s0re

Filozoficka drama, ktora nas prenesie cez mnozstvo roznych pristupov k zivotu (od existencializmu az po cynizmus a dokonca idelogie ako socializmus). Vizualna nadhera ktora prelina viacero storoci do jedneho, sexom nabite sceny a nechyba ani satira. Jednoznacne nutnost pozriet viackrat za sebou s istym odstupom.

Podstatne lepsie ako zbuchana jednotka, kde som si nevedel vytvorit vztah takmer ku ziadnej postave. Audiovizualna bomba, avsak v tomto pripade mam pocit ze finale bolo zbuchane narychlo, vyhrotenie situacie som cakal az v tretej casti.  Dalsim negativom je zdanliva neautorita imperatora, predstavoval som si ho ako silnejsieho a hrozivejsieho tvora (asi je tu v mojom ponimani paralela s Darth Sidiusom). A neviem si pomoct, ale hlavna postava ma nejak nezaujala, absolutne ma nezaujima jej osud. Timothee ju moze hrat aj dobre vramci svojich moznosti, ale neposobi na mna ako vodca, skor ako niekto kto ma byt loveny a aj uloveny. Jeho chlapcensky vzhlad bohuzial, vramci obrazutvornosti, nepredstavuje ziadnu autoritu a moc.  Ani ked vo filme vrieskal na ludi, nevzbudilo to vo mne respekt ani obavy. Od mladeho zaporaka to uz bolo trochu ine, kvoli jeho nepredvidatelnosti a sociopatizmu.

Toto bude pre mna navzdy filmovy priklad pre aroganciu moci.  Moc korumpuje, izoluje, prinasa sociopaticke sklony a aj z tych najpriatelskych ludi vie urobit bezcitnych cynikov.  Peniaze a moc neukazuju pravy charakter, oni ho fakt kazia.  Je to chyba v nasej DNA.