lev86

Veľmi dobrý film, ktorý urobil v Poľsku pekné haló a herci ako aj tvorcovia filmu sú mnohými považovaní za vlastizradcov. Trochu ma však zarazilo ako dlho trvalo hlavným postavám kým prišli na to ako to vlastne bolo v skutočnosti so židmi v ich dedine. Myslím, že väčšine ľudí to došlo už niekde za polovičkou filmu. Ten záver bol zaujímavý, aj keď dosť nejasný, ale veľmi sa o ňom nerozpisujem, aby som neprezradil koniec filmu. Začiatok mohol byť aj svižnejší, ale z miestami až hororovej atmosféry filmu mi naskakovala husia koža.

Tento film som pôvodne nemal záujme pozrieť po tom čo som videl pomerne slabé hodnotenie tohto filmu na tejto stránke, Bitka o Varšavu v roku 1920 je pre mňa ako historika však pomerne ešte neznáma a neokukaná téma, tak som si povedal, že si to predsa len pozriem. Bohužiaľ to bola veľká chyba! Takýto chaotický historický film som už dávno nevidel. Hlavnou chybou tvorcov filmu bolo, že chceli za hodinu a 50 minút ukázať to čo by sa malo ukázať v troch či štyroch dieloch televízneho filmu po 90-100 minút. Ak už musel byť tento film taký krátky – tak sa mali potom sústrediť iba na vojenské operácie a romantické vzťahy nechať bokom. Mohli sa radšej sústrediť na vzťahy medzi vojakmi a rozviesť ich podrobnejšie. Aj kvôli tomu som nedokázal precítiť umieranie vojakov pri obrane Varšavy – okrem hlavného hrdinu som nikoho nepoznal bližšie. Vzťahy medzi ľuďmi sú tu celkovo vykreslené veľmi stručne a povrchne som sa nezžil ani s jednou postavou filmu. Vzťah medzi tými dvoma, ktorých mená si ani nepamätám je síce už trocha otrepaný, ale aj ten sa dal využiť lepšie – čakal som, že sa sem tam stretnú aj na fronte a nie iba na začiatku filmu a úplne na konci. Navyše film bol točený takým štýlom, že som od začiatku mal tušenie ako to s nimi skončí. Myslím, že tomuto filmu by pasovala skôr melancholická atmosféra, mne tento film pripadal skôr ako nejaká paródia na vojenské filmy, pôsobil až príliš odľahčujúcim dojmom. Veď tie bojové scény – presne ako napísal Martinezz: Postavy, pluky sa objavovali a odchádzali, chvíľami som nevedel kto na koho vlastne útočí. Ten patriotizmus sa tu dal čakať, to my až tak nevadilo. Tvorcovia filmu by si mali zobrať príklad z TV Filmu Unsere Mutter, Unsere Vatter – tam boli aj bojové scény na úrovni, aj vzťahy medzi hlavnými hrdinami, aj som sa dokázal zžiť s postavami. Pri tom filme som si aj poplakal, pri Varšavskej bitke som nevyronil ani slzu.

Priznám sa, prekvapuje ma počet českých levov, ktorý tento film získal, ale asi v minulom roku bola slabá konkurencia. Nebol to zlý film, neľutujem, že som si ho pozrel, doteraz sa rozhodujem či mu mám dať tri alebo štyri hviezdičky, ale je tu veľa vecí, ktoré mi pripadali neuveriteľné. Proste to hrdinstvo Hakla na konci filmu - stálo to za to? Nenašli by si eštebáci aj tak nejakž iný dôkaz? čo z toho, že ten nemec mal guľku? Ako mohol dokázať, že tá guľka je z miesta činu? A zvlášť to, že sa v čase tvrdého stalinizmu vôbec nachádzal takýto čestný človek v radoch polície je zarážajúce. Taktiež som sa nevedel z filmu vysomáriť či tvorcovia tohto filmu chceli natočiť detektívku alebo historický film. Na detektívku je to totiž dosť slabé, viac-menej už v polovičke filmu je jasné, že tu nejde iba o obyčajných zlodejov, ale že je v tom vyššia moc. A na historický film je tu dosť chaos - tvorcovia miešajú obdobie menovej reformy spolu s kampaňou proti sionizmu. Odohrali sa síce v rovnakom období cca., ale prakticky nemali nič so sebou spoločné. Tiež si treba uvedomiť, že pohon na židov na začiatku 50-tych rokov bol pohonom najmä na židovských komunistov, eštebákov či úradníkov. Takže nešlo o nejaké neviniatka, ale o osoby, ktoré budovali režim, ktorý ich nakoniec sám pohltil.

Tento film mi zostane v mysli ešte veľmi dlho. Pripomenul mi časy, keď som kedysi pozerával v telke rôzne koprodukčné filmy, ktoré sa nehrali v kinách, ale mali viacero častí, kde človek vždy netrpezlivo čakal na poslednú časť, aby sa dozvedel, ktorá z hlavných postáv prežije. Tu bola gýčovitosť vylúčená už tým, že tu nebola iba jedna hlavná postava (ako napr. v Sandokanovi), ale bolo tu 5 hlavných postáv. Film má síce pár nedostatkov ako až príliš časté náhodné stretnutia hlavných hrdinov počas vojny, akčné scény ako prepad vlaku poľskými partizánmi (normálne by vyslal veliteľ jedného-dvoch vojakov skontrolovať či sú všetci Nemci vo vlaku zneškodnení a nie, že tí partizáni postojačky kráčajú k vlaku, aj keď aj takých hlúpych chýb sa vojaci dopúšťali na vojne), veľmi stručný opis života hlavných hrdinov po vojne (myslím, že všetkých zaujíma či sa nakoniec Charly a Wilhelm dali dokopy) - aj keď tu ma zarazilo, že to bolo naozaj natočené podľa skutočnej udalosti. Na druhej strane sa mi páči to, že sa ukázala II. svetová vojna aj z pohľadu bežných nemeckých vojakov, takých filmov je veľmi málo. História nie je čiernobiela, Poliaci neboli len hrdinovia, bojujúci proti nacistom, ale aj veľkými antisemitmi, podobne ako Ukrajinci. Ja mám pocit, že Zek mal v rodine neikoho, koho mu nacisti počas vojny povraždili alebo je to odchovanec komunistického výkladu histórie, kde všetci sovietski vojaci boli neviniatka a všetci nemeckí vojaci tými najväčšími sviňami vo vojne. "válečných zločinů se na východní frontě dopouštělo až 80% všech divizí" - odkiaľ má Zek toto číšlo? Navyše to, že sa tých zločinov dopúšťalo toľko divízii, to neznamená, že nemeckí vojaci neprotestovali, ako to bolo v tomto filme. Wilhelm síce protestoval proti zastreleniu vojnového zajatca (čo je vojnový zločin), ale nakoniec to predsa urobil. Takže tento film vôbec nevyvracia to číslo o 80% divíziách. V tomto filme vidíme skvelý psychologický prerod osobnsoti- Wilhelma sa psotupom času stáva pacifista, antinacista, a z jeho brata Friedhelm pre zmenu vojak, ktorý neváha splniť každý rozkaz. V tomto ma film prekvapil, skôr som čakal, že Friedhelma popravia za porušenie rozkazu alebo spácha samovraždu, ale to by bolo zase už druhý krát v prípade Toma Schillinga, keďže také niečo urobil už v Napole. Priznám sa, že Gretu mi vôbec nebolo ľúto - doplatila na svoju namyslenosť, zo všetkých piatich mala najväčšiu šancu prežiť vojnu, stačilo len aby držala zobák. Jej smrť bola úplne zbytočná, nikomu nepomohla, nezachránila žiaden život. Páčilo sa mi aj typická vlastnosť Nemcov, ktorá je spomenutá vo filme - disciplína. Výrokmi typu: "nemecký úradník vždy rešpektuje nariadenie" alebo Nemec sa nezoprie zákonu" možno chceli tvorcovia filmu naznačiť kam až takéto striktné dodržiavanie pravidiel môže krajinu doviesť.

Film, ktorý som videl predtým ako som videl Most cez rieku Kwai, takže momentále mám z neho zmiešané pocity. Oproti Mostu cez...je tento film drsnejší, ale to je aj tou dobou, v 50. - tych rokoch by taká scéna s rýľom medzi nohami asi ťažko prešla cenzúrou. Filmu dáva šmrnc najmä výkon Carlyla, jemu proste sedia postavy psychopatov a neurotikov. Podobne ako pri Moste, aj tu na mňa zapôsobila hudba, ktorá robí 50% úspechu tohto filmu. Pozítivom sú tu aj orginálne dokumentárne zábery či už z vojny alebo z obdodia po. Neviem akú mal konkurenciu tento film v roku 2001, ale min. nejakú to nomináciu na glóbus alebo oscara si zaslúžil, ale čo už filmový priemysel je v súčasnosti naozaj už skôr priemysel než umenie.

Rozmýšľam, či aj tá jedná hviezdička nie je pre tento film priveľa. Burton by mal Schumachera žalovať za sprznenie Batmana, pretože čo je veľa,to je ...Batman navždy sa ešte dal prežiť, ale toto už nie...Tento filmu už s pôvodným Batmanom nemal nič spoločné. Batman a Robin by sa mal byť vo filmovej encykklopédii ako ukážka toho ako sa filmy točiť nemajú. Ale aspoň jedno pozitívum tu je - Schumacher sa už o natáčanie ďalších Batmanov nepokúšal.

Veru, vidieť, že režisérsku taktovku prevzal niekto úplne iný ako Tim Burton, ktorý obrátil temnú atmosféru Gothamu na príliš farebnú, čiže vzal filmu jeho najsilnejšiu stránku. Ani Val Kilmer nie je ako hlavná postava taký dôveryhodný ako Michael Keaton, a k ostatným postávam sa radšej už ani nevyjadrujem. Na rozdiel od jednotky a dvojky si koniec tohto filmu ani poriadne nepamätám, takže na mňa asi veľmi nezapôsobil...

Jeden z mála pokračovaní, ktoré sa vyrovnali svojmu prvému dielu (alebo možno aj predčilo).

Osobne komiksy veľmi nemusím, ale Batman a Superman sú jediné komiksové spracovania, ktoré si rád pozriem znovu. Všetky ostatné komiksy sú pre mňa iba akousi napodobeninou týchto dvoch postrádajúcich akýsi hlbší zmysel a originalitu. Tento film som si pozrel prvý krát keď som mal možno desať rokov, a pozrel som si ho znovu v čase, keď boli natočené nové verzie Batmana od Nolana, a tento starý Batman sa mi páči stále. Proste tá Burtonova schopnosť stvárniť Gotham ako temné mesto zločinu vyráža dych. A samozrejme tie Batmanove hračky - ktorý chlap netúži mať Batmobil vo svojej garáži?

Asi budem vytŕčať z radu, ale ja som si už a to zvykol. Mne osobne sa tento diel najviac priblížil kvalite prvého dielu. Ono je to možno aj tým, že ja proste zbožňujem filmy, v ktorých sa utlačovaný vzbúri proti utlačovateľovi, a aj keď by som ako človek mal fandiť človeku, predsa len som v tomto prípade fandil opiciam. Film má určite nejaké tie muchy, ale scéna s prejavom Caesara nad horiacim mestom pre mňa navždy ostane jednou z najnezabudnutejšou v dejinách kinematografie..