Marek1991

Keď som to videl prvýkrát dostalo ma to, po druhýkrát som si to všímal viac detailnejšie a trocha z nadhľadom. Druhá polovica už neprináša toľko, čo prvá polovica. V dokumente sú vložené najmä pozitívne stránky nás ľudí. Takisto by som zhodnotil tie prvé tri kroky takto - 1.Nádej, 2.Viera, 3.Láska a samozrejme aj vec ako vďačnosť je dôležitá, priestorová vizualizácia, tam mám už osobný problém. Vôbec sa na to nepozerám ako na nejakú snahu o akési Bohorúhačstvo, skôr o vyzdvihnutie pozitív a zanechanie negatív. To urobí náš život určite šťastnejším. Ale pozor, nie zakrývanie problémov, vyhýbanie sa im. Ak sa niekto bude niekedy z vás cítiť zle, pozrite si to, zlepší vám to náladu, ale inak je to taký teleshoppingový štýl s tendenčnou hudbou a rečami. Úprimne, chcel by som vedieť, čo by na to povedali ľudia z minulosti ako Tesla, Einstein, Matka Tereza, či zo súčasnosti ako Coelho, Larry King, či hoci aj pápež. Keďže celé to má formu teleshoppingu, je to predaj, ktorý sa dostal aj do duchovnej sféry a vyzerá to, že je možné predať snáď všetko a tí ľudia, ktorí o tom hovoria sú prakticky neznámi, prakticky tomu neverím. Na strednej škole sme s kamarátom na tom fičali, skúšali sme, či je to pravda, on mi tvrdil, že mu to pomohlo, mne teda nie, asi som nerobil veci správne alebo je to podvod, osobne si myslím, že z každého trochu, celé je to o psychike. Placebo efekt je veľmi významný, ak ľudia niečomu uveria, že ich to môže liečiť, často ich to vylieči, je to schopnosť tela vysporiadať sa z problémami, sme totiž súčasťou vesmíru, sme živé organizmy s mnohými doposiaľ nepopísanými vlastnosťami, kde sa dokážeme dostať aj do tranzu, preto sú mnohé veci ozaj reálne, aj keď takto, ako sú tu podávané úplne nesedia. Musím sa tu riadiť zásadou, zober si užitočné, nič nie je dokonalé. Avšak pliesť to do obchodu a do triezveho uvažovania je dosť scestné. Chcel by som vedieť koľkým a ktorým ľuďom, hoci aj z tejto stránky, čo to videli, to pomohlo a ako. Zaujímavá vec, ale z odstupom času sa nad niektorými vecami len pousmejem alebo zosmutniem, paradox, keďže by to malo prinášať len pozitíva, obsah a forma neboli dokonalé, nuž tak to je. Po zhliadnutí týchto vedecky pochybných dokumentov ako The Secret, The Opus, Thrive, či mnohých iných zaoberajúcich sa vedomím, spiritualitou, odporúčam pozrieť filmy ako Truman Show, no najmä Zabijem Nixona! Najmä načúvajte a overujte, lebo pravda býva často niekde v strede.

Pre mňa ako kresťana je to fantastický životopisný film. Myslím si však, že by mal čo povedať aj pre ateistu alebo veriaceho inej viery. Spracovanie je na tú dĺžku dosť kvalitné. Film môže občas pôsobiť strašidelne, ale na tom je aspoň vidno realita. Takých 99% si to zaslúži!

Odporúčam si pozrieť ak sa chcete o tých mostoch niečo dozvedieť. Avšak dokument je veľmi krátky na podrobné rozobratie ich histórie a konštrukcie. Tiež by to možno chcelo viac dielov. Hlavne Verrazano Narrows a Brooklynský most sú moje srdcovky takže na ne určite by to chcelo samostatné diely, najmä pre "fajnšmejkrov" architektúry akým som ja. Pre bežného diváka to však myslím stačí a 80% si to zaslúži.

Určite nečakajte od tohto filmu toľko akcie ako v podobnom filme Zjazvená tvár, či podrobný životopis postáv ako vo filme Vtedy v Amerike. Je to skôr pohľad na krátke obdobie bývalého zločinca, ktorý sa snaží uniknúť svojmu osudu, zanechať svojich predchádzajúcich aktivít a po prepustení z väzenia sa nevrátiť do prostredia, v ktorom pôsobil dlhých 25 rokov. Snaží sa opäť získať svoju starú lásku späť a dostať sa do raja. Al Pacino je ako stvorený na postavu hispánskeho zločinca, herecky to podľa mňa určite zvládol. Veľa úvah a myšlienok hlavnej postavy tomuto dáva iný rozmer a tento film ma v konečnom dôsledku presvedčil, že zločin sa nevypláca, človek pred ním neunikne a skvelo na to poukazuje záverečná scéna.

Film, ktorý pre mňa predstavuje pohľad na správanie hooligans v období okolo roku 2000. Pravdivo popisujúci rôzne charaktery členov týchto sociálnych skupín. Ako skalný fanúšik jedného slovenského futbalového tímu (ŠK Slovan Bratislava) musím, ale priznať že v istých veciach nepoukazuje reálne na súčasnosť a dôvody takéhoto konania dnes, ale v danej dobe bol film trhákom. Ak chce niekto niečo o týchto sociálnych skupinách vedieť, tak by tento film spolu s filmom Šišanje nemal vynechať. Elijah Wood tu zahral jednu zo svojich životných rolí a veľmi pravdivo vykresľuje, ako sa môže človek neznalý európskeho futbalu dostať do týchto kruhov a vlastne, ako sa z mierumilovného chlapca môže stať bitkár. Osobne by som vyzdvihol v tomto filme herca Charlieho Hunnama.

Úžasné spracovanie jedného z najväčších útekov z pracovných táborov v bývalom Sovietskom zväze. Pozornosť je upriamená skôr na vlastnosti postáv ako na ich pohnútky. Prenádherné prostredie má na svedomí určite aj spolupráca s National Geographic. Najviac zo všetkých postáv sa mi do pamäti vryla postava ktorú hral Colin Farrell aj keď hral prakticky len v prvej polovici filmu. Bláznivý zločinec, ktorý dokáže prejaviť svoju citovú stránku, miluje komunizmus napriek tomu, že ho poslali do pracovných táborov. Nemôžem sa však ubrániť tomu, že má film veľmi dlhé trvanie a pôsobil na mňa miestami uspávajúc vzhľadom na to, že ide viac menej len o putovanie krajinou. Celkovo som však spokojný, lebo v tomto žánri ak sa vystihne skutočná udalosť, nedá sa veľa kritizovať. Preto hodnotím na 75%.

Tento film je pre mňa veľmi osobný a preto by som chcel upriamiť pozornosť na hlavný odkaz filmu, ktorý je vyjadrený na konci filmu slovami hlavnej postavy. Ponúka sa tu opäť veľa akcie a vrážd ako to bolo v prvom diely, ale čo sa mi páčilo, že sa tu upriamila pozornosť aj na vyššie politické kruhy a pravé príčiny neustáleho problému s kriminalitou v Riu. Z hlavnej postavy sa stáva skutočný hrdina, ktorý rieši vzniknutú situáciu podľa mňa správnym spôsobom a nestáva sa z neho žiadny hrdina typu postavičiek z komiksov. Tento film odporúčam všetkým, ktorí chcú vedieť ako to funguje vo favelách. Jasne poukazuje na skutočnosť, že ak sa kriminalita niekde udržuje dlhodobo sú v nej zainteresovaní okrem bežných zločincov aj vyššie policajné, či politické kruhy. Nebojí sa pomenovať problém a jeho riešenie pravými slovami.

Tento film je z môjho pohľadu veľmi akční a neustále sa niečo deje. Avšak príde mi veľmi naivný a v niektorých scénach hlúpy. Začiatok, kde Nicolas Cage zneškodňoval bombu s plynom, ktorú mali údajne poslať Srbi bosnianskym civilistom mal skrytý politický podtext, ktorý sem podľa môjho názoru nepatril. Veľmi naivné bolo podľa mňa aj to, že vysoko postavení vojaci a generál americkej armády, ktorí boli znechutení situáciou v armáde a jej neúctou k smrti vojakov a civilistov by boli zrazu ochotní zabiť niekoľko tisíc civilistov a jediným ospravedlnením tohto činu, mal byť jeden starý známy citát. Taktiež, keď ich misia prakticky zlyhala velenie preberú obyčajný vojaci, ktorí sa silou mocou snažia odpáliť rakety, aby mohli zabiť tisíce ľudí, aj keď už nemali takmer žiadnu šancu na únik, či zisk peňazí. Detail, ako chýbajúca evakuácia mesta, aj keď by to únoscovia nemohli zistiť, by som aj prehliadol, ale skutočnosť, že prestrelku v sprchách prežili zhodou okolností najdôležitejšie postavy filmu mi príde dosť hlúpa. Film hodnotím veľmi kriticky a neobmäkčí ma ani obsadenie s hercami ako Sean Connery, Ed Harris či Nicolas Cage.