Stillborn83

Dovolím si tvrdiť, že jedna z najlepších minisérií, akú som videl. Má všetko, čo mám rád. Nespravodlivo odsúdený človek za dávnu vraždu, postupné odhaľovanie pravdy, ktoré vás zavedie až ku nedotknuteľným, tajným službám, politike a určovaniu svetového diania. A famózna Helen McCrory. Neuveriteľne tu cítiť prácu scenáristu a producenta môjho najobľúbenejšieho seriálu ever Homeland - Patricka Harbinsona. P.S.: pravda, už okolo 4. časti boli nejaké veci zrejmé, ale vôbec mi to neprekážalo. P.S.2: Počítalo sa aj s druhou sériou, ale napokon z toho nič nebolo.

Neuveriteľný rozbeh má táto miniséria. Už po prvej časti vás vtiahne do deja, druhá časť istý čas akoby vôbec nesúvisí s dejom prvej, lenže pomaly sa začne všetko odkrývať prepájať s minulosťou rôznych postáv. Zhltol som to skoro na jeden šup, ale v závere to už strácalo dych. Mal som miestami pocit, že je to totálne prekombinované, nejako veľa náhod a občas v druhej polovici minisérie to už malo smrdelo telenovelou ... a približne od nejakej 6. časti sa už dá aj tušiť, kto je za všetkými tými nechutnosťami.   Oriol Paulo sa však opäť blysol a potvrdil, že platí momentálne asi za najlepšieho režiséra v Európe. Veľmi ma bavilo aj predstavovanie jednotlivých postáv, ktoré sa ťahalo naprieč všetkými časťami. Plus vyrozprávanie príbehu je veľmi dobré, ale ako som už aj spomenul, mierne prekombinované. Herecky za mňa najlepšie Aura Garrido alias Olivia, bola vskutku výborná, Mario Casa ako Mat ma však iritoval a bez charizmy mi prišla aj Alexandra Jimenez. Akokoľvek som bol vtiahnutý do deja a ozaj som zvažoval 5 hviezdičiek, dám 4.Istotne to odporúčam, treba to vidieť.

Táto mini séria získala až 6 kanadských filmových cien a 1 nomináciu na Emmy. Veľmi zaujímavo spracovaný príbeh, ktorý napísal sám život s vynikajúcimi kanadskými herečkami Sarah Gadon a Rebeccou Liddiard. Cítiť z neho však televíznu produkciu. Prekážalo najmä to, že keď dej mini série bol v dvoch časových rovinách s rozdielom 15 rokov, hlavná hrdinka vyzerala stále rovnako, plus ju bolo cítiť aj na interiéroch. Aj keď sú mierne odchýlky od skutočnosti (čerpané z kanadskej encyklopédie) – najmä pri čase, ktorý Grace strávila na farme Thomasa Kinneara, ale dej vás pohltí a chcete mať vyrozprávaný príbeh slúžky Grace Marksovej. Úvod vás vtiahne (až tak, že slabší stred už neprekáža) a vyvrcholenie je vskutku vynikajúce. Bola Grace schizofrenička? Chladnokrvná vrahyňa? Alebo podávala svoj príbeh tak, ako sa jej to hodilo? Či bola len obeťou systému a okolností? To sa však už zrejme nedozvieme nikdy...

Skutočne intímny snímok, ktorý odhaľuje zbližovanie chlapca so svojim strýkom. Johnny sa musí o svojho synovca postarať na nejaký čas a to sa predtým veľmi nepoznali. A obaja sú vo svojej podstate tak trochu čudáci. Lenže na pozadí ich dočasného spolužitia sa rodí nádherné priateľstvo na celý život. Správnu atmosféru filmu dodalo, že je čiernobiely, aj keď bol v kontraste s tým, čo malý Jesse so svojím strýkom zažívali. Nie je to film pre každého (pomalé, konverzačné, minimalistické, možno až príliš "obyčajné" - ale taký je vo veľa prípadoch život sám), oplatí sa však vidieť už len kvôli opäť excelentnému Joacquinovi Phoenixovi, ktorý aj keď nemusí, opäť dokázal, že je najlepším hercom súčasnosti. Vynikajúci bol aj predstaviteľ malého Jesseho, ale aj Gaby Hoffmann a Scoot McNairy, ktorý sa vo filme mihol párkrát.

Ako by povedal klasik: „Já ti nevím, Karle“. U mňa prevláda sklamanie. Nebyť náklonnosti k celému seriálu a postavám, dám asi len ** ... Tvorcovia zrazu akoby nevedeli, ktorou cestou sa vydať a vznikol z toho poriadny chaos. Rozumiem, že Helen McCrory zomrela tesne pred natáčaním, no nemyslím, že zrovna táto tragédia ovplyvnila dej ako taký... Z každého rožku trošku a pritom sa vlastne nerozvíjal príbeh z konca 5. série. Do popredia šli nové veci (Ruby, cigánske čary, osobné tragédie) a pritom tak nejako do stratena šla hlavná fašistická línia s Oswaldom Mosleyom (a pritom to bolo neskutočne rozohraté z predošlej série), miesto toho sa to zameralo na jeho zvrátenú milenku... A takto by som mohol pokračovať. Dôraz sa kladie na atmosféru (niektoré scény sú však silné), ale tým pádom to stráca šmrnc, veľmi málo Arthura Shelbyho, ešte menej Alfieho Solomonsa, úplne málo Michaela Graya a iba RAZ počujeme „Red Right Hand“ – aj to v inej verzii (hudba je však celkovo výborná) a „By order of the Peaky Blinders“... Rozhodne to vidieť treba, ale verím, že koniec série je prísľubom grandiózneho záveru v podobe kino filmu, ktorý by to mal celé ukončiť. Alebo aspoň tomu veriť chcem...

La Famille Bélier som si pozrel na základe oscarového remaku CODA. A som dosť sklamaný. Aj keď sa chcem vyhnúť porovnávaniu, nejde to. Francúzsku kinematogafiu mám rád, považujem ju za veľmi kvalitnú, ale toto dosť nevyšlo. Uvažoval som, či nie je problém v tom, že najskôr som videl CODA a potom originál, ale nie je. Pretože, ak by som videl originál prvý, nejaký remake by som vidieť nechcel. Nefungovalo tu skoro nič. Hluchí rodičia – nie, neveril som im to, nepôsobilo to ani dramaticky, ani komicky, skôr trápne. Emócie sa nedostavili žiadne, bolo to totálne ako z rýchlika, najmä prvá hodina sa javila bez hlavy a päty. Až v samotnom závere sa dostavili mierne emócie, ale skôr som mal pred očami americkú verziu. Trošku tomu nerozumiem, prečo tento film za mňa nefungoval vôbec. Zvlášť, keď vezmeme do úvahy kvalitu Intouchtables, kde som nepochopil pointu amerického remaku, čo tentokrát som rád, že vznikla CODA, ktorá tento príbeh vyšperkovala do dokonalosti.

Už veľmi dlho som nemal taký vynikajúci pocit po videní filmu. Áno, má typické atribúty pre zisk Oscara a dokonca mi nevadí ani úplne posledná klišé scéna. Jednoducho, fungovalo, všetko ako malo. Nevidel som pôvodný film (napravím to), lebo pri tak Intouchtables bol francúzsky originál skvelý a americkú kópiu som vidieť ani nechcel. Tu som šiel na to nevedomky naopak a keď už remake bol famózny, teším sa aj na origoš. Oplatí sa vidieť, zvlášť v tejto neistej pandemicko-vojenskej dobe, ako to povedali aj tvorcovia filmu po zisku Oscara. Úplne skvelí boli Emilia Jones a aj v skutočnosti nepočujúci herec Troy Kotsur. Nepočujúca je aj herečka, ktorá hrala mamu Ruby Marlee Matlin. Práve ona bola prvým nepočujúcim hercom, ktorý získal Oscara. Celkovo víťazstvo v kategórii najlepší film zrejme prekvapilo, ale mňa zas viac prekvapila výhra v kategórii najlepší adaptovaný scenár. Treba vidieť.

Obsahuje spoilery... Poctivá kriminálka, ktorá však hrá na atmosféru a pocity. Presne tak, ako to mám rád. A navyše, veľa z deju sa odohráva aj v súdnej miestnosti. Miestami je to trošku rozťahané a možno by neuškodilo, keby Defending Jacob mal o 2 časti menej, nevyhneme sa ani pár klišé, ale v konečnom dôsledku to zas až tak nevadí. Je to hĺbkový pohľad na rodinu a jej správanie po tom, čo je syn obvinený z vraždy spolužiaka. Ale spáchal ju naozaj? Do toho pekne zapasuje aj starý otec odsúdený na doživotie za vraždu a znásilnenie. Veľmi sa mi páči, tak trochu otvorený koniec (nemyslím však, že by sme sa dočkali pokračovania), tu išlo tvorcom o to, aby to diváka prinútilo rozmýšľať...   Chris Evans nepatrí medzi mojich obľúbencov, ale tu bol výborný. Nad všetkými však za mňa vyčnievala Michelle Dockery (známa aj z ďalšej parádnej minisérie Godless). Dokázala úplne dokonale zahrať matku, ktorá chce stáť za svojim synom, no je na pochybách a nevie, čo si má o tom celom myslieť, zároveň pochybuje o sebe samej ako matke. Jej vnútorný boj ma na tom bavil asi najviac. Briliantný výkon. Veľmi dobre im sekundoval aj Jaeden Martell ako mladý Jacob a mňa neskutočne potešil aj J.K. Simmons ako Jacobov starý otec odsúdený za vraždu a znásilnenie...   Apple TV sa blysol. Za mňa za posledné obdobie druhá parádna kriminálka po Mare of Easttown z dielne HBO.

Čakal som viac. Rozhodne. Zvlášť pri jednej z najnapínavejších (ak nie najnapínavejšia ever) sezón vo Formule 1. Človek ju sledoval so zatajeným dychom, nech už ste fandili komukoľvek a preto stačilo Netflixu z toho len čo najviac vyťažiť, pretože dramatický scenár písal sám život. Žiaľ, nestalo sa. A tak sa niekoľkokrát vraciame k havárii v prvej zákrute na Hungaroringu, xy krát sme v Monaku, atď, atď. Chýba tomu lepší koncept. Neviem, či podobne ako Max, ani tí, ktorí sa v tejto sérii neobjavili, nechceli, alebo to tvorcom len „len nevyšlo“. Je mi jasné, že všetko sa sústredilo na súboj Mercedesu a Red Bullu, ale aj tak. Keď tam bol Alpine, tak tam mali byť aj Aston Martin, a Alfa Romeo. A kto sledoval tú sezónu poriadne, nedozvie sa absolútne nič zaujímavé. Ok, aby som len nehejtoval, netušil som, že Norris s Ricciardom nemali najidelájnejšie vzťahy v McLarene. Každopádne, malo to jedno plus. Kto nemusel Christiana Hornera, tak ho bude neznášať ešte viac. Je to riadny ču*** ... Tak ostáva už len veriť, že v tejto sezóne „si ideme“ po ôsmy titul. Go Lewis, Go!

Slušný rozjazd, zaujímavá a „vďačná“ zápletka, nádherná príroda a scenérie, sympaťák James McAvoy. Divák je neustále udržiavaný v napätí, ale postupne prichádza veľa nelogických zbytočností v strede filmu, ktoré sa snažia, samozrejme, zamotať celý prípad a odviesť pozornosť inde, aby - „ta-dááá“ - prišiel nečakaný zvrat, kto mohol uniesť chlapca. Lenže to pôsobí komicky a amatérsky. Celkovo to nedrží súdržne pokope, v scenári bolo veľa zbytočných odbočiek bez vysvetlenia. A to vyvrcholenie bolo neuveriteľne absurdné. A Claire Foy fakt asi môže hrať len britskú kráľovnú, prípadne vojvodkyňu. Veľmi som sa udržiaval, aby som nedal len *. Strata času, škoda.