RigorMortis

Jack Nicholson v jednej zo svojich vrcholných rolí, aspoň pre mňa. Desivá realita psychiatrických liečební (nielen) vtedajších časov, vyslovene odporná vrchná sestra a prekvapivý zvrat na konci filmu. K Preletu som sa dostal až po rokoch, stálo to však za to.

Jeden z tých lepších dokumentov od Netflixu. Príbeh nezdolnosti ľudského ducha a boja za správnu vec v spoločnosti, ktorá by bola najradšej, keby ste neexistovali. To, čo začalo nevinným letným táborom spustilo obrovskú lavínu zmien a zmenilo pohľad spoločnosti na ľudí s postihnutím.

Feel good film s Benom Stillerom v "dospelejšej" roli, dychberúcou scenériou a príjemným soundtrackom (hlavne José tomu dodáva atmosféru). Len škoda tej občasnej predvídateľnosti.

Prvé dva filmy svižne bežali, tretí pokulhával, tento sa už vlečie z posledných síl s tuberou v terminálnom štádiu. Veľa kecov, málo akcie a aj ten humor už je ohratý.

Film mi námetom až nápadne pripomínal Bridge to Terabithia, ktorý ale bol kvalitou niekde úplne inde. Príbeh fajn, avšak do istej miery predvídateľný a s trocha presladeným záverom. Škoda, že námet viac nerozpracovali.

Kórejský zombie horor s dobrou hudbou, zopár zvratmi a sympatickou hlavnou dvojicou. V deji sa síce našlo pár nezrovnalostí, aj tak sa na to ale pozeralo dobre.3,5*

Od filmu s takýmto hviezdnym obsadením som čakal viac. Základná myšlienka o tom, že ľudia sú schopní ignorovať problém aj napriek dôkazom a zobudia sa až o päť minút dvanásť bola dobrá. Prehlušil to však nekonzistentný príbeh, niektoré postavy sa vyslovene správali ako korunovaní idioti a dosť vadila až prehnaná amerikanizácia (USA ako stred sveta, ak nie pomaly stred vesmíru). WTF záver pôsobil ako z nejakej prvoplánovej komédie.

Komorná samurajská love story, v ktorej sa podpantoflák Isaburo vzbúri nielen proti svojej manželke ale aj nezmyselným rozkazom svojho pána. Dilema medzi zachovaním lásky syna k jeho žene za cenu zničenia cti rodiny a počúvnutia príkazov za cenu zničenia partnerského vzťahu. Práve komornosť dodávala filmu na sile. Mohol však byť tak o štvrťhodinku kratší, miestami sa fakt vliekol.

Animovaná adaptácia nesmrteľnej dickensovskej vianočnej klasiky. Vizuálne pôsobivé spracovanie s depresívnym a temným nádychom a trocha presladeným záverom. Akurát škoda odfláknutého spracovania ducha minulých Vianoc v porovnaní s ostatnými. Duch budúcich Vianoc mal aspoň tú správnu tiesnivú atmosféru.

Aj po toľkých rokoch tento film exceluje v rámci odpadu českej kinematografie. A to odvtedy vznikli kvantá iného filmového odpadu. Primitívny humor útočiaci na najjednoduchších ľudí a najnižšie pudy. Je ešte smutnejšie, že toto zverstvo malo takú obľubu u divákov, že sa dočkalo niekoľkých pokračovaní.