RigorMortis

Bláznivá a chaotická jazda plná sexu, drog a rock 'n' rollu a rovnako tvrdé pády na hubu a okamihy bezmoci pred niečím, s čím nemôžete pohnúť. Hudobný doprovod bol super. Celý film by ale mohol byť o level lepší, keby ho nerežíroval človek, ktorého zoznam režírovaných filmov tvorí Jackass na x spôsobov.

Pri prvých záberoch som čakal pseudofilozofický nezmysel, ktorý sa bude hrať na niečo, čím nie je. Bol som však milo prekvapený. Film nenútene hovoril o samote dvoch ľudí uprostred gigantického veľkomesta. Samote, ktorá ich spojila a o láske, ktorá mohla zostať tak akurát platonickou. Všetko bez prehnanej romantickosti. Atmosféru tomu dodával Bill Murray s tým svojim večne utrápeným výrazom.

Nenáročná feel good romantická komédia s pár klišé a piesňami od Beatles v hlavnej úlohe. Ideálne na lenivý večer.

Film s dobrou myšlienkou a dobrým rozjazdom, ktorý však stroskotáva na prílišnom "amerikanizme".  V priebehu filmu to na mňa čoraz častejšie pôsobilo ako mlátenie dávno mŕtveho koňa a snaha vydojiť z udalosti z 11. septembra čo najviac. Nemám rád americkú mentalitu, "americký sen" považujem za dávno mŕtvy a skôr, než svetovú veľmoc ich vnímam ako dobre maskovanú krajinu tretieho sveta s idiotmi v prevahe (áno, Idiocracy bol dokument). Toto bola ale snaha zobraziť danú udalosť z iného uhla,

Kombinácia The Social Network a Breaking Bad s niekoľkymi fourth wall vtipmi a rozumnou stopážou. Nemeckú seriálovú tvorbu nemám bohvieako napozeranú, toto príjemne prekvapilo.

Na to, že severský humor je divný a na komédiách sa často nedá ani zasmiať som si už zvykol. Ani pri tomto som si často nebol istý, čo vlastne pozerám. Komédiu? Drámu? Horor? Všetko dohromady? Námet bol každopádne zaujímavý, herecké obsadenie sympatické, dýchala z toho atmosféra severu a aj ten suchý humor mal nakoniec niečo do seba.

Bob Ross s jeho upokojujúcim hlasom, optimizmom a výtvarným talentom bol obrovský dar ľudstvu. Je až nechutne zarážajúce, ako sa jeho "obchodní partneri" snažili vyťažiť z jeho mena aj posledný cent, hádzať po ostatných jednu žalobu za druhou a ešte verejne a otvorene klamať. Nezabránila im v tom ani Bobova choroba, ktorá ho nakoniec pripravila o život.

Kresťanstvo napáchalo v dejinách mnoho zla a fundamentalistické kresťanstvo "po americku" je obzvlášť nebezpečné (ako dokazuje napr. aj dokument Jesus Camp). Pray Away zoznamuje diváka s tzv. konverznou "terapiou" založenou práve na tomto fundamentalizme, so škodami, ktoré napáchala a s osudmi ľudí, ktorí ju podstúpili alebo propagovali. Aj po rozpade najväčšej organizácie, ktorá ju propagovala žiaľ úplne nevymizla. Smutným dôkazom toho je aj situácia spred pár mesiacov, kedy sa skupinka ultrakatolíckych politikov pod záštitou biskupskej konferencie snažila pozvať jedného z propagátorov tejto "terapie" na Slovensko.

Jarmuschove filmy mi vždy pripadali ako zbytočné artové pseudofilozofické tliachanie, ktoré sa hralo na niečo viac. Toto ma však veľmi príjemne prekvapilo. Film plynul pomaly a pokojne, žiadne veľké zvraty, občas nejaký random dialóg postáv v autobuse. Všetko prekladané "básňami" hlavného hrdinu. Každodenná všednosť vo filmovej podobe.

Roztomilá a geniálne prirodzená séria príhod zo života jednej obyčajnej japonskej rodinky. Zaujal jednoduchý štýl animácie odlišnejší od ostatných ghiblioviek. Bod za Pochiho, ten pes by si zaslúžil vlastný animák.