Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Animovaný
  • Komédia
  • Dokumentárny

Recenzie (579)

plagát

Cosmopolis (2012) 

Sklamanie nesklamanie. Ja to vidím tak, že Cronenberg si stiahol e-book DeLillovej knihy, vyznačil dialógy, stlačil ctr + c a ctr + v... a voilá, scenár máme. Svojim spôsobom sa vydal najjednoduchšou možnou cestou, ale nie som si istý, či to v prípade COSMOPOLISU bolo najvhodnejšie. Očakával by som trochu väčší vklad, než len otrocký prepis. Vznikol tak zaujímavý paradox: diváci väčšinou nadávali, že film je príliš zdĺhavý, mne naopak prišiel až príliš RÝCHLY. Niektoré situácie sa prešli len tak (asi zo zásady, že „veď je to aj v knihe, tak čo...“) a nestihli poriadne vyznieť. Celá odysea hlavného hrdinu teda nebola úplne presvedčivá. Takže som vlastne dosť sklamaný, ale... ale stále považujem COSMOPOLIS za dobrý film. Alebo lepšie: považujem ho za film, ktorý sa oplatí vidieť, či už sa vám bude páčiť alebo nie. Je vlastne vysoko pravdepodobné, že budete dosť nasratí a celé toto podobenstvo o asymetrickej prostate vás znudí k smrti. Chcel by som vidieť, ako sa tvárili Pattisonove fanúšičky, ktoré sa na tento film nahrnuli do kina :). A keď už som pri tom: Pattison to odohral veľmi dobre. Typovo sa mi navyše na Packera dosť hodil. Všetci herci však odviedli výbornú prácu, aj keď väčšina sa filmom len mihla. Celé to ale hodnotím pozitívne hlavne kvôli atmosfére. Niečo to v sebe má, akúsi hypnotickosť, ktorá mi proste nedovolila nudiť sa, ale práve naopak: premýšľať. Takže v konečnom dôsledku... sklamaný nie som.

plagát

Musíme si pohovoriť o Kevinovi (2011) 

"WHY?" Až príliš vyhrotené. Ale fungovalo to. Síce ma to nezdrvilo úplne (ako by to asi vyzeralo keby túto tému dostal taký Haneke? Ostatne na jeho BENNYHO VIDEO som si párkrát spomenul), ale aj tak kvalita. Herecky špičkové, forma mi sadla. Vlastne jediná výtka smeruje na tú extrémnu jednostrannosť Kevinovej postavy... Fajn, jasné odpovede sme nedostali. To mi nevadilo, čakal som to. Podobné tragédie sa stávajú neustále a väčšinou po nich ostane len vyššie položená otázka. Ale aj tak bol Kevin už od malička až príliš prvoplánovo prezentovaný ako čisté zlo, Antikrist, Lucifer a Michael Myers v jednom. A de facto sa celý film ani sekundu neprejavoval inak. To mi tam dosť vadilo. Chcelo to väčší psychologickejší ponor, trochu komplexnejší pohľad. Ale stále je to výborné antikoncepčné video, ako tu už niekto spomínal.

plagát

Berberian Sound Studio (2012) 

Ten pocit, keď si uvedomíte, že toto je presne ten film, ktorý ste vždy túžili natočiť... Viac asi netreba dodávať.

plagát

Imaginárne lásky (2010) 

Štýlové. Oproti Dolanovmu debutu sa mi tu však o dosť ťažšie emocionálne napájalo na postavy. Tie sú síce dobre zahraté, ale inak pomerne... prázdne. To, že dvaja hlavní hrdinovia sú dobrí priatelia sa dočítate v synopse, zo samotného filmu to ale takmer vôbec nevyplýva. A miestami je to naozaj až nepríjemne vyumelkované a snažiace sa za každú cenu o „umenie.“ Dolan má síce veľký cit pre výtvarnú stránku, záberovanie, kameru či použitie hudby, ale nestačí to. Hlavným problémom je totiž scenár – mohol byť viac prepracovanejší, viac psychologickejší, emocionálnejší... Takto sa na to síce fajn pozerá, ale mám pocit, že tentokrát sa Dolan sústredil viac na formálnu stránku a obsah až tak neriešil a viac-menej len ostal na povrchu. Celkovo to teda nezanechá absolútne žiadnu stopu. Škoda.

plagát

Očista: Anarchia (2014) 

Je to bez debaty: DeMonaco si zaslúži pochváliť. Prvá OČISTA sa snažila silou mocou pôsobiť hororovo, psychologicky a tiesnivo, čo jej takmer vôbec nevychádzalo. Potešilo ma preto, že režisér sa vyprdol na pôvodný koncept "home invasion" a urobil dvojku tak, ako si to absurdný námet žiada: ako drsný akčný survival thriller. Pritom sa na to mohol vykašľať a urobiť dvojku ako kópiu jednotky tak ako to zvyknú tvorcovia ostatných sérií (áno, dívam sa na vás PARANORMÁLNE AKTIVITY). Celkovo je to po všetkých stránkach svižnejšie, akčnejšie a dynamickejšie ako jednotka. DeMonaco sa síce opäť nevyhol niektorým nešvarom (predvídateľnosť scenára, odhadnuteľnosť niektorých zvratov), ale celé je to viac vyvážené a viac to drží pokope. Kvitujem, že sa DeMonaco snaží nápad ďalej rozvíjať (partizánska opozícia voči Očiste) a konečne sa - aspoň miestami - nebojí absurdity, hyperboly a čierneho humoru (aukcia plná zazobaných sadistov). Postavy sú sympatické, hlavný hrdina dostatočne badass a vo výsledku to na mňa pôsobilo o dosť napínavejšie ako jednotka. Poctivá práca a musím konštatovať, že sa teším na prípadnú trojku. A sám som tým prekvapený.

plagát

Ich deti (2008) 

Meh. Akože okej, je to remeselne zvládnuté. Ale niežeby som po ohlasoch nečakal viac. O DOSŤ viac. Rozhodne to nie je tak znepokojivé ako by si námet zaslúžil. Napínavé to síce celkom je, ale len v určitých momentoch. Čakal som, že v dome a okolí sa rozpúta omnoho väčší psycho-teror. Roztomilé detváky sú síce obsadené vynikajúco a človek by im najradšej švihol lopatou medzi oči, dospelé postavy sú však mizerne napísané, tristne zahraté a skrz-naskrz nesympatické (snáď až na Casey, ktorá ako jediná reaguje na situácie okolo nej viac-menej racionálne). Ich prázdne tlachy ma rozčuľovali a ani náhodou som im nedržal palce, nieto ešte aby som sa strachoval o ich životy. Koniec-koncov, svojim správaním si o to odpravenie vyslovene koledovali. Ženská nájde svojho ťažko zraneného/umierajúceho manžela v stane svojich ratolestí, ktoré na ňom skúšali ostrosť kuchynských nožov. Následne sa decká pokúsia ženu ubodať priamo v stane. Čo urobí ona? Obviní najstaršiu dcéru (Casey), že detičky zmanipulovala, aby na ňu zaútočili, pretože veď oni sú predsa tak cute. Logic, motherfucker. Alebo ultra nesympatický hipisácky tatko, ktorý zdrhne autom hneď pri prvej možnej príležitosti (nonštalantným hereckým štýlom „Christ. Fuck all ya, I’m going home“). Samozrejme s dcérenkou na vedľajšom sedadle. To som si už normálne hovoril: „Tak ti treba, zmrd,“ a škodoradostne očakával, kedy sa objaví jeho mŕtvola. Skutočne... tie postavy ma tak neuveriteľne srali, že pre mňa bolo nemožné sa s nimi stotožniť. Ku koncu to už navyše solídne stráca dych, čo je pri takejto krátkej stopáži neodpustiteľné. Taký EDEN LAKE bol omnoho viac disturbing, takže vo výsledku skôr sklamanie. 2,5* zaokrúhlene nadol.

plagát

Whiplash (2013) 

"NOT QUITE MY TEMPO..." Kraťas, ktorý predchádzal celovečernému WHIPLASH-u. Chazelle tu sfilmoval vlastne jednu scénu zo scenára, ktorá ostala aj v celovečeráku - Niemanovu prvú hodinu u Fletchera. Poteší, že sa tu opäť objavuje J. K. Simmons, ktorý si to opäť neskutočne dáva. Johnny Simmons ako Andrew mi však prišiel trochu slabší, Miles Teller sa mi pozdával viac. Inak sa jedná o scénu takmer zrkadlovo podobnú s neskorším filmom, vrátane strihu apod. Dokonca aj niektorí herci z jazz-bandu si svoje postavy neskôr zopakovali (Tanner, Metz). Napriek tomu sa mi neskoršia podoba scény v celovečeráku zdala o niečo lepšia čo sa týka celkovej atmosféry, tak niektorými hereckými výkonmi. Ale aj tak som si tento bonbónik ako fanúšik WHIPLASH-u skvele užil.

plagát

Svatební cesta (2014) 

Tak toto mi sadlo priam neskutočne. Mladý, zamilovaný párik. Nikde nikto. Len akési svetlá prechádzajúce nocou. A lesy, v ktorých sa niečo deje... Prirovnanie k Trierovmu ANTIKRISTOVI vôbec nie je od veci. Atmosférická, tajomná pecka. Náznaky vysvetlenia v závere mohli byť viac tlmené, prijal by som väčšiu enigmatickosť, ale aj tak si cením, že režisér okolité "zlo" ešte "pre istotu" na plnú hubu neodhalil (resp. neukázal).

plagát

Mama (2013) 

Možno sa to z hodnotenia nezdá, ale MAMA ma trošku sklamala. Sakra, už by tí tvorcovia mohli pochopiť, že divák sa najviac bojí toho, čo nevidí, kurva! Momenty keď je ústredná "mama" len tušená či ukrytá v tieňoch fungujú perfektne. Príbeh je sľubne rozohraný, ale v zásade nedotiahnutý (veľká škoda, potenciál bol veľký). Miestami sa to tvári ako podmanivá hororová rozprávka (ten vizuál!), miestami ako tuctový horor (až toľko tých ľakačiek nemuselo byť). Nemôžem však povedať, že by som sa nudil (hoci je pravda, že film by si zaslúžil prestrihať, ku koncu už to fakt citeľne stráca dych), herci sú schopní, atmosféra funguje a niektoré scény skutočne výživné. Takže fajn, za pozretie to stojí.

plagát

Fontána (2011) (študentský film) odpad!

"NIEKTORÉ VECI SÚ NEZVRATNÉ. A AJ KEĎ CHCEME, NEDOKÁŽEME ICH VRÁTIŤ NASPÄŤ." Ó, aké poetické! Už dávno mi žiadny film nepil krv tak, ako tento rádoby pokus o "art." Film hlboký asi ako tá vypnutá fontána, čo by nevadilo, nebyť otravnej snahy za každú cenu sa tváriť ako premúdrelé / metafyzické rozjímanie o zlom svete, nepriazni osudu a smútku v ľudskej duši, ach. Repliky tej slečny sa - bez preháňania - nedali počúvať.