kefinkamed

Co sa tohto filmu tyka, je potrebne uviest par veci na pravu mieru. Rock of ages urcite nie je (a ani nechce byt) pocta metalu, uz minimalne vzhladom na dobu, kedy sa pribeh odohrava a tiez na hudobny repertoar pozostavajuci na 90% z tzv. glam rockovych skladieb, ktore su mozno mainstreamovejsie ladene, avsak o nic horsie ako tvrdsi rock. Naopak, mnohe z veci pouzitych vo filme patria k absolutnej klasike, ktoru by mal poznat a aj priemerny nerockovy posluchac. Pokial ide o dejovu stranku, tu uz rozhodne tento nepodarok obhajovat nemozem. Muzikalova verzia je absolutna bomba a jeden z "not to be missed" momentov pri navsteve Londyna (alebo New Yorku). Ja osobne som zazila absolutne nezabudbutelny divadelny (ci skor koncertovy) vecer plny skvelych vtipov - aj na vlastny ucet, ohlusujucej hudby v podani vynikajucich vokalistov ako aj zivej kapely. Film bol teda pre mna dost velkym sklamanim a to z 2 dovodov. Dialogovych sekvencii je sice viac ako v divadelnej verzii, avsak skvely vtip a svih, ktory divakov uvolni a rozosmeje, tu bohuzial zalostne chyba. Vtipov je malicko a su prilis ocividne a slaboduche. Scenarista si rozhodne za tento kusok nezasluzi ani len veceru. Cely film ma len zopar dobrych momentov, pre ktore sa ale neoplati pozerat znova, kedze ich dlzka sa da zhrnut pod 10 minut cisteho casu. Druhy dovod, preco som bola z filmoveho zazitku doslova zdesena, su zmeny, ktore boli do deja urobene. Nahradenie nemeckych developperov, ktori chcu rusit Sunset Strip postavou tzv. "self important bitch" v podobe Catherine Zeta Jones mohol byt dobry napad v teorii, ale prakticke prevedenie bolo priam zalostne a svojim sposobom som bola z jej vykonu sklamana, lebo jej publikum vie, ze ma na viac. Ceresnickou na torte (a rozhodne nie v kladnom slova zmysle) je zaver, ktory nesie neklamnu pecat zaludok zdvihajuceho americkeho happy-endu a nici akykolvek pokus o kvalitnu snimku. Jedine, co ma milo prekvapilo, bol soundtrack, ktory je az podozrivo dobry a rozhodne stoji za vypocutie. Celkovo mozem zhodnotit len ako slaby priemer, co je velka skoda vzhladom na potencial...

Schová dnešné sitcomy do vrecka a to aj s jednou rukou za chrbtom!

V jednoduchosti je krasa...Tento neuveritelne elegantny film je svojim minimalizmom divakovi este blizsi a nuti klast si tu istu otazku, ktoru riesi hlavny hrdina - Co by som urobil/a? Napriek existencnej tematike tento pribeh nie je depresivny, prave naopak - kamera i hudba umocnuju jednoduche krasy zivota. Tento film by si mal kazdy prozriet aspon raz za cas. V rychlosti, akou dnes fungujeme, sa totiz zabudame zastavit a rozhliadnut okolo seba a uvedomit si, ake je vsetko okolo nas neskutocne vzacne.