CarlaBrunn

V poradi dalsia z dram, ktora ma vyrazne zaujala, sice s velkou davkou humorne podanej melancholie, ale predsa. Kate Hudson trocha ostarela, film napriek tomu zostal sviezi. Dvojica hlavnych hrdinov bola vybrana vyborne, pozeralo sa na nich viac nez prijemne, svoje role zahrali dobre. Pohlad na partiu zohranych ludi padol velmi vhod do tak smutneho konca.

Fim hodny Oscara. Svojou emotivnostou si urcite ziska aj najvacsieho cynika. Filmy s dramatickym zameranim velmi casto nevyhladavam, na druhej strane ale niesom ich zasadny odporca. Tie kvalitne vacsinou davaju poriadne zabrat citom, zanechajuc hlboku stopu v srdci, maju pointu a nejaku vypovednu hodnotu. Vyrazne zameranie na etnikum ako namet bol vynikajuci napad. V pripade "The Help" sa snubi ale s rasizmom a etnocentrizmom. Spociatku zosiroka, teraz sa uz budem snazit byt konkretna. S peripetiami Aibileen, Minny a dalsich cernosskych zien, ktore vychovavali deti bielych bohatych dam z vyssej vrstvy, sa pasovala dobromyselna Skeeter, ktora bola jedinou vynimkou s pomedzi snobskej spolocnosti. Ona sama totiz v detstve prisla o jedinu spriaznenu dusu (cernosku, ktora jej nahradzovala zijucu matku). Prave spominany deficit v nej mozno prebudil tieto pohnutky. Film tiez vyrazne poukazuje na egoizmus a materiu, ktora uz v tej dobe opantala ludi. Som velmi zvedava, co nove sa mi podari objavit ked si ho pozriem este raz, pretoze sa tento film urcite nezaraduje k jednorazovkam, pri ktorych sa impresia rychlo straca.

Romanticke? Vystiznejsi nazov je skor komedia uzko prepletena so spolocenskou satirou. Chvilami nudne, chvilami pozeratelne sceny a dialogy vystriedal majstrovsky zaver (najvtipnejsi z celeho filmu), ktory ponuka pohlad na Laritu ako frci v aute so svokrom spat do rodnej Ameriky. Mimochodom, posobili "tak nestastne" :)

Jedine deti dokazu pretvarat svet svojou uprimnostou a fantaziou. Tak vstupte, prave sa Vam otvorili dvere do kralovstva Terabitie. Dokonale a do najmensieho detailu prepracovany film. Tuzite aspon na chvilu uniknut z reality? uniknut do sveta rozpravkovych postav, pohody, harmonie? (vynimkou je zalostny zaver). Chcete vidiet silu naozajstneho priatelstva, ktorym boli polozene zaklady fiktivneho sveta v lese? Verim ze ano, tak potom je to spravna volba. Konecne je tu film bez najmensieho naznaku letargie ponukajuci okrem pohladu na krasnu prirodu aj sceny, ktore ma dohnali k slzam. Smrt malej Leslie som prezivala tak intenzivne, akokeby som bola sucastou oneho sveta. Prave tym ma dokazal film sputat a maximalne vtiahnut do ich sveta svojim povabnym zaciatkom, priebehom a najma smutnym zaverom. Mierne uvolnenie napatia poskytne uz ale uplny zaver, kedy do popredia vstupuje Jess s malou sestrou, ktorej konecne odhaluje tajomstvo - tajomstvo svojej mysle. Nemam dovod znizit hodnotenie, herci boli viac nez sympaticki, neskutocne autenticke prevedenie. Clovek ma chut v okamihu zavriet oci, nazriet do hlbin tychto kras, citit silu prirody a vidiet mocnych panov lesa. Film nuti cloveka, aby si uvedomil skutocny rebricek zivotnych hodnot a najma aka je hodnota toho praveho priatelstva.

Vacsi humus sa uz neda medialne zverejnit, poznamky v TV typu "pikantne sceny zo zakulisia HP si mozte pozriet na webe...." pocuvam dokola. Z cirej zvedavosti som sledovala prve diely, ktore ma doteraz nutia byt vulgarnou, ale z ucty k uzivatelom sa zdrziavam. Pri uvodnej zvucke hned prepinam, ved pozeranie na to ako pred kamerami skoro pretiahne arogantna playmate nejakeho teploska ma akoze pobavit verejnost? Toto ma byt reality show? Krutit zadkom viem aj ja a nepotrebujem byt preto medializovana. Jedine co chvalim je vyber destinacie, na ktoru sa pozera prijemne, ale to ma nezavazuje ku zmene hodnotenia. Dobry komentar-Oasismanik.

Sfilmovat zivot a patalie maleho chlapca z mesta je mozno vcelku zmysluplne, ale humor som vnimala len na 50%. Francuzska filmova produkcia mi casto pripada nejak bez stavy, s hereckym vykonom na urovni priemeru. Film ma zaujal asi 20 minut pred koncom, kedy som pomaly prestavala citit unavu na vieckach a po nezaujimavych pasazach som konecne zacala aj vnimat. V prvej polovici za nezaujimave povazujem Mikulasove dilemy typu, ci je alebo nieje dobre mat surodenca. Sledovanie ako sa jeho rodicia v kuchyni hadaju na kazdej hluposti ma tiez nejak extra neuputalo. Nezazivny bol tiez pohlad na beznu rodinu s beznymi problemami, pricom ustrednym bodom bolo ziskanie priazne sefa. Vynikala snad mikulasova partia 6. kamaratov a suplujuca ucitelka (tiez Mikiho snahy zistit ci maminka je tehotna), ktora ako jedina zapezpecuje, ze sa film nedostane na dno uplneho nezaujmu divaka.

Laska kvitne v kazdom veku. Pozornost upriamena na velky vekovy rozdiel sa pri tak dobre zahranej a sviezej lightkomedii lahko presunie inam. Skoda, ze si asi kazda nezadana holka pri tomto filme uvedomi, ze existencia chlapa v realite akym je Aram je len utopia.

Su druhotriedne animaky, poucne animaky a fantasticke animaky. "Up" je tou poslednou moznostou. Striedave zablesky vtipu, roztomilosti, poucenia a zmyselnosti tvoria dokonalu zmes pre prijemne straveny volny cas. Pri rozpravkach velmi niesom zvyknuta, aby posobili na city, ale celkovej atmosfere to vobec neuskodilo. Zaciatok zamerany na prestrihy detstva, dospelosti a senium pana Fredricksena a najma na spolocny zivot s manzelkou sa mi pacil najviac, taktiez mnohe humorne sceny, ktorymi sa tu urcite nesetrilo (hovoriaci psi, Kevina, smiesne prejavy agresivity pana Fredricksena...). Nechcem opomenut zameranost na stareho pana a jeho citovemu vztahu k domu, kde prezil skoro cely zivot a k uletenemu korejcanovi so skautsymi sklonmi. 80% kvoli dramatickej prichuti, co sa k tak chutnym rozpravkam velmi nehodi.

Moje vnutro je obohatene o rozporuplne pocity. Pohlad na nadhernu prirodu, prijemnu hudbu, priam autenticky herecky vykon si mozno zasluzi 5hviezdickove hodnotenie, lenze pokial by niekto mal osobnu skusenost alebo prinajmensom podozrenie na nieco take, som si viac nez ista, ze po filme rychle zmizne z tvare usmev... Ktovie, kde autor cerpal inspiraciu alebo niekto iny? (stale premyslam aj nad troma *, mozno to casom zmenim).

Mlady Jakub Kroner je genius. Vzhladom na svoj mlady vek dokazal zrezirovat vyborny film a vystihnut podstatu volneho casu bratislavskej mladeze; sklbil problemy, lasku, pracu na cierno a drogove excesy do fajnoveho filmoveho prevedenia. Chvilami sa mi na to divalo az neuveritelne, ze tak skvelo to zahrali nasi slovenski herci. Na Tinu v pozicii herecky sa mi pozeralo velmi prijemne. Takze Kubo, nech ta muza kope pravidelne, pretoze takeho skvosty nam chybaju.