kri.tino

Popularita takejto produkcie len dokazuje prízemnosť súčasnej spoločnosti..kam to spejeme...(?!)

Zatiaľ jediný film, pri ktorom som sa nedokázal najesť. Hviezdička za hudbu, ktorá mi kedysi lahodila.

Pekné biblicky-symbolické batoľa stvorené Levom, šatníkom a čarodejnicou, v tomto prípade - hoci s krásnym efektovým leskom - namiesto leva obradne zavraždené. Oltár bol však postavený s kartónových krabíc a pre program obradu si stačí prečítať jeho definíciu v slovníku. Hádam aj sám C.S.Lewis by sa rozplakal - nanešťastie, nie od dojatia...

Kúzelník Frank Darabont našiel dvojprúdovú jednosmerku, ktorá spája komerčné, masové s umením. Vedľa cesty stojí tabuľa: Víta vás mestečko Jackpot. (Na onej tabuli je ešte dole maličkým písmom dopísané: Aj tak to má kdesi drobný, háčik..)

V kombinácii s "Dobrým, zlým a škaredým" dosahuje tento film vrchol nielen Leoneho tvorby, ale zaraďuje sa na najvyššie priečky v histórii westernu vôbec. Navyše ostrieľaný kovboj Morricone stále triafa do čierneho. Táto "podívaná" z divokého západu je natoľko sugestívna, že hľadanie, či vytýkanie chýb sa nepripúšťa.

Jasne a výstižne, slovami H34D

Dnes som si na tento seriál spontánne spomenul. Teda mením hodnotenie z dvoch na tri, pretože keď nerátam Carusovu hlášku "..a máme ho!" je táto kriminálka jedinou z týchto lacných "csi", "ncis", a "ktoviečoešte"- sérií, ktorá mi zrejme utkvela v pamäti. Neviem - možno je to Petersenovou "zarastenou" charizmou, alebo tým, že v Las Vegas sa z času na čas zjavil zaujímavý nápad (ktorý napokon aj tak vždy skončil rovnako, ako ostatné), - ale keď raz naozaj nebudem mať večer čo robiť, a chuť príde na lacný zákusok, korunovaný umelou jahodou (a také večery, priznám sa, naozaj niekedy mám), tak mi tretia hviezdička pripomenie, že je čas, na Las Vegas...

...."Zvieratko na záver: Táto krkavčia maminka sa s neskrývanou radosťou stará o ľudské mláďatá."...

Naivne dúfam, že Rodriguezovci mali s týmto filmo čisto recesistické a parodiálne úmysly.

Po "Jak vytrhnout velerybě stoličku" českí tvorcovia akoby považovali Tomáša Holého za jediné dieťa v republike určené do filmu. Tým pádom vznikali filmy ako je tento - bez nadväznosti na predchádzajúce filmy s ním a predsa tak veľmi podobné. "Jak vytrhnout velerybě stoličku" alebo "Jak dostat tatínka do polepšovny" boli filmy čarovné. Naopak "Útěky domú" sú už akoby písané podľa predpísanej konštrukcie a tak, aby sadli Tomášovi. Pri všetkej úcte k pánovi Jirešovi - nuda, okopírované motívy a herecká iskra, ktorá však nemala čo zapáliť. Jaromil Jireš nechal najlepšie diela v 60-70tych rokoch. Toto pokladám z jeho strany za počin z núdze.