Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Dobrodružný
  • Komédia
  • Sci-Fi

Recenzie (40)

plagát

Do vnútra Planéty opíc (1970) 

Asi najslabší diel z prvých piatich dielov. Prvú polhodinu to bolo príliš opičiace sa po prvom dieli, a tá druhá polovica filmu, keď prišli do podzemného mesta - vôbec nebolo vysvetlené ako tí ľudia došli k telepatickým schopnostiam, a proste akosi mi nesedeli do tohto filmu. A tie masky pôsobia naozaj komicky a nedôveryhodne...

plagát

Planéta opíc (1968) 

Kultový film, ktorého koniec mi zrejme nikdy nevyfrčí z hlavy. Aj keď by som v tomto filme privítal skrátenie niektorých naháňačiek, a namiesto toho radšej privítal rozvinutie života opíc na planéte, alebo toho, ako sa opice zmocnili planéty.

plagát

Ford: Muž a stroj (1987) (TV film) 

Je vidieť, že ide o televízne spracovanie, ktoré nemá stomiliónový rozpočet, ale aj tak ide o film, ktorý mi ešte dlho ostane v pamäti. Nechápem, komentár Retromana "Film pro zájemce o charismatickou osobnost Henryho Forda, kterou on bezesporu je, je však příliš dlouhý.", aký dlhý by si predstavoval životopisný film o človeku, ktorý zmenil svet - 1,5 hodiny? Veď aj tento trojhodinový film nezachytil veľa podstatného z jeho života (chýbala mi tam napr. zmeinka o jeho knihe Medzinárodný žid či o sociálnych programoch pre zamestnancov a jeho boji proti alkoholizmu), o Fordovi, ako aj o iných významných osobnostiach svetových dejín by sa dal natočiť aj seriál. Mne sa ten film nedal vôbec zdĺhavý, aj keĎ je pravda, že som si ho pozrel v dvoch dňoch. Filmu nemám veľmi čo vyčítať, snáď iba to, že v anglickom origináli som rozumel viac-menej všetkým okrem samotného Forda, to jeho akési mrmlanie popod nos mi dosť liezlo na nervy, aj keď zrejme Ford bol taký aj v skutočnosti. Vo filme som našiel aj zopár nezrovnalostí, halvne čo sa týka čísiel - Prvé auto Forda nestálo 850, ale iba 825 eur, Fordova továreň nebola zavretá rok, ale iba pol roka, ...Taktiež sa mi nepáčila retrospektíva na začiatku filmu - bola strašne mätúca, a ani som nepochopil jej zmysel. Ako milovník histórie zbožňujem životopisné filmy, hlavne také, ktoré ukazujú človeka takého ako naozaj bol (na rozdiel od rozprávky o Sisi z 50.- tych rokov), pretože aj v prípade Forda sa ukázalo, že história nie je čiernobiela, ako si to myslia najmä ľudia vychovaní komunistickým režimom. Škoda, že tento film nie je na obrazovkách našich TV častejšie, myslím, že by si z neho mali zobrať príklad najmä podnikatelia, ktorí si myslia, že zarábať sa dá iba zdieraním človeka. Ford totiž dokázal presný opak....

plagát

Prelet nad kukučím hniezdom (1975) 

Dlho som rozmýšľal či dať tomuto filmu 3 či 4 hviezdičky, takže ak by tu bola takáto možnosť, tak by som dal tomuto filmu 3, 5 hviezdičky. Môj pohľad na tento film je ovplyvnený tým, že som už predtým videl film s podobný námetom - Svet podľa Prota. Prelet nad kukučím hniezdom bol na svoju dobu možno prevratný film, ale v súčasnosti mám za sebou už viacero filmov, ktoré si vzali na mušku život v psychiatrickej liečebni, takže ma tento film až tak neprekvapil. Väčšina filmu sa mi však páčila. Nezdal sa mi však napríklad pobyt McMurphyho vo väzení – všetkým v blázinci bolo jasné, že nie je blázon, ale iba rebel. Napriek tomu ho tam však nechali – to uberalo na autenticite tohto filmu. Taktiež záver, keď McMurphy mal možnosť utiecť zo sanatória a neutiekol, sa mi zdal dosť gýčový. Tiež som sa mal zmiešané pocity z hlavného hrdinu, ktorého hral Jack Nicholson. Prvú polku sa mi páčil, že sa snažil v ústave niečo zmeniť, že sa postavil proti vrchnej sestre, ale v momente ako sa pokúsil zaškrtiť vrchnú sestru sa mi Nicholson pripomenul ako herec, ktorému viac „seknú“ negatívne role, a preto som ani necítil smútok pri scéne, keď priniesli McMurphyho do ústavu už ako človeka bez vlastného vedomia. Predsa len Kevin Spacey mi bol v úlohe Prota o čosi sympatickejší. Ale ako vravím, keby som videl tento film pred 10 rokmi, pozeral by som sa naň inak.

plagát

Golet v údolí (1995) 

Asi nie som dosť inteligentný, aby som chápal dej filmu alebo mám problém s češtinou. Pretože mi hodne dlho trvalo, kým som pochopil o čo v ňom šlo, prečo konali postavy tak ako konali. Zrejme je to určené hlavne pre tých, ktorí čítali aj knižnú predlohu. Ale aspoň som sa teda naučil niečo o židovskej kultúre a náboženstve. A iní sa mohli dozvedieť aj to, že nie všetci židia sú bankári, právnici, lekári, pracovníci médií atď . (aj keď je ich teda nadpomer vzhľadom na ich početnosť na svete).

plagát

Návrat Temného rytiera (2012) 

Ako vidím, tomuto filmu pokazím priemer, ale proste musím. Neviem, čím to je, ale posledné diely trilógie málokedy dosiahnu kvalít tých predchádzajúcich. A bohužiaľ tento film patrí do tejto skupiny. V poorvnaní s The Darkn knight to bolo pre mňa sklamanie. Stále som čakal, že príde niečo ohromujúce, ale neprišlo. V dvojke bol dej plný zvratov, dojemných scén, tragických úmrtí, atypického konca, ale tu mi to všetko chýbalo. Dej bol pomerne ľahko čitateľný, čo ho kladie na úroveň iných blockbusterov. čo ma zaujalo, však bol osud Bana a stvárnenie jeho väzenia. To bolo naozaj "pekelné" stvárnenie, a doteraz mám zimomriavky pri pomyslení naň. Taktiež sa mi nepáčilo zobrazenie Banovej revolúcie - čo tým chcel autor povedať? Že každá revolúcia, kedy sa chudobní obrátia proti bohatým sa skončí takto - apokalypsou, koncom sveta? Neverím, že by sa ľudia pridali na stranu niekoho, kto sa vyhráža odpálením bomby. Navyše, načo im bol majetok bohatých, keď boli obmedzení iba na mesto Gotham? Načo by im boli toľké peniaze, keby nemohli vidieť svojich príbuzných mimo mesta? V tomto tento film ostal iba obyčajným komiksom, škoda.

plagát

Hlava-22 (1970) 

Priznám sa, že od filmu som čakal viac, keďže som čítal aj knihu. Aj keď medzi tým ak osom čítal knihu a pozrel si film, ubehlo už viac než 5 rokov, a z knihy si toho veľa nepamätám, pamätám si ako som si povedal po prečítaní knihy: "Vau, to bola super kniha". Avšak pri filme so maž taký pocit nemal. Neľutujem, že som si ho pozrel, boli tam naozaj dobré hefty, ale, žeby som ten film chcel pozerať dookola, ako napríklad MASH, to sa nedá povedať. Miestami mi ten dej prichádzal príliš spomalený. Takisto herec, ktorý stvárnil Yosariana, mi veľmi nesedel, myslím, že taký John Voight (Milo) ho dokonale zatienil. Ale inak, dej filmu sa pridržiava knižnej predlohy, teda ak si to dobre pamätám. Moje hodnotenie: 70%

plagát

Avatar (2009) 

Celkom fajn zábava, ale reklama neponúkla to čo som čakal. Ako fajn, malo to aj hlbokú myšlienku, ale má to jeden háčik - videl som to už vo veľa iných filmoch. Navyše, videl som to vo filmoch, ktoré zobrazovali skutočných ľudí - väčšinou indiánov. A tie ma viac chytia za srdce. Nehovoriac o tom, že sa aj končia realistickejšie - čiže smutne. Tento film sa však skončil happy -endom, čo mi pri týchto filmoch nesedí. Aj preto sa tento film nedá porovnať s takým filmom ako Tanec s vlkmi (jeden z mála filmov, ktoré sa pridržiavajú knižnej predlohy). Teda v podstate aj dá, keďže dej Avataru je prakticky odkopírovaný od tohto filmu. Jediné prečo som vydržal pozerať až do konca boli efekty, ale inak nebolo nič viac, čo by ma na tomto filme zaujalo (teda okrem S. Weavrovej, ktorá mohla dostať aj viac priestoru vo filme). A pritom aj dej filmu mohol byť zaujímavejší, keby sa ubralo na akčných scénach...

plagát

Černá smrt (2010) odpad!

To bola hodina a pol môjho zabitého času! Úplný súhlas s tým čo napísal BadoXXII. Mohlo ma to napadnúť už pri zhliadnutí traileru, že to bude ako jeden z tých filmov, čo sa dnes natáčajú ako na bežiacom páse – filmy s totálne jednoduchým dejom, ktorý by som dokázal napísať už snáď aj ja (a to som človek s veľmi slabou fantáziou). Čakal som, že po príchode do dediny príde nejaká zápletka, že sa to tam nejako zauzlí ale to čo bolo vo filme malo od zápletky ďaleko...

plagát

Ohnivé vozy (1981) 

Absolútne nechápem vysoké hodnotenie ostatných užívateľov na tomto fóre. A možnože nemám takú vysokú inteligenciu ako ostatní používatelia. Pre mňa to bola jedna veľká NUDA. Ako tak to zachránila hudba od Vangelisa. Podobne ako Galadriel, ani ja som sa nedokázal stotožniť s čo i len jednou postavou vo filme. Vo filme mi chýbalo prepojenie medzi príbehom Abrahamsa a Liddela. Možno keby sa režisér zameral iba na jeden príbeh, tak by to vyzeralo lepšie, ale takto to vyzeral odosť chaoticky. Športové filmy sú svojím dejom v podstate primitívne, a dej je takmer vždy ľahko predvidateľný, ale aspoň sa tam nachádza nejaké napätie, nejaké vážne zranenie športovca, vážny súkromný problém, konflikt s ľuďmi „od zeleného stola“. V tomto filme také veci síce boli, ale boli podané strašne suchým spôsobom. Proste čakal som v prípade Lidela nejakú ostrú hádku s funkcionármi anglického olympijského výboru, ale ono to vyzeralo ako nejaké posedenie pri poháriku...