LizzyJackson

Videla som to prvýkrát. Vravím si, že mi asi v komentároch zvelebovaná genialita režiséra, jeho kreativita a tvrdá práca asi len niekde ušla. Pozriem si to druhýkrát... nevládzem, no nevládzem to dopozerať. Film z tohto tisícročia, hoci by som mu uverila, že bol natočený v osemdesiatomštvrtom. Nudné, žiadne napätie, predvídateľný koniec, herecké výkony... Jednu hviedzu snáď len preto, aby ste ma neukameňovali.

Poznáte tiež ten pocit, keď vychádzate z kina s pocitom, že od tejto chvíle so sebou začnete niečo robiť? Dialo sa mi to bežne, keď som odchádzala z nejakého filmu, kde ľudia nádherne tancovali a ja som si uvedomila, že nie som schopná ani zdvihnúť ruku bez toho, aby som si nenatiahla sval. Pri sledovaní tohto filmu vo mne zas vzrástol naivný pocit, že zlo vždy bude porazené a že pričiniť o to by sa mohol každý z nás. Taktiež som rada, že to nezkĺzlo do toho, čo som očakávala ( a nie len ja ), ale že si to zachovalo negýčovitosť v pravom slova zmysle. Okrem toho to bolo určite vtipnejšie ako prvá časť, pričom ako ďalší skvelý atribút uvádzam, že herci sú (vrátane ženskej postavy prirodzene) všetci vzhľadní.

Nemám v láske oscarové filmy :) Vždy od nich čakáte veľa a oni vám naozaj ponúknu veľa... no v čírej podstate nič. Pí je ale najšťastie iný :) Bolo to pre mňa niečo nové, konečne nejaká nová svetlá vízia...Síce vám príde ľúto, že to všetko bolo vyrobené v štúdiu, no i tak vás to uchváti... Je to príbeh o Nádeji a o dlhej ceste pred nami.

Nie som zástancom toho, aby boli herci prototypmi dokonalej krásy, ale čo sa týka Popolušky, tá chudera úbohá by si zaslúžila výraznejšiu herečku ako je Barrymorová už len za ten jej prekliaty život... čo sa týka iných vecí, nedokázala som sa na ne sústrediť... Je to len jedna z tých romantických odrhovačiek, ktoré my ženy ( nech sú akékoľvek zlé ) budeme vždy s obľubou pozerať a dúfať, že niečo podobné čaká aj na nás. Každá jedna čaká na svojho princa na bielom koni... respektíve na milionára na Maserati...Za svetlý bod tohto filmu hodnotím pieseň Kyrie Eleison, ktorú spieval zbor počas svadby princa... :)

Ten pocit, keď sa vrátite domov z kina s kopou pocitov... Napríklad, že vedľa vás sedí škaredá ženská s vôňou velkonočnej voňavky, ktorú jej statný frajer celý film hladká po nohe... Nič to však nemení na tom, že film som vzala celkom pozitívne... :-). Aj napriek tomu, že Eštona Káčera nemám v láske, oceňujem jeho výkon v tomto filme... Oceňujem prácu Steva Jobsa, ktorú spravil pre mňa aj pre vás... oceňujem jeho zanietenosť, ješitnosť...a chôdzu :-) Dám si na teba nejaké to jablko, Steve!

Keď sa človek zamyslí nad tým, že hlavná postava (Edward) hľadí na svoju frajerku ako ja na Margotku, tak mi to príde trochu surrealistické... trochu dosť... nikdy by som sa totižto s Margotkou nerozprávala, nevozila ju v aute, nepozvala ju na večeru... proste by som ju zjedla. Preto nemám pochopenie s dejovou líniou tohto celého... ale keď už mám niečo hodnotiť, tak by som povedala, že Meyerovej opis Edwarda bol v knihe pôsobivejší ako vo filme, a že dej mal v knihe zaujímavejší spád, mierne okorenený sakrazmom u Edwarda, ktorý sme vo filme nevideli... Takže celé toto dielo by som nechala niekde v zlatej strednej ceste, čo je buď vďakabohu alebo žiaľbohu :)

Keď vidím modré pozadie za týmto filmom a 66 svietiacich percent v pravom hornom rohu, tak je mi zle. Nerozumiem, kto môže tento film ohodnotiť zle, keď už aj oko obyčajného človeka, ako som napríklad ja, vidí, že je to úžasné!

Ani neviem, prečo som tomuto filmu dala až 4 hviezdičky... Neviem, či to už ovplyvnila predvianočná atmosféra alebo celkom sympatický hlavný hrdina :) Nerozumiem, prečo sa mi tento film tak páči. Skúste si ho pozrieť a posúďte sami.

O hereckom talente Keiry Knightley sme sa presvedčili už dávnejšie. Ale keď sa tento herecký talent spojí s umením Joa Wrighta a s nápaditosťou Leva Nikolajeviča Tolstoja vznikne čisto neobvyklý film. Film ma fascinoval od prepracovanosti v detailoch až po gigantické scény ! Už len vyfukovanie cigaretového dymu u Vronského bolo neskutočné ! O úžasnej tanečnej scéne ani nehovorím... A celé situovanie na divadelné dosky bolo jedinečné! Môžeme ďakovať Bohu za Joa Wrighta, že nám umožnil vidieť túto famóznu filmovú revolúciu.