Madsbender

Vynikajúca komediálna dráma so skvelým obsadením, ktorému kraľuje bohovský Eckhart. Tabakový priemysel, Amerika a jej úžasný systém a kopa fantastických hlášok, postrehov a narážok. Takéto filmy zbožňujem. Hlavne keď dokážu rozoberať kontroverzné témy a ešte vás u toho kráľovsky pobaviť. Reitman je génius.

Fakt škoda tej poslednej tretiny.

Neobyčejný Odd Thomas je skutočne neobyčajný film. A rozhodne to nie je len jeho príbehom, konceptom, postavami a spracovaním. Trochu mi vadí že v žánrovom zaradení filmu chýba aj fantasy a komédia, pretože už vďaka samotnej zápletke a množstvu hlášok a komických situácií sem rozhodne spadá. Poďme však ďalej. Odd Thomas je film rozhodne zaujímavý, a že sa u neho budete nudiť nehrozí. Teda pokiaľ nie ste prežraný všetkými tými duchárskymi kriminálnymi seriálmi zväčša nevalnej, ale miestami vysoko nadpriemernej kvality. Hlavným problémom Odda Thomasa je od určitej fázy prílišná roztriešťenosť príbehu, mierna prekombinovanosť a aj miestami dosť zlý strih. Inak sa jedná o celkom dobrý, zábavný, ale aj napínavý a chvíľami strašidelný film, na ktorý zasa tak rýchlo nezabudnem. Akurát, že to malo o dosť väčší potenciál. Možno si zoženiem aj knihu.

Jeden z najlepších filmov štúdia Ghibli, ktorý má jedinú chybu - že ho nenatočil sensei Mijazaki. Silný príbeh z druhej svetovej vojny o utrpení a hrôze, ťažkom živote v chudobe a všadeprítomnej smrti rozprávaný očami detí je fantastickým zážitkom, ktorý prekoná zastaralú animáciu aj všetko ostatné, aby vám pripomenul, aká hrôza sa skrýva v skutočnej realite. 95%

Proyas má na temné snímky s nádychom mystiky a fantastických prvkov jednoducho talent. Dokázal to v Smrtihlavovi a čiastočne aj v I, Robot. Vrana ale hlavne vďaka skvelému hercovi menom Brandon Lee zachádza ešte trochu ďalej a vytvára okolo seba mýtus a kult, ktorý sa takmer vyrovná tomu komiksovému. Eric Draven je skvelý nemŕtvy pomstiteľský badass, a Vrana je okúzľujúci film. Nemôže pršať večne...

// 1. séria = 80 % //

Teen verzia Hitchcockovho Rear Window pod taktovkou D. J. Carusa s diabolskou verziou toho dobráckeho prerasteného Simona Pegga zo Zelenej míle. Filmu rozhodne nechýba napätie ani dokonale hororový záver. Film plynul veľmi príjemným tempom a ja som si ho rozhodne užil. Len nechápem, kam na tie extra kočky Shia stále chodí...

Slaboduchá nudná rozprávočka o tom ako sa dievčinka zaplietla so šiestimi upírmi,ktorý akoby si z oka vypadli... teda skoro. Otravné postavy, mizerný dej a nulový vývoj k niečomu zaujímavejšiemu. 3 diely boli viac než dosť. Jedna hviezdička za snahu a počiatočnú štylizáciu. (Tak ani jednu nie, je to sračička.)

Ak by som mal vystihnúť toto anime a jeho príbeh jediným slovom, bola by to atraktivita. Od prvej minúty je totiž Higgurashi no Eden nesmierne zaujímavý a príťažlivý ako gravitačné pole našej matičky Zeme. Rovnako to prináleží aj postavám (Takizawa, ktorému veľa vecí pripomína filmy, ktoré videl, je pre mňa ako milovníka filmu vytúženou postavou). Dej sa plynule rozvíja a naberá na obrátkach, zvratoch, postavách aj... atraktivite. Jednoducho neviem čo je pre tento seriál výstižnejšie. Zároveň sa toto anime veľmi blíži západnému štýlu, čo je vidieť mj. na zápletke okolo hlavnej postavy. Bohužiaľ, po výbornej prvej polovici seriál až pričasto odbočuje od hlavnej linky, zaoberá sa nedôležitými vedľajšími postavami a ich vzťahmi až to nakoniec mierne prekombinuje a ešte sa mu podarí stratiť body aj na mierne upadajúcej atmosfére. A to je veľká škoda. A zároveň som za to na tvorcov dosť naštvaný, lebo stačil len kúsok, aby sa z toho stal ďalší malý klenot.

Quentin Tarantino: „I hate that f-----g movie. If you like my stuff, don't watch that movie.“ Stone len využíva toho, že postmoderná éra stiera nielen hranice medzi vysokým a nízkym, ale i dobrým a zlým, a navráva si, že nikto nemôže nazvať jeho film sračkou. Ale môže. Pretože všetky tie pokusy o mediálnu satiru a spoločenskú reflexiu sú povrchné a plytké. Pretože štýl robí z filmu totožný produkt, aký kritizuje. Ak si ho človek užíva, znamená to, že využíva totožných postupov pre svoj divácky úspech. Navyše je tá prepálená eklektická forma neuveriteľne otravná, trápna a nudná (druhá polovica je na tom o kúsok lepšie).