Havenohome

Jožo Vajda hrá cigánskeho vajdu! Ďalší z filmov, ktorý púšťali Alexovi počas kúry v Mechanickom pomaranči.........Opäť treba pripomenúť, že toto nemá na rováši len Dušan Rapoš. Za projektom stojí šedá eminencia scenárista a producent Ľubomír Slivka, ktorý sa nechal počuť, že film nemal veľkú návštevnosť, lebo jeho cieľovka sú Rómovia, ktorí nemajú peniaze na lístok do kina..............Martin Huba sa dušuje ako nikdy nebude hrať v seriáloch a potom zoberie rolu v tomto. Čo nevidel nič od Rapoša, a nemá čas pred natáčaním prečítať si scenár?...............Cinke Panne sa v jej estetickom účinku vyrovná asi len Ivan Gašparovič hrajúci na fujare.

Také primitívne. Takí slizkí záporáci. Toľká priamočiarosť. Ale nerehocte sa na Stallonem, ktorý si strihá pizzu nožničkami. Mužsko-ženské dialógy, čo do vtipnosti a výstižnosti, urobil rovnako dobre už asi len Godard vo filme Mužský rod, ženský rod.

No chudák Dano Fisher :D:D:D, taký mladý herec a už má za sebou bozk svojej kariery :D:D:D Načo ju nakoniec pobozká? Asi sa stavil s niekym zo štábu, že na to nemá gule :D:D:D Inak súhlas so ScarPoulom, netreba to zbytočne odstreliť. Má to svoje muchy, ale aj klady. Marianková je šikovná a keď nezaspí na vavrínoch, tak môže točiť pozerateľné filmy. Vidno, že sa snaží rozmýšlať nad storytellingom, a že chápe, že film by mal mať expozíciu, pointu atď, čo nechápe ani väčšina svk profesionálnych režisérov.

Viac ako uvedené dokumenty hovorí o kríze elít réžia celej talkshow a vystupovanie Adely Banášovej. :D

V detstve ma to bavilo. Má to v sebe nádych melanchólie a poéziu. Má to veľké plus oproti inej vtedajšej produkcii pre deti a mládež a to, že to zbytočne neideologizuje. Z odstupom času je to však dosť veľká nuda a to hlavne kvôli réžii. Situácie výborné, prostredie tiež výborné, ale nedokáže to pútať pozornosť. Neprecízna práca s detským hercom. Dialógy miestami strašne šuštia papierom a sú tam zbytočne dlhé zábery. Nechápem prečo to nemohli viac rozzáberovať. Pravdepodobne to bola vtedajšia výrobná konvencia. Napätie zráža aj nedôsledné napĺňanie nastolených dramatických potrieb. Chlapec sa viac krát vyjadrí, že nenávidí svoju sestru, dokonca ju chce zlikvidovať. Nedá sa mu to však veľmi veriť, kedže to zostane len v polohe demonštratívnych dialógov. Takisto záškoláctvo je slabo vyriešené. Ťažko veriť, že by sa chlapcovi tak dlho darilo chodiť poza školu a nikto by si to nevšimol. Toporne potom pôsobí aj psychológia postáv, ktoré v rámci jedného obrazu bez dramatického priebehu menia svoje správanie........................Inak jablká a kompóty na stole v kuchyni sú dôkazom, že už 82. roku sa tu etabloval tento poetický trademark slovenských filmov, neskôr najlepšie známy zo Šulíkových filmov.....................Ako som povedal vyššie, nebyť takej slabej réžie, film mohol byť nadčasovou klasikou. Témou a situáciami to pripomína napríklad Truffautove filmy o revoltujúcich deťoch. Bohužiaľ diskurzívne spracovanie veľmi pokrivkáva.

Ako sedemročný som bol z toho excitovaný a pár týždňov som behal v bielej plachte po lese. Ako desaťročného ma to už vôbec nebavilo. Po dnešnej projekcii konštatujem, že je to mierne podpriemerný film, nemôžem však nezohľadniť jeho unikum, čo sa týka námetu. Prvá polovica má celkom dobrý spád, ale druhá už je dosť nuda. Sú to celkom šikovne pozliepané motívy z vojenských a najmä partizánskych filmov. Prestrelky a pátos ako z Ramba. Zaujímavý je ideologický podtext: Tí kubánci majú ešte nádej, to nie su až také svine ako Rusi. Kubánsky vojenský vodca si nakoniec sype popol na hlavu a ľutuje, že sa vôbec zúčastnil invázie do USA. Ruský politruk je však nefalšovaný hajzlík a toho treba na konci s chuťou zastreliť. Kuba (a iné menšie národy) sú len nevoľníkmi ruského komunizmu. Toto je asi hlavný ideologický odkaz filmu Rudý úsvit.

Ospravedlňujem sa, že som si tento film nedal medzi svoje obľúbené hneď v prvý deň, keď som vstúpil na csfd. Ako výraz pokánia si za to ukladám trest v podobe zákazu pozerania tohto filmu po dobu jedného týždňa.

Tento film by som púšťal slovenským gazdinkám. Neexistuje asi nič iné s čím by sa mohli viac identifikovať. Z jedného zamestnania do druhého a potom domov žehliť, variť, prať a obsluhovať rodinu. A chlap čo sa na vás vrhne v sprche sa urobí rýchlejšie než nadržaný komár. Veľká podobnosť zo Slovenskom (aj v iných Almodovárových filmoch) a ďalšia identifikačná postava je tá bigotno-kresťanská babka, túžiaca po návrate na vidiek. Almodovár aj napriek svoje nadsázke respektíve vďaka nej pôsobí uhrančivo realisticky a darí sa mu presne glosovať problémy rodiny ako socio-ekonomickej bunky. V jeho filmoch už nikoho netrápi, že ľudia fetujú, či už sú to pracie prášky, tráva, koláčiky a Svätý Antoníček alebo hrste liekov. Postavy sa nesnažia zbaviť svojej závislosti, ale snažia sa žiť popri nej. Rodina je zviazaná cez peniaze, ktoré každý potrebuje na svoje drogy, čo režisér ironizuje menom pre chameleóna - Peniaze. Chus Lampreave (táto Milada Ježková španielskej kinematografie) vo vedľajšej role predvádza veľmi vtipný výkon a rozhovor s inou babkou na autobusovej stanici mi pripomína ďalšiu proprietu nám bližšej kultúry a zároveň ďalší identifikačný prvok - hrabalovský dialóg. Almodovár stabilizuje v tomto filme svoj samoukovský autorský rukopis a záverečný nájazd kamery na tvár herečky Carmen Maura s emotívnym hudobným doprovodom je jeden z najsignifikantnejších momentov jeho tvorby.

Tento seriál je dôkazom jednej jedinej veci. Ani "dramatická elita" ako Prušinovský, Krobot atď nedokážu v ČR stvoriť niečo, čoho pozeranie by nespôsobovalo aspoň základné utrpenie. Je absolútny nonsens porovnávať toto dielo s niečim zo zahraničia. Dobre urobené seriály zo zahraničia sú dobré preto, lebo reflektuju najnovšie trendy v spoločnosti, sú dravé, vždy minimálne o krok pred divákom, neboja sa zobrazovať najbolestivejšie spoločenské témy, sú štylisticky a naratívne bohaté. Štvrtá hviezda je naopak len komunálna satira, ktorá má omnoho bližšie k normalizačnej Žene za pultom. Áno, je to smutné, ale elita z Dejvického divadla nie je skutočne schopná povzniesť sa a urobiť niečo, čo by nebolo tak bolestne provinčné a trápne. Nefunguje ani argument o zámernosti trápneho humoru. Je to, ako keby ste povedali svojej žene, že je tlstá, a keby sa potom vaša žena rozplakala, tak by ste dodali, že ste to mysleli ako srandu. Hahaha! To je ale zábava, až sa plieskam po kolenách................... Nie je možné akceptovať ani porovnania s britským humorom, ktorý sa naopak pojí s pojmami ako krutý, či inteligentný. Štvrtá hviezda je len lenivý, chlácholivý český guláš plný chcípakov, ktorí je populárny len preto, lebo láskavo klame miestnym chcípakom, že ich trápny život v ospalom hotelíku menom Česká republika je vlastne sranda.

Začínam byť zúfalý. Keď už aj "nádeje slovenského filmu" točia takéto slabé diela. Ten film neprešiel ani základnou dramaturgiou! Ako na úrovni mikrodramaturgie (motivácie postáv, gradácia jednotlivých obrazov) tak na úrovni makrodramaturgie (Nie je to vôbec poviedkový film. Je to skôr celovečerák o psychopatickej postave Mokosa a sú tam prilepené k tomu nejaké epizodky. Aj tak však chýba akákoľvek logika radenia jednotlivých obrazov. Všetko sa deje len tak pre nič za nič, v dôsledku čoho je film od polovice nekonečná nuda. O nič tam nejde, sú to len také moralistické výstupy "o živote"). Na Slovensku, keďže filmy na základe neurčitého kľúča financuje štát, nadobúdaju podporení tvorcovia pocit, že je všetko v suchu. Peniaze už dostali, tak to nejako lážo-plážo natočia. Neexistuje tu pozitívny tlak ako v súkromnom sektore, kde si producent dobre kontroluje, čo režisér urobí. Preto nemajú všetky slovenské filmy z posledného obdobia (okrem Liovej Domu) vôbec vyriešenú dramaturgiu. Tvorcovia sú leniví svôj prvotný koncept čo i len raz prepísať. Keby niekto takto odflákol prácu za súkromné peniaze, tak už by mu nikdy nikto nič nedal nakrúcať................Film chce byť sociálnou kritikou. Ale jeho vrcholný spôsob ako to robí je, že nastrihne lakomého dôchodcu na Fica rečniaceho v telke. Réžia je ešte odfláknutejšia ako scenár. Toto má byť moderný realistický film? Za posledný pol rok som ich videl niekoľko (Konečná uprostred cesty, Za kopcami, Chlapec na bicykli) a všetky boli bravúrne formálne zvládnuté. Ďakujem, dobre sa len tvári ako umenie. Ale formálne spracovanie je veľmi slabé. Dialógy sú rovnako popisné ako v Paneláku. To je celá réžia. Nič sa tam nedozviete cez herectvo, keď niečo vyplynie z kontextu, tak to postavy vzápätí povedia v replike. Oľhová, Obšil sú výborný divadelní herci. Režisér ich však vôbec nezvládol. Oľhovej výstup na balkóne mal byť jednou z najmrazivejších častí filmu, no ja som sa rehotal. Samé teatrálne gestá, lacné vulgarizmy, Oľhová sa može aj roztrhať, ale pôsobí to ako fraška. Rovnako mala byť mrazivá aj šikana medzi deťmi. Pre mňa ďalší moment otrlého kina. Rehotal som sa. A Mokoš, čo ide vyhodiť psa z balkóna??? Všetky postavy sú buď chudáci alebo v afekte konajúce kurvy. Jedine Krobot hrá pomerne civilne a snaží sa svoju postavu zambivalentniť, aby nepôsobila plocho.................Celý film pôsobí vyslovene ako pózerstvo. Akoby ho točil človek, čo sa živí nakrúcaním reklám a potom dostane výčitky svedomia, tak natočí aj voľačo o tej krutej realite. To AVF rád podporí. Musí umelec voľačo aj pre národ urobiť! Situácie sú smiešne neuveriteľné, postavy plávajú vo vzduchoprázdne. Emócie sú docielené len excesívným herectvom a eticky dosť prepálenými zábermi na starých ľudí v starobinci. Zábery na postihnutú ženu sú vyslovene vydieračstvo typu Modré z neba. Pozrite sa na chudáka slintajúceho. Nie je to ako u Seidla, ktorý natáčané postavy zobrazuje vo frontálnych celkoch, aby vám dal precítiť celú tragiku ich existencie a zároveň naznačil svoj sarkastický odstup. Toto je len také voyerské očumovanie. Kde je aká sociálna kritika? Film nijako neanalyzuje sociálnu nerovnoprávnosť, ani neobnažuje spôsob vzniku odcudzenia medzi ľudmi. Afektované scény strieda nuda a nakoniec je tam tá svadba a to je už úplne na zaspanie. Dve hodiny desať minúť? Aj metráž jasne naznačuje, že tu nebol nikto, kto by povedal: Chlapci, ale neľúbte takto ten svoj natočený materiál, prestrihať to treba!...............Jedna hviezda za Krobota a jeden nápaditý záber z balkóna na parkovisko (Jeho obsah je však rovnako nepremyslený ako zvyšok filmu. Ako môže niekto odtlačiť zaparkované auto a prečo ho neobišiel po trávniku? Áno, tvorcovia chceli metaforu o uviaznutí v marazme. Keď však chýba základná logika, je to iba smiešne.) a jedna hviezda za to, že je to viac nuda ako na nervy lezúca trápnosť ako napríklad v Líštičkách. Som sklamaný. Už počujem všetkých obhajcov filmu ako sa oháňajú rečami o "pravdivosti" a o tom "že to tak v živote chodí" a o tom, že "obsah je dôležitejší ako forma", a že to je umenie a bla bla bla. Chcem počuť jeden racionálny argument podložený nejakým príkladom z filmu, ktorý by ma donútil prehodnotiť môj postoj...............Po opakovanom pozretí idem s hodnotením na absolútnu nulu. Pôvodne dve hviezdy boli vytlačené mojou autocenzúrou, keď som zúfalo hľadal, čo pozitívne vo filme nájsť. Až teraz mám na jazyku ten správny výraz. Je to nihilistická telenovela. Je to mediálny produkt, ktorý sa namyslene tvári, že kritizuje a hovorí niečo dôležité o súčasnom stave spoločnosti, ale naopak preberá klišé z najdementnejšej televíznej produkcie na úrovni témy a jej modulácie (rozvod, nevera, šikana, rodinné intrigy) a odievaním do pseudodepresívneho hávu posilňuje ich zvrátenosť nie za účelom vyjaviť pravú podstatu vecí ale exploatovať tie najmalomštiackejšie stereotypy.