NOR.MAN

Dokopy som ohromený a sklamaný. Vizuálne a aj inak premrhaný potenciál aký sa tak často nevidí. To kam film smeroval, bola katastrofa, a pritom je to ako celok také jedinečné, veľmi svojské.

Heroický EPOS. Chaos s podstatou Jokera ako mága záporných postáv je brilantný. Jeho šialenstvo vyznieva na pozadí tvoreného Zimmerom ako niečo čoho sa bojím a čo obdivujem. Nolan tu ukázal svoje možnosti na plno, tá dynamika, chaos a budovanie anarchie sa mi dostali pod kožu.

Nolanova geniálnosť a klasika Batmana odštartovali veľkolepé epické dielo

Kill Bill 2 je po stránke kvality filmu nárezom, ktorý oproti prvému dielu porástol exponenciálne. Plusom filmu je, že je oproti jednotke diametrálne odlišný v spracovaní a toto už teda bola chuťovka :). Je to zároveň aj mínusom nakoľko sa pýtam či to bol ten istý Tarantino, ktorý točil aj odfláknutú jednotku. Na základe tak surového prepojenia filmov a tak priepastných rozdielov medzi nimi sa mal Tarantino vykašľať na dva diely a mal sa natočiť jeden Kill Bill čo ma nakope tak silno, že sa spamätať bude vážne problém.

WTF ??? Rozmýšľam o tom či tento film mal nejaký špecifický zmysel pre diváka, špeciálne pre teenegera. Ďalšia dávka tuposti a znova je to v réžii WELCOME IN COUNTRY OF DREAMS (USA). Klišé je tu zase ako doma. Ako doma sa určite cíti aj parta bláznov, ktorá rada up-loaduje, všetko možné na youtube a jemu príbuzné servery, bravúrny príklad toho ako natáčať každú kravinu na mobil. Čo ma ale vrcholne dožralo je fakt, že hlavný hrdina sa správal ako desaťročné decko a slečna čo sa mu páčila sa správala podobne (ženy sú vraj rozumovo o tie dva roky popredu, takže to sedí :) ). Napriek nečakanej finálnej bitke, sa mi páčila, aj keď v istých momentoch by to bolo priveľa aj na IRON-MANA + podarený soundtrack ktorý ma jednú veľkú slabinu a tou je cieľová skupina. V konečnom dôsledku je to ale problém celého filmu.

Lynch sa znova pustil do niečoho, čo divákovi trhá mozgové závity a možno aj nervy :) . Rovnako ako pri Lost Highway, tak aj teraz to možno vyzerá ako totálny podraz na diváka, avšak Lynch iba nachádza k cieľu rôzne cestičky , ktoré nám ponúka, pravdaže vôbec nie typickým a ľahkým spôsobom. Ukazuje tu ťažkú filmarinu, na ktorú je potrebné nájsť si v hlave dostatok priestoru aby vám dala zmysel. No dá sa to, priam je nevyhnutné úspešne dôjsť do cieľa. Podstatou je túžba, ktorú som v krajšej, pôvabnejšej, umeleckejšej a najmä mysterióznejšej forme nevidel a myslím že ani neuvidím. Toho čo na filmoch milujem, je v Mulholland Drive toľko, že sa v tom môžem veselo utopiť. Lynch ma znova nenechal chladným počas filmu a už vôbec nie (za čo mu strašne ďakujem), po jeho skončení, navyše vďaka Naomi Watts, mi film udieral nielen do hlavy, ale aj do očí.

David, David, no čo s tebou ? Kim sa nezačne vysvetľovanie, tak to má grády, napätie, klavír mi aj pomaly lezie na nervy (tuším totiž že to bude ďalší záber čo ma prekvapí). Film buduje niečo, čo možno prirovnať ku neustálemu presviedčaniu: Staviam 30 poschodovú budovu. No zistím že najvyššie poschodie kde som, je desiate. Pred pozretím filmu boli moje pocity v znení: Veľký film ktorý zanechá dojem. V priebehu záverečných titulkov som si ale uvedomil že to od Finchera bola voči mne nefér hra, ktorá sklamala.

Veľmi zvláštny film, ako celok to vôbec nefunguje, sú tu iba momenty a kratučké pasáže ktoré to, či už po stránke vtipu, drámy alebo romantiky vyzdvihujú. Z Jacka vôbec nemám istý pocit, skvelý bol iba v scénkach ktoré boli vtipné. Ulízaný a sympatický príbeh o jednom spisovateľovi.

Dosť nepodarený film, tie dve hodiny mi prišli ako obrovská nuda a jediné po čom som túžil, bolo to aby kamera aspoň trocha prešla po Kateinom neoblečenom tele. Miesto toho bud mala na sebe kabát, ktorý umocňoval spomalené zábery, alebo behala nepriestrelná v latexe.