Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor
  • Dráma

Recenzie (297)

plagát

Agent WC-40 (1996) 

Klasická Nielsonovka. Absurdný dej je poprepletaný párodiami na známe filmy, či filmové postavy, Nielsen v hlavnej role podáva obvyklý dokonalý herecký výkon, prečo teda iba 2 hviezdičky? Dej má nanešťastie viac suchých a hluchých miest, naozaj podarených vtipov je málo, dej je tentokrát moc slabý a povrchný a niektoré časti mi prišli viac trápne ako zábavné. Film taktiež neosloví ani milovníka komédie a ani náročného diváka, je to ten snímok na jednorázové instantné zabitie nudy. Leslie mal naviac. 40 %

plagát

Štyri izby (1995) 

Na začiatok musím pochváliť autorov za nápad vytvorenia štyroch príbehov definujúcich ich umelecké nadanie a filmové zručnosti. Po druhe musí povedať, že absurdný a komický výstup Rotha bol geniálny a dlhú dobu som nevidel nič také profesionálne a prepracované ako jeho vystúpenie. Čo sa týka samotných príbehov tak ich kvalita bola nepríjemne kolísavá. Zatiaľ čo prvý pôsobil ako lepšia časť Charmed (a to nezachránila ani úbohá Madonna či Ramada z Hot Shots), druhý bol úbohý. Bolo z neho cítiť, že niekto sa snaží spraviť bežný dialóg či absurdnú situáciu zábavnú iba s pomocou geniálne napísaných replík, no toto je parketa Tarantína a neexistuje veľa ľudí, čo by to dokázali, čo sa aj odzrkadlilo na kvalite druhého príbehu pôsobiaceho ako nelogická zlátanina. Našťastie to trápenie celé zachraňoval už spomínaný geniálny Tim. Tretí príbeh bol azda najlepší. Možno to bolo Banderasom, alebo nadmieru vtipnou pointou, či proste excelentne zahranými detskými výkonmi, tak či onak Rodriguez to zvládol na jednotku s hviezdičkou a zanechal vo mne úsmev. Zlatý klinec programu bol posledný príbeh v podaní legendy Tarantina, ktorý si pre istotu aj zahral v ňom. Zatiaľ čo prvé tri boli mierne fantasy, štvrtý príbeh pôsobil reálne, Tarantínovsky brutálne a svižne. Bolo to dokonalé zakončenie rozpísanej poviedky. Zhrnutím, izby boli inovatívne, Tim Roth odohral jednu z jeho životných rolí a príbehy dopadli nasledovne: prvý ***, druhý **, tretí ***** a piaty ***** . Celkovo 85%.

plagát

Stiahni ma do pekla (2009) 

Jeden z éry moderných amerických hororov. Z počiatku si ma film získal, námet sa mi zdal ako moderný a nový, dej plynul rýchlo, no nie hekticky a dokonca to celé vo mne vyvolávalo napätie a pôsobilo to na emócie. Nanešťastie po pól hodine sa moje očakávania opäť zrútili ako domček z karát. Dej sa začal topiť vo vlnách klišé a béčkových filmových ťahov, kvalitné hororové prvky sa zmenili v otrepané a priam až komické nedostatkové súčasti snímku a záver na mňa pôsobil ako z lacného hororu. Na jedno pozretie viac než zábavné, no pre náročnejšieho diváka úbohé sklamanie, nezakrývam svoje pobúrenie nad neschopnosťou autorov využiť potenciál tohto filmu. 70%

plagát

Insidious (2010) 

Nadmieru inovatívny počin amerických tvorcov. Tak atmosferický a prepracovane natočený film o posadnutosti chlapca odohrávajúcej sa medzi dvoma svetmi nebol podľa mňa ešte nikdy natočený. Insidious nezakladá iba na bezduchých lakačkách (ktoré sú kvalitné v tom, že ich ako v jednom z mála filmov naozaj nečakáte), ale taktiež rozvíja epickú formu snímku, rieši pohnútky hlavných protagonistov a viditeľne rozoberá isté otázky do hĺbky. Nedostatky spočívajú v tom, že navonok pôsobí ako jeden z tisíca, tak ako plagáty, či upútavky, tak isto aj celá prezentácia padá na neoriginalite, ktorú samozorejme nahrádza ako som už povedal inovatívny príbeh. Tak či onak, Insidious priniesol do sveta hororov dačo sviežne, niečo, čo by každý z nás mal oceniť a napriek drobným chybám je viac že priemerný, je takmer viac než nadpriemerný. 85%

plagát

Rodina Addamsovcov (1964) (seriál) 

Klasika všetkých klasík. Najlepšie spracovanie Addamsovcov pod slnkom. Nepôsobia totiž umelo, ale nadmieru realisticky, nepôsobia trápne ale vtipne, ich humor nie je nemiestny ale láskavo vtipný. Nie je možné doslova opísať nezabudnuteľnú atmosféru, ktorú tento seriál vysiela, tie dokonalé herecké výkony, tie postavy, tí herci, tie kulisy či legendárna hudba. Všetko do seba bezchybne zapadá a vytvára neprekonateľný celok a poklad svetovej kinematografie. Nejestvuje nič čo by dokázalo poprieť dokonalosť tohto seriálu. Spracovať motívy dekadencie a morbidity tak jemne a vtipne je takmer nemožné no Addamsovci to dokázali na jednotku s hviezdičkou. Klobúk dole pred tvorcami tohto skvostu. 95%

plagát

Griffinovci (1999) (seriál) 

Najdokonalejšia úchylnosť v kreslenej podobe. Oproti Simpsonovcom o stupeň (ak nie viac) drsnejšie, oproti South Parku menej zbesilé, inak povedané zlatý stred provokačnej tvorby z USA. Seth McFarlane je nevyčerpateľná studňa niekedy priam surrealistických no nadmieru pravdivých žartov, posmeškov a vtipov. Pri každej časti som sa dobre bavil a nikdy som nepostrehol zmenu v kvalite jednotlivých dielov, všetky si držali latku dosť vysoko. Možno námet nie je taký inovatívny, možno si poviete už som to niekde videl, ale poskladanie problémov života pretransformovaných do najvyšších extrémov nie je nikde lepšie spracované. Takmer bezchybné: 95%.

plagát

Californication - Orgie v Kalifornii (2007) (seriál) 

Californication je unikát a zároveň predstavuje najvyšší vrchol kvalitnej televíznej zábavy pre dospelých. Je stelesnením realistickej rozprávky moderného sveta a problémov ľudí, ktorí si to neuvedomujú ale sú tak povediac za vodou. Tým som chcel naznačiť, že nepoukazuje na existenčné problémy ale na nepríjemnosti spôsobené márnivým životom ľudí, ktorí sa dokázali kvalitne zabezpečiť, vytvoriť si určité istoty a potom sa dostali do fázy, kedy nevedia čo od dobroty. Hlavná pointa je poprepletaná mini príbehmi a príjemnými vsuvkami, nič nepôsobí zložito no napriek nespočetnému množstvu sexuálnych a satiricky provokačných scénok, som bol schopný nájsť v tom víre geniality hlbší zmysel. Duchovny totiž exceluje v potvrdení pravdy, že to čo máme si nevážime pokým to nestratíme. Každá časť je dotiahnutá do konca, herci sú ohromne presvedčivý a atmosféra by sa dala niekedy krájať. Tam kde zlyhal Sex v Meste, tam Californication exceluje a dostáva sa ešte ďalej. Californication si možno nezíska srdcia zarytých puritánov, no v mojom srdci bude vždy číslo 1. 100%

plagát

Čarodejník z krajiny Oz (1939) 

Jeden z najlepšie natočených, malebne a poeticky spracovaných úsmevných rozprávkových príbehov. Má to všetko čo prvotriedny snímok pre celú rodinu má mať. Pútavé a kvalitne opísané postavy, jednoduchý no záživný a neotrepaný príbeh, absencia klišé, dobrý herci, prepracované masky, dokonalé prostredie a čo je najlepšie: Šťastný koniec. Nemám čo vytknúť pretože to nie len zabavilo ale taktiež vyvolalo pocit eufórie v podobe pocitu radosti a šťastia. Čisté a úprimné, nič umelé a preafektované. 95%

plagát

Tetovaný (1968) 

Priemer toho, čo veľmajster Funes vedel ponúknuť. Príbeh nezakladá na inovatívnej pointe či nadčasovom motíve, príbeh je jednoduchší a zápletka slabšia (vzhľadom na filmy typu Hibernatus, stehenko nebo kridelko, jeden hot a druhy cehy...). Miestami sa moja sústredenosť prestala zamerať na samotný príbeh a pretransformovala svoje pôsobenie na malebné a neskutočne prekrásne prostredie francúzskeho vidieku a prírody. A v tomto spočíva hlavný problém. Tak ako si nepozrieme Pána Prsteňov aby sme videli Nový Zéland tak isto nemôžem zvýšiť hodnotenie na základe výberu dobrého prostredia. Dialógy sú neškodné a milé, scenár dotiahnutý do konca, no chýba tomu tá iskra, čo vytvára z filmov kvalitné majstrovské diela. Zhrnutím, úsmevný milý príbeh ako stvorený na zlepšenie nálady po vyčerpávajúcom dni, no pre náročného diváka hotový priemer. Objektívne: 70%

plagát

Od súmraku do úsvitu (1996) 

Najväčšie sklamanie môjho života. Prvá polhodinka bola pre mňa splneným snom v podobe hybridu Tarantínovho zmyslu pre detail, prepracovaných dialógov a bezkonkurenčne opísaných postáv a nepretržitej prvotriednej akcie pre chlapov od Rodrigeza. No po spomínanej pol hodinke zažijete pravú nočnú moru a teraz nemyslím typ hororového žánru, ale pocit úzkosti a utrpenia v podobe tak hlúpeho zvratu filmu: Vo filme sa ocitnú upíri. Tým vlastne padnú všetky sny o dokonalom prvotriednom akčnom snímku, námet sa z A+ pretransformuje do slabej béčkovej zlátaniny, dialógy padnú na úroveň power rangers, súboje a hlášky sa zmenia na jedno otrepané klišé, dokonca masky budú vyzerať ako nepodarky z produkcie Buffy premožitelky upírov. Ja sa len pýtam prečo? Čo zapríčinilo toľkú bolesť a ako je možné, že Quentin napísal dačo tak odporne infantilné a nepremožiteľne podpriemerné? Hrôza a des. Na dlhú dobu sa mi znechutili všetky Rodrigézovky a Tarantínovky. Prvá polhodina 5*, ostatok 2xODPAD, celkové hodnotenie: 30%