Marek1991

Opäť silný príbeh, no hlavne vyvrcholenie trojdielneho eposu o ťažkých časoch, strete tradícií s boľševickými myšlienkami. Je to o živote, ktorý svojho času na týchto miestach bol extrémny. Záver bol dojemný. Tento diel je akoby mixom predchádzajúcich dvoch a je skôr tragický. Čo sa týka hlavného hrdinu a jeho milovaných, tak asi najtragickejší, druhý bol skôr na obete okolo jeho milovaných a v jeho krajine. Je dosť psychologický a akoby opakom prvého nielen ohľadom vzťahov, ale aj ohľadom energie postáv, ktoré akoby stratili iskru života, kde sa už dávno z bojového elánu a odhodlania z prvého dielu prešlo únavou a dezilúziou z vojny u druhého dielu až k snahe utiecť, ako sa len dá za lepším a ľahším životom. No, po strate takmer všetkého už len k rezignovaniu a odovzdaniu sa posledným milovaným. Keď si človek uvedomí, že podstatne horšie udalosti v histórii na tie miesta ešte len udreli neskôr a keď vidí ako zruinované vzťahy, životy a krajina tu už vtedy bola, je to ozaj k plaču. Až po čase opäť so skúsenosťami aj tu zisťujem, aké to je veľké dielo.

Neviem, či už som skúsenejší filmový divák a viem dokonca predvídať rôzne typy dejových zvratov a udalostí, no tunajší hlavný som vytušil. Film je dosť rozťahaný, na to, aký jednoduchý odkaz ponúka. Animácia nie je podľa mňa nič výnimočné, akurát ma zarazili akési ruské nápisy a pritom tam znela francúzšina, či to má byť nejaký odkaz na Černobyľ, ale to pochybujem, skôr podľa mňa len skrytá propaganda. Emočne to je silné, no to ešte nehovorí o nejakej podstatnej kvalite snímku.

Tento diel bol o dosť iný než ten prvý. Bol drsnejší a v niektorých momentoch som sa divil, že nebol až tak propagandistický, aj keď úplne vyvážený vzhľadom na scény popráv nebol. Je to skôr depresívny film, plný vojny a umierania, pomsty a názorových rozdielov ľudí z rovnakej krvi ako sa vraví. Vtedajšie reálie boli podľa mňa dosť vierohodne zobrazené, síce možno občas chaoticky, ale veľmi sa tomu nedivím vzhľadom na to, čo zobrazovali. Kamera skvelá, hudobne opäť ako antická tragédia, malo to celkovo niečo do seba. No, z tejto filmovej trilógie je to podľa mňa najslabšia časť, predsa prvá svetová vojna bola veľmi pestrá na udalosti aj na tzv. východnom fronte, následná občianska tiež a keby sa tomu dal rýchlejší priebeh a pridali nejakú tú štvrťhodinu zaujímavého obsahu, tak to mohlo byť iné.

Časy v ktorých sa prešlo ku Chruščovovi od Stalina sa ešte za veľmi slobodné považovať nemohli, napríklad v Maďarsku by o tom vedeli rozprávať, no isté uvoľnenie tu bolo, čo umožnilo vznik aj tomuto dielu. Je to krásne dielo, čo sa týka zobrazenia medziľudských vzťahov vo svojej dobe, čo sa týka zmeny režimu v pokračovaniach a určitých povinností a tradícií, ktoré vtedy boli, v podstate života roľníkov ako takého, často krutého, ťažkého, no ktorý vedela čistá láska a úprimné priateľstvo zlepšiť. Film je celkom pestrý a som rád, že sa jedná o celkom podarené farebné dielo. Hudobne je to ako z nejakej antickej tragédie, herecké výkony podľa mňa dosť neohrabané, naivné, ale v skutočnosti sa ľudia tak často správali a mnohí aj správajú, takže idealizovať si to by bol nezmysel aj keď na druhú stranu aj toto malo svoje čaro. Vojnu podľa mňa len načrtli, tá je hlavne v druhom diely. Ono je to skoro ako Vojna a mier, akurát prvý diel je mier, druhý je vojna a tretí je mix. Príbeh sa mi zapáčil až na druhé pozretie, vďaka čomu si veľmi vážim ako Šolochova, tak aj Gerasimova a ľudí, čo a na tom podieľali.

Pokiaľ chcel ten film poukázať na to, že by sme mali robiť správne veci, lebo na nás nikto netlačí, tak sa dá zobrať ako zaujímavá čierna komédia, pokiaľ však je to len dielo nejakých frustrovaných ochranárov, či akási agitka mafie, ktorá berie zelené energie len ako ďalší biznis, ktorý však možno nie úplne planéte pomáha, tak by to bolo skôr hodné k zatrateniu. Ja to vidím trocha medzi tým, lebo občas tí ochranári naozaj bojujú strachom, čo sa mi nepáči, no často je to aj bez dôveryhodných argumentov, najmä ohľadom toho oxidu uhličitého a globálneho otepľovanie spôsobovaného ním. Tiež to nebolo ani tak invenčné, opäť to bola taká jednoduchá šokujúca zábavka, kde som sa však ja veľmi nesmial. Vedel by som si však ten hlavný motív predstaviť v iných filmoch.

Ten, kto si budúcnosť predstavuje ako svet, kde sa spaľuje uhlie do takej miery, že už ani lesy nie sú a sme odkázaní na krásny svet len vo virtuálnej realite, tak ten podľa mňa nesleduje globálne trendy a technológie, pretože ja vidím problém skôr v iných veciach, napríklad v súkromných lesoch, obmedzených priestranstvách, pochybných zákonoch, prílišnej kontrole a špehovaní ľudí a nie v takomto dosť nereálnom prípade, však aby svet existoval, lesy musia byť aspoň nejaké a tam sa dá ísť. Čo týmto chceli povedať nechápem. Možno je to mierne prehnaná ukážka z územia Ostravska, inak podľa mňa len strašenie bez nejakej normálnejšej invencie, je to taká prvoplánová agitka podľa mňa.

Nie som nejaký hudobník a nadšenec, ktorý by ovládal históriu hudby, mal k veciam nejaký bližší vzťah a spomienky a preto by som nechcel brať eufóriu ľuďom z tohto dokumentu. Ja dokážem hodnotiť všetko možné, aj najstaršie diela, viem si k ním priradiť svoj subjektívny názor, či sa to posunulo alebo nie, či to bolo prínosné, nudné a podobne. U tohto diela mám problém, lebo to boli veci, aké som čakal, proste spomienky na jednu oblasť, jedny budovy, jeden pult a spomienky na prežité roky ľudí, ktorí sa s tým pultom hrali a vedeli vyrobiť hudbu podľa vtedajšej techniky a boli v tom experti. No prišlo niečo podobné, ako sa stalo ľuďom pri prechode z nemých, či čiernobielych filmov, na ozvučené, či farebné a proste technika zmenila svet aj životy ľudí. Pre mnohých to je zrejme nostalgické dielo, plné rozhovorov so známymi ľuďmi, ku koncu také oprášené retro ako by sa dalo obrazne povedať, no v prvom rade je to isté spomienkové dielo, možno aj inšpiratívne v niečom. Je to niečo, čo som čakal, pre mňa priemer, neprekavpilo ma to, nezaujalo veľmi, ide to pomimo mňa.

Budem teraz asi drsný, ale vzhľadom na to, že u série X-Men som zvykol dávať vždy vysoké hodnotenia, lebo sa mi filmy páčili, tak tu jednoducho sklamanie neviem potlačiť a chcem byť, čo najviac úprimný. To prežitie výbuchu a následný únik odtiaľ a dožitie sa vysokého veku je dosť veľká hlúposť, ale tento film bol založený najmä na akcii a zrejme tu išlo aj o snahu odpútať film od amerického prostredia a tou samurajskou tematikou prepletenou s najmodernejšími technológiami sa im to podarilo, akurát, že nie dobre. Mimochodom, kde inde pokiaľ ide o Wolverinove ostré pazúry to už len mohli dať, keďže samurajské meče sú vo filmoch brané ako to najostrejšie. Dej je podľa mňa nudný a ani tie prehnané akcie s vyberaním si kovového parazita od srdca, bláznenie sa na streche rýchleho vlaku, mi z toho nič extra neurobili, možno tá ľukostreľba občas ušla, no mám pocit, že to som už niekde videl. Svetlana Chodčenkova podľa mňa nie je žiadnou krásnou mrchou, Famke Janssen tiež sexi partnerka podľa mňa nie je, Tao Okamoto asi ocenia skôr ázijské kultúry a Rila Fukushima môže byť novodobou náhradou Umy Thurman, lebo je podobne zvláštna a podľa mňa ani nie pekná, ale je zaujímavý typ. Celý film je taký neľútostný, chladnokrvný, záver nejde ani dokopy s mojou vierou. A čo, že film zamestnal vyše 15 000 ľudí, ak sa tam zas len minuli zdroje a celé to výsledne nie je nič pamätné, možno za ten čas mohli radšej vymyslieť niečo lepšie. Fakt mám niekedy pocit, že filmy sa robia, len aby niečo bolo a ukojilo zavistlých ľudí, ktorí potrebujú vidieť akciu, boj, smrť, veľké efekty, inak film pre nich nemá iskru. Mimochodom ani tie dialógy mi takmer nič nedali, však tam bola len pomsta, alibizmus, jednoduché metafory, navyše ani tá chladná atmosféra pre mňa nevyrobila tú správnu emóciu smútku a osamelosti.

Ak sa nás raz budú pýtať naši vnuci a vnučky, aké to bolo na začiatku nového milénia a my to nebudeme vedieť celé opísať, Samsara im na to môže skvelo odpovedať aj za nás. Tak ako začína tento film tradíciami, prírodou, duchovnom, tak najmä tým duchovnom podľa mňa aj končí, no cesta vedie cez hnanie sa dopredu, aký si rast, konzum, nápor požiadaviek, preľudňovanie, strojový život, aj keď sa mnohí snažíme žiť inak, všetci utvárame celok, ktorý tu je a ten akoby smeroval k záhube. Vizuálne a zvukovo je to proste nádhera. Nie je to dokument len o prírode a svete ako napríklad Domov, je to pohľad skôr viac na náš svet ľudí a to, ako tento svet dotvárame. No a tá mandala len krásne metaforicky ukazuje pomynuteľnosť nášho sveta. Slová sú opäť zbytočné, svet to povie za nás. Skvelý komentár má užívateľ Beastmaster4.

Veľmi pekné, poučné, vhodné podľa mňa aj do škôl, aj keď animačne je to pochopiteľné, no po obsahovej stránke príliš zjednodušené, až by sa mohlo zdať, že to vyrieši všetky problémy. Hudba mi nevadila.