Recenzie (699)
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/159/353/159353931_4e33b0.jpg)
Zběsilý vztek (1987)
Prekvapením je až zarážajúco lopatová narácia, ktorej prvou brutálne zavraždenou obeťou je akýkoľvek náznak mystéria. Inak si stačí vypočuť soundtrack :-)
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/161/198/161198103_f14624.jpg)
Dark Star – Svět HR Gigera (2014)
Gigerov svet ide proti očakávaniam. Žiadna nadpozemská temnota, ale veľmi citlivý portrét človeka, vyskaldaný menenej citlivou prácou s dokumentárnymi postupmi a materiálom. Sallin nevyniká vo filmovom štýle, ale v jemnej motorike narábania s informáciami, obrazom a zvukom. Hovoriace hlavy dodávajú informácie, archívne zábery a jazdy po Gigerových obrazov zasa atmosféru, observácia samotného Gigera a jeho sveta (toho reálneho - jeho domu) dokáže byť nečakane subtilná. S Gigerom sa spája najmä slovo temnota. Sallin ju účinne a uveriteľne premieňa na citlivosť.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/159/515/159515814_5da45f.jpg)
Apokalypsa (1979)
Videne znova po dlhej dobe a som v nemom uzase. Film zacina depkovou dvojexpozicnou montazou a prave ta je klucovym vyjadrovacim prostriedkom celeho filmu (nielen v rovine filmovej reci). Coppola vytvara semanticky sustavnu dvojexpozicnu montaz paradoxov, ktore sa zlievaju do obskurneho fluidneho toku obrazov - realita vojny vs popkultura, krutost masakrovania vs debaty o surfovani, destruktivne vybuchy napalmu vs magicka poetika dzungle, dychberuce panoramy vs destrukcia, racionalno vs prevladajuce sialenstvo, etc. Vysledkom je solidny audiovizualny bad trip. dokonale.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/159/440/159440366_ec287c.jpg)
Purpurová farba (1985)
Spielberg tu nepíše dejiny kinematografie, ale predvádza dokonalú hodinu hollywoodskej anatómie svojim precíznym štýlom, úhľadným storytellingom a dokonalým budovaním atmosféry a vyvolávaním žiadaných emócií. Je to triumf die hard remesla, ale predsa medium is the message.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/310/165310361_209f28.jpg)
Kalifornský holport (1974)
Deziluzívna dráma s altmanovským štýlom pre trpký humor a rovnako trpkú alegóriu, ktorá by sa viac hodila niekde na prelom 60tych a 70tych rokov medzi Easy Ridera , Twolane Blacktop a Polnočného kovboja, než do polovice 70-tych rokov. Zabudnutý film, povievajúci v miernom časovom oneskorení, zato s úžasným weird-factorom a ťažko popísateľnou excentrickosťou.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/585/167585765_b8rtn0.jpg)
On sa bojí (2023)
Žiada sa prirovnanie s Lynchom, alebo Andersonom. Aster si ale ide svojou cestou. Zábavnou, tyranskou, nevypočítateľnou, nie vždy vydarenou, ale o to viac "ľudskou" (brať najmä bolestivejšie konotácie toho slova).
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/494/167494768_2j652q.jpg)
Arnold (2023) (seriál)
Narcizmus sa vypláca. Arniemu stále idú hlášky, len bez osemdesiatkovej irónie, zato s ideologicky s ultra osemdesiatkovým reaganovským mindsetom. To, že sa často vďaka tomu mení na paródiu seba samého však nezmazáva jeho status totálnej legendy a unikátneho životného príbehu, ktorý sa však dá interpretovať oveľa zaujímavejšími cestami. Ale Arnie nie je Bob Dylan, tak prečo by sa to malo diať...
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/161/048/161048535_f5f89e.jpg)
Majster (2012)
V búraní očakávaní a stavaní sa pravidlám možno najlepší a čo do hostorickej štylizácie úžasne natočený Anderson. No zároveň najťažsie preniknuteľný a nie moc komunikatívny Anderson.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/656/164656177_bd59f5.jpg)
Urban Outlaw (2012)
VROOOMantism.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/160/142/160142643_ee3970.jpg)
Cosmopolis (2012)
Toto je tak šialene underrated film. Podobne, ako pri adaptáciách Thomasa Pynchona platí, že najlešpšia cesta je oboznámiť sa napred s predlohou, až potom sa pustiť do filmu. Cosmopolis je potom veľmi odvážny (a aj veľmi podarený) experiment so stvárnením absurdného autorského Dellilovho sveta, ktorého absurdno je v konečnom dôsledku len sled dobre vybraných a vyzdvihnutých znakov neskorej modernity. Film stavia na ikonických dellilovských dialógických pasážach, a aj keď sa Cronenbergov scenár pár krát dostane do naozaj krkolomných momentov, od literárne (dialógovo) preťaženého pokusu o audiovizuálony prepis film oddeľuje skvelá práca s mizanscénou a pnutie medzi prehovormi postáv a sýtou vizuálnou symbolikou s odkazmi na americké výtvarné umenie dvadsiateho storočia (vrcholom budiš využitie diel Marka Rotha a zároveň ich výpovedná "degradácia" na podmaz do záverečných titulkov).