Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (1 946)

plagát

Jan Palach (2018) 

Keď prišli Rusi som zaspal... a ráno si povedal, že vracať sa k tomu nie je prečo... ani po prečítaní 4-5* tunajších komentárov od mnou rešpektovaných užívateľov (pred aj po projekcii) v tom nevidím žiaden autorský zámer, iba a len nezdar. Typické pre našu dobu, kedy si myslíme, že téma (udalosť... legenda) si vystačí sama, že nepotrebuje viac, žiaden vklad, posun, nedajbože postoj, nič... modlárstvo a pohodlnosť máme v krvi, vždy ideme s najsilnejším vetrom do chrbta a je vlastne jedno, z ktorej strany fúka.

plagát

Rio Grande (1950) 

Chvíľu po tom, čo sa na scéne objavila pani manželka, som to vzdal... a ako si tak čítam tunajšie komentáre, dobre som to odhadol, dobre som urobil.

plagát

PopStory (2016) (seriál) 

Dobré, až na to, že to nie je o československej, ale hlavne o českej popmusic od 50. rokov do súčasnosti. A to nie je dobré. Slovenskej scéne sa tu, napriek proklamácii, zďaleka nevenuje toľko pozornosti, koľko by sa, vzhľadom na jej nepopierateľnú kvalitu v tých rokoch, patrilo. Takže som napríklad v 3. časti seriálu sledoval 30 minútové ťažkanie si nad biednou kvalitou českej popmusic a že 80% aj viac tvorili prespievané zahraničné hity (áno, bratia Česi a ešte Maďari v tomto hrali prím), kým na Slovensku, tam to bolo úplne iné, tam to vtedy vlastnou tvorbou vrelo... na čo nasleduje asi 30 sekundový prestrih na Riša Müllera... a vzápätí sme späť v zemi českej. Pritom slovami Janka Ledeckého (voľná citácia): "To nebolo tak, že nás Slováci predbehli, oni nám vtedy v tej popmusic ušli na míle." Tak kde je k tomu sakra nejaká dokumentácia a ponor do produkcie slovenského vydavateľstva Opus?! (Dá sa to ale chápať aj ako hodená rukavica Slovákom. A ja prípadným dokumentaristom na našej strane bývalej spoločnej republiky radím: pozrite sa konečne poriadne na postavu Paľa Hammela a postavte mu pomník, aký si zaslúži. Že ho ešte nikto nepostavil na piedestál a neurobil z neho národného hrdinu slovenskej populárnej piesne - a to ani náhodou len z pozície autora a muzikanta - to mi hlava neberie už dekády).

plagát

Luther (2010) (seriál) 

Kým moji rovesníci vtedy dávno ulietávali na Beverly Hills "devětsetdvadeset", ja by som mal ako alternatívu Luthera. Dvadsať rokov po funuse je ale dvadsať rokov po funuse, s tým nič neurobíš. Sledovanie stopnuté po druhej či štvrtej epizóde, včas, kým som sa ešte nad tým celým usmieval, nie sa už nasral. Strašný miš-maš z prsta cucaný.

plagát

Mr. Robot (2015) (seriál) 

Ani po piatej-šiestej epizóde mi žiadna z postáv neprirástla k srdcu. Hlavný outsider je fádny (a vo svojej závislosti nepresvedčivý), všetko okolo neho ešte väčšia šeď alebo otravná póza. Hackerské aktivity a vlastne všetko okolo nich stále naivnejšie a na efekt. Nebaštím im to, môžu si nechať. V súčasnom rozmachu seriálovej tvorby sa je kam obrátiť, tak prečo strácať čas s povrchnými TV radovánkami, no že? (a to som Oplevovi pár rokov dozadu radil, aby sa vrátil do televízie... no nie... vráť školné a vezmi do rúk lopatu)

plagát

Američtí bohové - Git Gone (2017) (epizóda) 

Keby ten diel nebol taký skvelý, aký je, keby tak skvele nezapadal do sveta Amerických bohov a jeho atmosféry, tak by som asi nezapochyboval o svojej (hoci nijak zázračnej) pamäti. A ja som chvíľami skutočne nevedel, či si iba nespomínam alebo v knihe naozaj nič také nebolo... Pán Fuller & pán Green - na jednotku! Alebo sa priznáte, že vám toto rozšírenie predlohy našepkal Gaiman? (väčší kompliment nevystrúham)... Fakt som túto epizódu videl rád. Doteraz to bolo uznanlivé prikyvovanie hlavou, odteraz absolútna dôvera. Ó, aký rád som len v polke prvej série, och, aké dlhé bude čakanie na zavŕšenie tou druhou.

plagát

Everest (2015) 

Tak mi išli všetci na nervy už behom prvých desiatok minút, že som to vytočený vypol. Od začiatku mi bolo jasné - s vami ja súcitiť veru nedokážem, išli ste si po to, tam to máte. Hlupáci bez štipky rešpektu a pokory. Biznis jak sviňa toto, fakt.

plagát

Len Boh odpúšťa (2013) 

"Je čas stretnúť diabla" zaznie hneď v úvode. Áno, nie Thajsko je dejiskom. Všetko ostatné mi však v tomto hypnotickom labyrinte uniká pomedzi prsty. Zviazané ruky, useknuté ruky, ruky, ktoré svojho súpera ani raz nezasiahnu, ruky noriace sa do lona mŕtvej matky. Tuším, no nedokážem sa zorientovať. Po Valhalle ďalší Refnov film, ktorý nebudem hodnotiť. No zatiaľ čo pri nej si kedykoľvek rád zameditujem a tých 5* jej ani po opakovaných projekciách nedávam iba preto, že tam skrátka nie sú potrebné, tu je tomu tak z bezradnosti. Skúsim ešte raz, na pomoc si vezmem minimálne fľašu, ak to však necvakne, asi nebudem mať potrebu sa tým ďalej zaoberať. Každopádne som rád, že sú tu aj takí tvorcovia, ako Refn (a tunajšie 5* komentáre mi prídu menej domýšľavé, než tie pod 3*).

plagát

Bez súcitu (2012) 

Dialógy vyprázdnené a plné trápnych pokusov o vtípky, k tomu toporný Stallone a všetko ostatné (od zápletky, cez réžiu po vedľajšie postavy) natoľko nevýrazné, že akokoľvek do nadhľadu nastavený, nebolo prečo to dopozerať!

plagát

Zajatci bílého boha (2008) 

Čo ja viem? Fakt je to zostrihané podozrivo, ale tí ľudia tam tak žijú a v stovke iných kútov nášho úžasného sveta taky tak. To predsa nie je nič nové, len nám to nikto nemá záujem tlačiť do pozornosti. Ja teda nijak raz neviem, ako sa k tomuto tu postaviť.