Sunwheel

Pokračovanie Fantaghíra sa nesie už vo viac jednoliatej vlne priamočiarej detinskosti, ktorá už dospelému divákovi privádza pocity trápnosti čoraz častejšie a neudrží ho sústredene sa pozerať tak ako jednotka. Vynahrádzajú mu to pohľady na pomerne vyzývavé outfity legendárnej Dánky, ktorá musela pre hlupučký dej udržať nejedného otecka.

Pozeral som to prvýkrát v dospelosti so silnou dávkou nostalgie za 90. rokmi a detstvom, kedy som bol toho fanúšik. Preto hodnotenie nemusí pôsobiť objektívne. Začiatok pomerne temný a sľubujúci celkom zaujímavé fantasy sa postupujúcou dĺžkou mení na čoraz viac detskú rozprávku s typickým koncom. Má to humor, pre dieťa aj určité napätie a vhodne vybrané exteriéry a postavy so skvelým hereckým obsadením. Určite by som sa nebál s tým zabaviť dieťa. Ako by som sa na to pozeral keby som to nikdy predtým nevidel si netrúfam tipovať.

Pôvodný muzikál som nevidel. Film mám rád hlavne pre jeho skvelú hudbu, ktorá sa stala už kultovou záležitosťou. Prijal by som postupnejšie odkrývanie Fantómovej osobnosti a možno trošku temnejší rozmer jeho sveta (s ktorým sa viac hrajú hororovejšie verzie príbehu). Ale aj po rokoch ma snímka bavila a užil som si ju takmer do dokonalosti.

Príjemná videoherná jednohubka, ktorá neurazila ani nenadchla, ale zrejme splnila svoj účel. Filmu z roku 1995 ale atmosférou nesiaha, no zrejme poteší mladšie publikum.

Zaujímavý námet skončil v pomerne amatérskom, až gýčovom vyznení. Celkom rozbiehajúci slušný úvod. Scény zostupu, kde aktéri chodia po štyroch na rovine a vyzerajú, že im každú chvíľu niekto dáva nové oblečenie a boli maximálne v solárku to znížili na minimálnu úroveň znesiteľnosti. Celkový dojem ničili aj dosť prehrávajúci herci. Pár zaujímavých momentov dodalo dve silnejšie hviezdy.

Najlepší turistický film aký som videl. Bodka.

Ako nadšený turista som si užil krásne výhľady a porovnával svoje predstavy s tými od filmárov, aké je to dosiahnuť najvyšší bod sveta. Bola tu cítiť dobrá remeselná práca a aj ten digitálny vrchol na konci nebol až tak do očí bijúci. Ale celé to prešlo bez nejakých výraznejších emócii a bola tu cítiť absencia práce s dialógmi. No celkový dojem bol priemerne dobrý.

Keby som napísal znova "ďalší rozvláčny, megalomanský opus magnum zo zlatej éry filmu", tak by som sa opakoval. Absolútne dobrodružstvo podporené o niekoľko vrstiev príbehu, konfliktu poslušnosti a slobody, boja za dosiahnutie cieľa a ľudskosti a rozličnosti charakterov. Prerod Marlona Branda zo sebestredného sukničkára/gentlemana do bojovníka za morálne hodnoty a ľudskosť ukázala opäť jeho herecké kvality a vynikajúci minimalizmus jeho umeleckého prejavu. Howard v úlohe šialeného ambiciózneho kapitána mu asistuje s nevýdanou precíznosťou. Dejové uvoľnenie na tropickom ostrove, kedy človek pomaly očakáva už koniec opäť vyvráti ešte silnejší nástup démonického honu za dosiahnutím Blightových plánov. Absolútne nádherné scenérie a dokonalá hudba, ktorá aj dlhší úvod a medzihru dokáže umne vyplniť. Tomuto filmu sa nedá vytknúť nič. Záver zdôrazní myšlienku.

Klasické dobrodružstvo zo starej školy so skvelým Orsonom Wellesom (ktorý svojím skvelým herectvom posúva film vyššie od priemerného zážitku) ako pirátskym veteránom. Umne vybrané scenérie, skvelá výprava a epická hudba.

Spojenie American Pie s Bloodsportom vyšlo podľa mňa nad očakávania. Síce to doslova umelé tínedžerské prostredie (v roku 2008 asi ešte nutnosť) a jednotlivé charaktery ako cez kopirák boli strašné, z toho športového hľadiska film prekvapil prepracovanými a uveriteľnými súbojmi. Keby bolo vo filme menej "cukru" a viac toho športu, mohla to byť aj celkom senzácia. Za ten šport to ale nemôžem hodnotiť nižšie, lebo pôsobil lepšie ako v mnohých filmoch JCVD.