Autogram

Nie je to len o orloch, aj keď hrajú hlavnú rolu, ale aj o ďalších blízkych obyvateľoch lesa alebo skál, ako bocian čierny, kuvik vrabčí a ďalších drobných živočíchoch. Ako je zvykom v Hulíkových filmoch, nechýba apel na ochranu životného prostredia, zvlášť potrebného pre ohrozené druhy, ktoré sa nevedia prispôsobiť poľudšťovaniu krajiny.

Vešania je tu nadostač pre každého sadistu. No okrem toho a ešte nesmrteľného Clinta ma v tomto westerne nič viac nezaujalo.

Z hanblivého mladíka na svetoznámeho scientológa, ale filmy napriek tomu robí a produkuje fakt dobré.

Po dlhšom čase (okrem rozprávok) väčší slovenský film podľa slovenskej literárnej klasiky, takže očakávania boli veľké. Z väčšej časti sa aj naplnili, vernosť predlohe je zachovaná, takže, ako sa tu píše, premietanie na hodinách slovenčiny v treťom ročníku gymnázií je isté. Malé muchy, ako príliš dunivá hudba alebo nejasnosť deja pri nepozornom sledovaní, sa dajú prepáčiť. Len pozor na náladu pred sledovaním, lebo toho nešťastia a trpkej hry osudu typickej pre medzivojnové drámy je veľa a vydrží to iba Jozef Mak. –––– Maruša, nalievaj a nešetri! Aj na malú chalupu treba veľa pálenky. –––– Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta, ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre. Jozef Mak – človek milión.

Fajn koncert s hitmi slovenskej legendy, lepší by bol určite naživo. Našli by sa aj slabšie stránky u pár poloprofesionálnych spevákov, a naopak príjemne prekvapil Ondřej Gregor.

Druhý Wajdov film o silných ľuďoch z najnovšej poľskej histórie len voľne nadväzuje na Človeka z mramoru. Berie udalosti z opačnej strany barikády, ale hlavný hrdina, ktorý je pátračom a rozprávačom, dlho nevie, kde vlastne stojí, pretože je tak trochu Człowiek z wodky. Film dáva udalosti do výborných súvislostí s históriou, aj keď sa (asi povinne) v titulkoch dištancuje od podobnosti so skutočnými ľuďmi. No pritom sa jedna z hlavných postáv volá Agnieszka a Lech Walęsa hraje sám seba. Je skutočne na neuverenie, že to bolo v Poľsku možné, lebo v Československu na začiatku 80. rokov by bolo úplne nemysliteľné, aby si vo filme v bežnej distribúcii zahrali vedľajšiu postavu Havel alebo Dubček. –––– Když jseš po hlavu v hnoji, tak se necukej, nebo se utopíš.

Máme si ju pamätať ako tú, pre ktorú nie je nikdy nič neskoro. Herečka, protivojnová aktivistka, feministka a nakoniec ešte modelka. Pre dlhý a plodný život je 50 minút málo, ale tu stihli asi všetko podstatné.

Zvláštny film, no určite nie dobrý. Erotické predstavy o podnikaní s bufetom sa miešajú s trpkou realitou. Vzniká tak poloerotický film bez ladu a skladu. Vlado Černý sám seba nadaboval úplne katastrofálne. –––– Stačí, keď dokážem urobiť z desaťdekovej klobásky pätnásťdekovú. Štát dodáva, Dodo predáva.

Trochu bláznivá komédia a trochu úplná blbina. BB predvedie všetko, čo má, ale ani to nepomôže, keď príbeh stojí za hovno.

Svet života s postihnutím je oveľa zložitejší oproti dosť zjednodušenému pohľadu, ktoré môže ponúknuť v podstate akýkoľvek film. Tento ale ťaží z (takmer) pohľadu prvej osoby a tak sú tie zjednodušenia vyvážené vcítením diváka do vybraného okruhu jeho vlastných problémov. Ak je to podľa skutočnosti, tak je zarážajúce, že na prahu 20. storočia trvá desiatky rokov, kým niekto príde na to, že s človekom je možné komunikovať a že druhým rozumie. Film ma chytil a nepustil, takže lepšie štyri hviezdy. –––– Žiaľ, tu nepomôžu peniaze. Musíte sa s tým zmieriť.