PeteBuck

Po celkom slušnej časti sme späť, kde sme boli. Ženské peskujú chlapov, poučujú ich, zbijú ich, hýbu dejom, chlapi tam väčšinou stoja ako debili alebo trepú dve na tri. Moll a Lak sú vlastne Bonnie a Clyde, už teraz tuším, ako to s nimi dopadne. Booker trpí asi demenciou, lebo chce dvoch vypatlaných vrahov prevychovať a vzbudiť v nich lepšie ja a dúfať, že sa vydajú do rúk spravodlivosti a kapitánov prvý dôstojnik je evidentne guma, ktorá nechápe vôbec nič, čo mu jeho podriadení rozprávajú, takže keď ide na vedeckú hantýrku, stojí tam ako debil a nič nechápe. Opäť výlevy, opäť rozoberanie pocitov pri ubiehajúcom čase. Opäť vykrádačka, áno zasa zrkadlový vesmír, ktorý tu bol už stokrát a zasa Enterprise. Zývačka, nuda.

Prekvapivo celkom dobrá epizódka. Síce tam bolo také množstvo odborných výrazov a teoretizovania, až strach, ale celkom to šlapalo. Ale máme tu opäť cestovanie v čase, je zaujímavé, ako sa s tým dá vystavať more zaujímavých vecí a k tomu dáte dvoch týpkov, ktorým to spolu nefunguje (kapitán a prvý dôstojník), švacneme ich do nejakého konfliktu, aby boli na seba závislí a naučili sa spolu fungovať, stará a obohratá šablóna. Zábavné je aj to, ako dvojka parchantov, ktorí sa nezastavia pred ničím, dokážu nejakým časochrobákom držať v šachu celú flotilu. Trochu to z nich robí bandu blbov, ktorým sa dostane na kobylku kde kto. Ale to už sme videli aj pri TNG, keď Ferengovia obsadili Enterprise. Sympatické bolo aj to, že more hovadín, ktoré som videl v mnohých iných epizódach, boli tu posadené na minimum, aj keď toho sa nezbavia nikdy. Vážne si budete vylievať city v dobe, keď je každá sekunda drahá a závisí na nej všetko? Tiež mi je smiešne, ako Michael peskuje o dve dekády staršieho dôstojníka, sype múdra a No. 1 stojí ako solný stĺp a sotva niečo povie. Klasika.

Pre fanúšika Rock´n´rollu to bude jedna báseň. Briana extra nepoznám, ale vykľul sa z neho celkom milý týpek, ktorý si pokecá o histórii kapely vždy s jedným z členov, pridá občas nejaké historky, postrehy a je z toho celkom pekný pokec. Mňa prilákal diel s Markom Knopflerom, ktorého zbožňujem a dozvedel som sa pekných pár zaujímavostí, hlavne o zmysle niektorých jeho novších pesničiek. Nakoniec som si sadol aj k ostatným a aj keď nemusím byť extra fanúšik určitých týpkov, ale vždy je to celkom fajn pokec. Pohoda. Za mňa pohoda, každý diel by mohol mať kľudne aj 90 minút a nevadilo by mi to, práve naopak. Hlavne by som ich ale rád počul, keby si sadli, kopli do seba pekných pár orosených, trochu stratili zábrany a začali kecať trochu viac uvoľnene. To by ešte len boli historky s pribúdajúcimi pohármi...