vrcholne nelogicky a línia pôvodnej rodiny žijúcej v danom dome na mňa pôsobila ako nasilu vtlačená do deja, aby to vyzeralo zaujímavejšie. Čo tomu už vôbec nepomohlo je natiahnutá stopáž, a teda je z House hunting len podpriemerná sivá záležitosť.

Celkom svieža vecička s vtipnou myšlienkou - urobiť z Lincolna lovca upírov. Síce som práve kvôli tomu pristupovala k snímku trochu rozpačito, ale určite predčil moje očakávania. V rámci upírin je táto veľmi vydarená najmä po stránke masiek. Najviac ma však uchvátila akcia, ktorá tu bola brutálne nasekaná, čo mi nedalo veľa priestoru na nudu. Jednotlivé bitky boli prevedené efektne a okorenené slow motions, čo vytváralo ešte lepší dojem. Druhá polovica (ak nepočítam finále) však oproti prvej pôsobila o niečo viac mdlo, ale výrazne dojem z celého filmu neskazila.

Tóto ja móžem! Nebyť toho pomalšieho rozjazdu, tak by to bolo omnoho lepšie, ale aj tu sa nachádzajú fajn prvky. Napríklad psycho črty hlavnej hrdinky spojené so sebapoškodzovaní v prípade psychického vypätia alebo castingy, kedy je na prvý pohľad jasné, že sa jedná o niečo viac. Avšak, to pravé vzrúšo prichádza cca od trištvrtiny filmu. V tom momente nás Starry eyes vezmú na pekelnú jazdu, ktorá nepoľaví ani na moment až do konca filmu. Skvelé! Samozrejme obrovská podobnosť s Thanatomorphose a najmä Contracted, ale to je pre mňa len pozitívom, keďže sú to výborné kúsky. Tak teda si dávame repete, no a koniec v dome bol naozaj nečakane brutálny. Nemôžem skrývať nadšenie.

No neviem od Severanov všeobecne očakávam niečo viac a som si istá, že to vedia lepšie. Objektívne je to priemerný film, pri ktorom som sa subjektívne nudila. Začiatok bol ešte celkom neokukaný a vzbudzoval napínavejšiu atmosféru, keďže som nevedela, čo môžem očakávať. Následne to padá do nie príliš zaujímavého survivalu, kde sa vkuse len motkáme po lese, ale nič zvláštne ani napätie či strach vzbudzujúce sa tu nedeje. Dokonca to ešte aj končí sladko.

Aká je vlastne výpovedná hodnota tohto? Myslím, že v podstate nulová. The devil inside začína veľmi sľubne, berie si na mušku zaujímavý prípad, ale až veľmi sa tvári na dokumentáciu reálneho prípadu, čo už v prvých momentoch bolo pomerne podozrivé. Exorcizmu vo väčšine prípadov nepoviem nie, je to sľubná a hlavne znepokojivá téma. Každopádne. Ocitáme sa priamo v centre všetkého - Vatikáne - kde sa však omnoho viac okolo všetkého kecá než činí. Prvá vec, čo ma trošku zamrzela, ale brala som to s nadhľadom. Keď už sa prešlo ku konkrétnym činom, nepôsobilo to na mňa intenzívne, skôr mi tie situácie prišli o ničom, také na silu - ale ešte vždy som to brala s nadhľadom. Scény v dome a následne v nemocnici výrazne zachraňujú situáciu. No a potom sa to skončilo, a toto sa už fakt s nadhľadom vnímať nedá. Vzhľadom na záver filmu je The devil inside zbytočnosť.

Citadel je zaujímavá záležitosť z prostredia neskutočne špinavého a bezútešného - takého v akom by snáď nechcel dobrovoľne žiť nikto. Napriek tomu pôsobí príťažlivo už len preto, čo v sebe schováva. Prvá časť filmu sa skôr zamerala na vybudovanie atmosféry strachu a úzkosti, aby sme si mohli kvalitne užiť veľké finále priamo v Citadele. Síce sa v nej nič prevratné nedeje, ale človek tak nejak prirodzene súcití s osamelým otcom a jeho osudom. Po všetkých udalostiach sa ocitáme v srdci problému, kde už je atmosféra omnoho tuhšia a napínavejšia. Mňa to teda oslovilo, gang šialených a brutálnych detí pobavil a za tých 85 minút to určite stálo.

Pôvodne som chcela Texaský masaker 3D obísť, ale keďže Leatherface (2016) je jeho pokračovaním, vrhla som sa naň. Teraz už viem o ako veľa by som bola prišla! Texaský masaker je v mojom srdci jednoducho kultovka kultoviek, horor ktorému som ochotná odpustiť aj menej násilia, či počítačovejšie efekty. Myšlienka zvrátenej, pošahanej rodiny je rovnako zábavná v roku 2015 ako aj v roku 1974, a teda mám pocit, že ma neomrzí snáď nikdy. V tomto prípade šli vraždy celkom rýchlo a dej sa zameriaval skôr na rodinné zväzky a putá. Finále na jatkách bolo úplne skvelé (aj ja chcem takéhoto bratranca!). Stretli sme sa aj s nechutnejšími scénami, čo k tomuto neodmysliteľné patrí, aj keď (ako som spomínala) boli skôr v pozadí na úkor deja. Vzhľadom na to, že som sa skvele bavila a aj pre slabosť k Leatherfaceovi sa nedá udeliť nič iné než 5* (podotýkam, že toto je jeden z mojich vysoko subjektívnych názorov) a teším sa na pokračovanie.