dr.horrible

Jeden z tých odpadov, ktorým nemá zmysel dávať odpad. Skôr by som sa zamyslel nad tým, prečo nefiguruje v rebríčkoch najhorších filmov všetkých čias. Od začiatku do konca, po všetkých stránkach, nehorázne vtipne strašné.

Aj cez značné množstvo ale, je to ale najlepšia séria. Zábavný, “ženský” seriál, ktorý treťou sezónou konečne dostal “zábavné” ženské postavy.

Fajn dokument, aj keď trochu skratkovitý. Kludne to mohlo mať dvojnásobnú stopáž (resp. dva diely). Koho téma zaujíma, odporúčam Magellanov psychologický životopis od Stefana Zweiga; dramatické, vyčerpávajúce, magické.

Už keď to ohlásili som hovoril, že tak nezaujímavá vedľajšia postava si nezaslúži vlastnú show, a on to nakoniec ani nie je hlavný problém. Je toho viac. Od zlej herečky, cez nijaký štýl, po tuctovú story, najviac ale vadí  nefunkčný rodinný konflikt, na ktorom je to celé vystavané, a uplakaný Kingpin.

18 rokov, 3 série, tretí film. A Shatner sa stále nenaučil hrať.

Toľko potenciálu byť emocionálnou náložou a vo výsledku také chabé. A najhorší je ten Kingpin.

Pôvodne som ani nechcel písať komentár, ja len, že užívateľ *CARNIFEX* by si mohol najbližšie asi kuknúť film, ku ktorému zoženie titulky, v jazyku, ktorému bude rozumieť. To neni možné toto. 😆

Ťažko asi posudzovať, pretože som nečítal predlohu. Ako sa objavuje aj v iných komentároch, film má tak trochu paradoxný problém: Prílišná dĺžka celkovo a nedostatočná dĺžka v záverečnej tretine. Napadlo mi rozdelenie na dve časti, čím by ale asi utrpela práve tá adaptácia.  Tento problém (resp. dva problémy) má nútili uvažovať o nižšom hodnotení, s odstupom jedného dňa sa však predsalen prikláňam k vyššiemu. Highlightami sú hudba, prekvapivo dobrí herci (hlavne Zeglerka a Hunter Schafer) a kvalitná remeselná stránka. Najlepšia časť po dvojke.

Všetci okrem Poitiera a manželky zavraždeného boli sprostí možno až trochu moc. To mestečko musela byť naozajstná prdel. Oscar za scenár ‘67 by som povedal fajn, keby to ovšem neporazilo Absolventa.  Steiger top. Rip Jewison.

Ťažká halucinácia. Vizuálom je to asi jak keby Caraxova Annette stretla Karla Zemana. Neustále kombinovanie humoru so sexom, a filozofovanie, pri ktorom si nie som istý, či od nás Lanthimos chce, aby sme nad tým rozmýšlali, smiali sa na tom, alebo sa smeje on na nás. Trochu mi nesadlo zvážnenie v prechode do parížskej časti a herci podľa mňa nie sú na oscara. Ale bavil som sa veľmi. Prvý raz som sa u Lanthimosa bavil. Dajte tomu všetky ceny.