Arkanoid

Tieto dobrodružné epizódy veľmi vsádzajú na animáciu a akciu, pritom sa o hlavných hrdinov nemôže divák veľmi báť, keď sa dostali už z podobných príbehov bez poriadneho záporného hrdinu.

Veľmi cool prebratie sa z výstrelu. Letecká naháňačka na planéte vyzerá dobre, s dnešnými možnosťami by mohla byť natočená ešte lepšie. Zamrzia nejasné motivácie hrdinov a vývoj ich deja, ktoré sa asi budú viac odhaľovať v ďalších epizódach.

Minulosť týchto hrdinov už bola podaná v seriáli lepšie. Tu ostávajú zatiaľ motivácia žiť/zabiť/nechať zomrieť nejasné, čo vplýva na kvalitu epizódy, ktorá má našťastie svoje napínavé aj akčné momenty.

Spočiatku je prítomný humor, postupne sa však atmosféra priostruje prítomnosťou neznámeho tvora na lodi. Alien je Alien, no aj tento tvor má svoju auru a vie u diváka navodiť strach. Rozprávaniu však chýbajú väčšie emócie a nakoniec je problém obrátený na vtip.

Hodnú chvíľu nie je jasné, asi ako to, čo všetko sa skrýva za Jetovou zádumčivosťou, čím sa bude epizóda zaoberať. Poteší naháňačka s epickou hudbou či Jetova nekompromisnosť a rozumné vysvetlenie, prečo chce bounty. Atmosféru kazí infantilný nový člen posádky, našťastie nie veľmi.

Nádherná statická animácia na obliehaný hrad a Grifftih dostáva správu, že nepriateľ odoláva v podzemí proti Gutsovi. Epizóda by sa mohla pokojne volať Gutsovo prvé peklo, lebo to v podzemí zažije. Vydesené pohľady krvavých mŕtvol svojich vojakov posilnia jeho túžbu po pomste. Striedanie typu animácie z bežnej seriálovej a absurdnejšiu, v ktorej viac vynikajú vydesené tváre mŕtvol, poteší. To, čo uvidí, ale predčilo jeho očakávania. Zodd the Immortal, nesmrteľný bojovník, o ktorom sa tradujú bojové príbehy aspoň 100 rokov. Nie človek, ale démon. Guts teda začína svoj najnevyrovnanejší súboj a dokáže netvora poraniť. Toto ho ale nezastaví. Griffth Gutsovi beží na pomoc s kušištníkmi, no tí sú démonovi málo platní. S dvoma hlavnými postavami sa Zodd v bitke dokáže hrať ako s handrovými bábikami, no krvavý koniec preruší ešte niečo oveľa desivejšie – predpoveď nenaplnených ambícií a snaha ísť si za svojím cieľom ešte ďalej, ako cez mŕtvoly. Skvelý depresívny zážitok vie byť zosilnený klipom z epizódy s hudbou $uicideboy$.

Infantilný hacker diváka veľmi nepoteší, ale záleží samozrejme na jeho veku. Humor posádky najznámejšej lode seriálu je však fajn a poteší, keď nie je dostupná akcia či kvalitná dráma. Potešil by aj beztiažový let, keby mu bolo venovaného viac času, bohužiaľ sme dostali len slabú ochutnávku. Nemastná neslaná epizóda.

Kvalitný dokument vysvetľujúci obrysy, línie, farby, kompozíciu a ich použitie v umeleckých smeroch ako gotická maľba, baroková maľba, expresionizmus, kubizmus, ako aj význam maľby ako takej.

„The closer are you to Ceasar, the greater the fear.“ Netradičný vojnový film. Z bitiek je veľmi skvostné a intenzívne najmä dobývanie guľometných hniezd čatou Jima Caviezela a Johna Cusacka okolo deväťdesiatej minúty. Bitka hneď po nej je tiež skvelým emočným zážitkom zosilneným vážnou hudbou. Terence Mallick sa opäť pýši skvostnou kamerou, kde v úvode napína diváka krokodílom a neskôr pridáva ďalšie úžasné zábery panenskej prírody. Rovnako skoro sa snaží diváka dojať filozofovaním. Význam filozofovania vo filme je rôzny, niekedy je ho veľa a rozhodne je v mysliach priveľa postáv, preto by stačilo napísať hľadanie spirituality do charakteru len jednej postavy a ostatným pridať iné, zaujímavé vlastnosti. Vyznieva to trochu nasilu, lebo žiadnu z postáv divák nepozná až tak dobre, nestrávi s ňou toľko času, aby sa mu týmto spôsobom otvárala. The Thin Red Line tak ostáva netradičným spirituálnym vojnovým filmom, ktorému by však pasovala spiritualita len pre hlavného hrdinu Witta v podaní Jima Caviezela. „Only time you worry about a soldier is when he stops bitchin‘.

„Kevin. I thought you died Wednesday, man.“ Takmer tarantinovská skoro trojminútová úvodná scéna plná hlbokých myšlienok o vojne a jej dopadoch, ktoré sú nám, divákom, hneď zrejmé. Film o Vietname vyniká medzi ostatnými tým, že sa odohráva pre postavy po Vietname v nemocnici pre veteránov tejto americkej vojny. Jon Voight s vizážou tiež nie úplne fit pre akciu ako v staršom Deliverance, tu jeho postava na to nemá ani fyzickú kondíciu. Bruce Dern, v dnešných časoch známy starec preslávený Lynchom či Tarantinom, tu má ešte svoju celkom slušnú mladú formu. Jane Fonda od Barbarelly tiež veľmi nezostarla. Milostný trojuholník je fajn, ale chýba viac sympatií pre postavu Brucea Derna (jeho výkon je však bezchybný), aby divákovi záležalo rovnako na každej postave. Takto ide o jasný, aj keď vďačný kalkul zo strany tvorcov na diváka, ktorý hneď vie, komu držať stranu a tak sa ukráti o možné napätie, ktoré by vyplynulo z rovnocennosti všetkých troch postáv.