mm13

Po otrasnom treťom ročníku (a nešťastnom Wolverineovi) asi naozaj neostávalo nič iné, než sa vrátiť do prvej (nultej) triedy. Čakal som všetko zlé, dočkal sa iba dobrého a ešte lepšieho. Výprava funguje a dotvára atmosféru, herci dôverujú režisérovi a vďaka tomu aj napriek komiksovo patetickému scenáru podávajú neodolateľne nenútené výkony, zlo ani dobro nie sú čiernobiele. Konečne tretí X-meni!

Prvá približne polovica snímku mi v podvedomí maľovala päť vyblýskaných hviezd. Dobrodružná dráma so sociálnym podtextom, v netradičnom prostredí, s dobre vykreslenými a skvele stvárnenými postavami, chytala sa ma triaška, čo ešte príde, kam tento súboj vyústi. Potom prišlo pár hluchších miest a najväčšie sklamanie nastalo, keď nabehli záverečné titulky a ja som neveriacky zízal, ktorým komínom vyletel ten obrovský potenciál a vytratil sa takmer bez stopy. Samotným koncom príbehu, ako ho zvolili, to asi nebude, škrípu skôr posledné slová postavy Lee Marvina. Ticho by hukot a rachot odchádzajúceho vlaku doprevádzalo ďaleko trefnejšie.

Kto by povedal, že sa práve táto séria ukáže byť natoľko životaschopnou? Dobrá partia, príjemná réžia, akékoľvek vyššie nároky bokom a podobné sympatické oddychovky jeden aby pohľadal. Nemusím "päťku" vidieť druhýkrát (minimálne nie kvôli finále s trezorom, to prepískli), ale "šestku" určite nevynechám. A keď si to dokáže podržať vlastný štandard, tak ani prípadné ďalšie časti.

Príjemne po(d)vedomé, so zápletkou a hrdinami, ktorých možno zasadiť do akejkoľvek doby či prostredia - driver by mohol byť napríklad rider a film sa volať Ride... a podobne. Jeden z večných a nestarnúcich, všeobecne zrozumiteľný a predsa pre každého iný. Nie, príbehov (či skôr Príbehov?) naozaj nie je veľa... no ešte menej je Rozprávačov, ktorých rozprávanie priklincuje do sedačky a na celý rad dní nedá zabudnúť.

Spojenie najnovšej vedy a okultizmu pôsobí sviežo a nevyvoláva (v rámci zábavného žánru) úsmev ani dnes. Problémom je posledná tretina snímku, v ktorej sa všetko napätie a očakávania vytratia v nenápaditej sérii súbojov "nakazených" s tými ešte "nenakazenými" a namiesto narastajúcej nervozity sa dostavuje skoro až nuda. Záver síce celkový dojem z veľkej časti napraví, ale už to žiaľ nie je úplne ono.

!!! ---- SPOILER ---- !!! Skoro nedopozerané, ale Ruth Bradley, keď sa rozbehne naplno, nedovolila odísť. Aj tak problémom tohto filmu zostáva nerozhodnosť, či sa sústrediť na zúfalstvo strádajúcich rodičov (a Guy Pearce s Mirandou Otto sú vo svojom zúfalstve tiež dosť presvedčiví) alebo na vraždiacu psychopatku. Prípadne je tu problémom neschopnosť tieto dve roviny prepojiť do funkčného celku, nehovoriac už o ich vzájomnom vynásobení sa. Snaha bola, chceli veľmi, to je poznať, ale nestačili alebo možno len nevyšlo.

Dúfam že sa Branagh a Hemsworth ešte stretnú, pretože sú to oni dvaja a iba a len oni dvaja, kto túto nedotiahnutosť dotiahli do znesiteľného konca a evidentne im to spolu klapalo. Nebyť zručnosti prvého, charizmy druhého a nadhľadu ich oboch, máme na svete komiksový trapas so scenárom ako rešeto, šľapajúci na päty pokusom z polovice 90. rokov. A to teda, s výnimkou Proyasovej Vrany a Burtonových Batmanov, boli pekné prúsery, pamätáte? Už teraz sa teším na Branaghove spomienky o takých 5-10 rokov.

...minimálne za večer s Robertom Ficom mám chuť dať tridsať odpadov!! Hríb je domýšľavý zadubenec, jediná jeho zásluha je (bola), že prišiel s takýmto formátom a darí (darilo) sa mu do neho pozývať zaujímavých hostí. Inak nanič diskutér, pojem nestrannosť je pre neho cudzí, ponechať priestor na názor mimo jeho (dosť obmedzeného) spektra v skutočnosti nedokáže, len to predstiera. Zopár hostí mu to už vmietlo rovno do tváre, ale asi nie dosť. Prežil ešte aj toho Fica, ktorý si ho, akokoľvek nenávidený, natrel na chleba ako malého chlapca. Hanba mu, samozvancovi, paródii na žurnalistu!

Trochu dosť monotónne a predvídateľné putovanie, momentami ťažko uveriteľné, ale Weir nezabudol režírovať a Farrell s Harrisom (ostatní sú tiež fajn) hrajú o dušu, takže to napriek vymenovanému celkom ušlo (...a ubehlo).

Stále vzácnejšie sú chvíle, kedy pri náhodnom prepínaní TV programov narazím na niečo, čo okamžite upúta. Akékoľvek plány bokom, tento film musím dopozerať! Presne tak sa stalo pri Malej princezne. V také víkendové ráno púta všetkú pozornosť svetielkujúca skrinka, ktorá v oných stále vzácnejších chvíľach slúži ako portál do iných, magických svetov. Nadobro stratený som sa prebral až pri záverečných titulkoch a do reality naplno vrátil pri zistení, že ten "nádejný super režisér ktorého ďalšie filmy musím vidieť tiež a hneď" sa volá Alfonso Cuarón. Magické ráno!