Motinski

Predsudky boli. Predsa len, nejde o biografiu ale rozobratie jedného konkrétneho prestupu čo vzbudil neobvyklé vášne. Na prekvapenie ma to ale veľmi bavilo. Kontroverzné pozadie a náhľad do politiky dvoch konkurenčných klubov, vsetko natiahnuté na 105 minút a ajtak som sa ani chvíľu nenudil. Určite by som radšej videl klasický životopis, Figo je hráč ktorý si ho zaslúži, no aj takéto spracovanie nie je na zahodenie.

Málokedy sa mi to stane ale prvý krát čo som film zapol, pozrel som si asi 20 minút a hneď som ho aj vypol. Nezaujalo ma tam fakt že nič. Hlavné hrdinky sa medzi sebou pár krát teleportujú, padne pár nevtipných hlášok, efekty sú otrasne umelé. Ubehol asi mesiac a dostal som chuť na niečo kde nemusím rozmýšľať, s dĺžkou pod 2 hodiny a riskol som to znovu. Dopozeral, pekné slová ale hľadám ťažko. Zápletka je mega nudná, postavy nemajú ani z ďaleka tu správnu chémia, humor bol kŕčovitý, akcia nevýrazná. Štandard priemerných marveloviek voľakedy býval oveľa väčší keď išlo o súboje. Na záporáka zabudnem deň po pozretí, Brie Larson ktorej som sa pri prvom diely zastával tu úplne stratila moje sympatie a dokonca iritoval aj Nick Fury. Dojem trochu dvíha postava Kamali Khan (možno si aj pozriem Ms. Marvel) a Quantumania ma podráždila viac. Lepšie hodnotenie ale dať neviem. Dúfam že podobne detinské komiksovky nebudú raketovým tempom pribúdať lebo to potom môžu v MCU úplne zabaliť.

Tie 3* tomu dám ale je to s odretými ušami. Niečím zvláštnym si ma ale film získal hneď od začiatku. Možno pomohlo že som si pozrel v rovnaký deň aj pôvodne dielo, celkovo si totiž myslím že ho treba vidieť ak chcete tento prequel doceniť. Možno som len po traileroch čakal väčší prúser, neviem. NTF hraje parádne, (to som nečakal vôbec) film si dáva na čas, vyslovene desivo nepôsobí skoro vôbec ale uznávam že sa tu dbá na atmosféru. Priame odkazy a záverečné prepojenie tiež potešilo ale poďme k negatívam. Cením že napriek jasne daným mantinelom kvôli existencii pokračovania skúša scenár prekvapiť, no najdôležitejší zvrat bol tak priehľadný až som sa chytal za hlavu. Ešte k tomu sa nás veľmi nešikovne snažia zavádzať, no proste katastrofa. Ja osobne som to prekukol hneď a iba sa ďalej utvrdzoval. Vizuál tiež trochu sklamal (až moc krát som si spomenul na druhú Mníšku) čo je škoda, zasadenie v 70. rokoch môže byť silný bonus, nestalo sa. No a úplný záver v podobe Hollywoodskeho priživovania sa na známej značke ani nejdem komentovať. Dúfam že nedostaneme množstvo nezmyselných spin-ofov. Ak máte radi Donnerovu klasiku, nečakajte zázraky. Toto je citeľne slabšie. Nahnevaný ale asi tiež nebudete.

Keby každý film za 15 miliónov dokázal aspoň z polovice vyzerať takto, svet by bol krajší. Klobúk dole, soška Oscara zaslúžená. Som rád že akadémia tento menší zázrak neprehliadla, nebolo by jej to totiž cudzie. Japonská Godzilla od začiatku ukazuje že chce byť niečím iným. Hlavná postava sa vyrovnáva z dopadmi vojny, prvá tretina je vyslovene civilnou drámou a toto uchopenia sa mi páčilo. Postupne sa ale dostaneme aj na akčnú vlnu a tam nastáva prvý problém. Prelínanie skromného ľudského príbehu s blockbusterom kde atómová jašterka likviduje lode a neskôr aj obrovské mesto mi prišlo trochu rušivé. Možno je chyba vo mne, no nevedel som sa na to úplne naladiť. Ajkeď som všade počul iba pozitívne ohlasy, scenár vlastne obsahuje dosť klišé. Hlavne v závere. Tam som si zanadával dosť. (celkovo 4 krát ale nechcem spoilerovať). Typické Americké ukončenie ktoré v mojich očiach uberá z dojmu asi najviac. Je ale celkom prijemne vidieť konečne odlišnú verziu v tejto sérii, takže nie som vyslovene sklamaný. Len som čakal viac keďže chvály sa na mňa valili z každej strany.

Pri množstve scen ma mrazilo v chrbte viac ako pri väčšine súčasných hororov. No a na to že neznášam found footage, Shyamalan dokázal ukočirovať veľmi nepríjemný film. The Visit je slasť pre fanúšikov mystery žanroviek, jednoduchý a skromný koncept ale brilantná atmosféra. V zavére som si kusal nechty, starci sú od začiatku správne podivný a budovanie napätia ukážkové. Som rád že pán režisér nezabudol remeslo a dúfam ze ešte niekedy zavíta k podobným veciam.

Na prekvapenie film vôbec nepôsobí ako dojička značky. Dokonca by som povedal že ide až o moc ambiciózny prequel ktorým si Lawrence na seba zobral priveľké sústo. Príbeh je rozdelený do troch veľkých celkov, sledujeme origin story mladého Snowa doplnené o pozadie a budovanie hier v časoch ked ešte nešlo o masivnu udalosť. Scenár je veľmi konzistentný, šikovne rozvíja svet aký poznáme z hlavnej série, vizuálne možno ide dokonca a to najkrajšie čo som v Hunger Games zatiaľ videl. Najväčšie prekvapenie pre mňa ale bol Tom Blyth. O tomto hercovi ešte budeme počuť. Čo mi až tak nesadlo bolo posledné dejstvo. Romanca na mňa nefungovala dokonalo už od začiatku ale dalo sa, no v závere vôbec. Prerod Snowa na čistokrvnú zápornú postavu nebol dostatočne uspokojivý. Povedal by som že až zbrklý a myslím že s tým bude mať problém veľa ľudí. No a pri 157 minútach sa nedá vyhnúť nudným pasážam. Všetko je až moc rozvláčné a keby sa každá sekcia skráti o 10 minút pomohlo by to. Ajtak ale úspech, oproti posledným dvom dielom Drozdajky ide o pútavejší a zaujímavejší film. Moc dlhý, ku konci zbytočne malátny a narúšajúci tempo, ale uspokojivý jak pre fanúšikov tak aj nových divákov. Milo prekvapila aj Rachel Zegler, no úplne ohúreny z jej výkonu niesom. Čakal som ale horšie herectvo z jej strany.

Po pravde moc som neočakával že niekedy vznikne druhá séria. Príbeh tej prvej mi prišiel ukončený dostačujúco, no nebránim sa. Chvíľu mi síce trvalo spamätať sa kto je kto ale rychlo som sa naladil. Užíval si opäť animáciu, vyhranie sa s gréckou mytológiou v prospech dramatizácie a mám pocit že sa zvolnilo tempo aby sme lepšie vstrebali príbehove archy postáv. Celkovo beriem túto sériu ako zlepšenie a kľudne by som prijal pokračovania. Najviac som si obľúbil Hádesa, scény s nim mali správny pochmúrny tón, takto nejak si predstavujem ideálneho záporáka ktorý ani náhodou nie je len čiernobiele zlo do počtu. Koniec bol trochu zbrklý ale skvelo navnadil na ďalšie dianie z tohto sveta. Chybičky sa nájdu ale kvôli nulovým očakávaniam ich ani nebudem spomínať keďže som milo prekvapený 8/10

Novinársky trip Amerikou v čase fiktívneho vojenského konfliktu. Civil war je film ktorý nestráca čas opisom dôvodov a ukazuje iba dôsledky. Neľútostne zabíjanie, vnímanie očami priamo nezainteresovaných ale aj strašidelne fanatickú honbu médií za senzáciou. Páči sa mi Garlandova výstavba jednotlivých scen po príchode postáv na iné miesto. Z nevinne začínajúcich interakcií vie nahustiť atmosféru k skvelému vyvrcholeniu. A to všetko na úrovni decentnej drámy kde veľkozaberové momenty vojakov, vrtuľníkov a výbuchujích bômb vidíme až v závere filmu. Aj to nie až tak moc ako by väčšina pred vzhliadnutím očakávala. Osobitne ešte treba pochváliť kameru ktorá inteligentne sníma presne to čo divak potrebuje vidieť a všeobecne aj autenticitu väčšiny vizuálu. Konceptuálne to nie je všetko úplne doladené. Z pozadia občianskej vojny nevieme nič a výsledok je tak viac o remesle ako o príbehu. Posolstvo je ale zjavné. Silný zážitok hlavne v kine a v čase blockbusterov naozaj osviežujúci autorský projekt.

Waititi za kormidlom predvádza jednoduchú rodinnú zábavu. Určite ide o najumiernenejší film aký som od neho zatiaľ videl. Po pravde, mohli to byť aspoň pekné 3* ale tá ukážková klišé štruktúra kedy od začiatku viete čo vás čaká a scenár sa nesnaží ani náznakom priniesť prekvapenie, zvrat alebo menej tuctové finále u mňa ťahala dojem dole. Neoriginalita z toho priam kričí. Ťažko sa mi to píše, no Fassbender sa do role podľa mňa nehodil vôbec, humor nie je tak silná stránka ako som čakal, žiadna postava nebola ani trochu výrazná, vytrčajúca z davu, ťahajúca príbeh vpred. Jediné čo môžem brať ako klad je že po skončení som mal dobrú náladu a chuť pozrieť si Kokosy na snehu.

Pomalý, hĺbavý a nekompromisný výlet do minulosti. Prekrásna ukážka stretu Európskeho myslenia s Japonskou kultúrou, nádherne natočená, plná vizuálne bohatých scenérií aj intímnych posedeniach pri saké. Trochu sa aj čudujem všeobecne kladným recenziám (úprimne sa im ale teším) keďže tu nemôžeme hovoriť o štandarde historických filmov/seriálov kde minimálne počet stretov armád a celkovo súbojových scén býva výrazne viac. Miesto toho sledujeme príbeh postavený na dialógoch a dlhých záberoch bez strihu. Prvé označenie čo mi napadlo po dopozeraní bolo že Šogun je kruté, drsné ale podmanivé spojenie poézie a filmového média. Niektoré scény boli nepríjemné jak sviňa, iné melancholicky kľudné. Niečo čo vám musí sadnúť od začiatku, treba si zvyknúť na tempo a ajkeď sa to hovorí pri množstve seriálov, tu to platí dvojnásobne. Aj mne to občas vadilo. 10 dielov postavených len na intrigách, prípravách na vojnu, vysvetľovaní pozadia konfliktu a kultúrnych zvykov ako takých by sa dalo kľudne osekať aj na 6 časti. Najväčší osobný problém som mal ale s postavou Johna Blackthorna ajkeď asi budem v menšine. Herecky mi Cosmo Jarvis nesadol vôbec a niektoré jeho pasáže ma až iritovali. Celý seriál v mojich očiach ťahali hlavne postavy Mariko a Toranagu. Vedel by som písať ešte o mnoho konkrétnych momentoch čo si budem dlho pamätať ale už teraz je komentár dosť dlhý. Keď sa hneď pred vzhliadnutím pripravíte že vás čaká netradičné spracovanie bez hollywoodskej romantizácie, som si istý že budete spokojný. 8/10