Kervorkian

Pretože ona sa nepýta, ako mi je, ona to vie. Bola pripravená bojovať, ale nebola pripravená na prehru. Prázdno. Odcudzenie. Samota. Netreba ďalších slov. Slová vedia.

Moje filmové oko trpí Bergmann efektom, vždy potrebujem daný film pozrieť druhý krát. Predpokladám, že rovnako ako Lesné Jahody, si aj Personu po druhý krát obľúbim, ale na prvý krát - aj napriek niektorým dokonalým momentom (hlavne v začiatkoch) - to bolo na mňa príliš. Cíitm tú genialitu, hmatám po nej, ale na jej dotyk potrebujem ešte čas.

"Vo vzťahu k ostatným ľuďom posudzujeme a hodnotíme hlavne ich charakter a zvyky. Práve preto som vycúval zo všetkých takzvaných 'vzťahov' a zostárol sám." Melancholický pohľad do ešte vždy chaotického vnútra starého človeka, ktorý sa snaží uchopiť vyrovnanosť a zmieriť sa s nezahojenými ranami všadezjavujúcej sa minulosti. Schválne, koľkí z nás si myslia, že ich niečo podobné čaká tiež. Źivot. Smrť. Samota.

Na svete je viac k videniu, ako je ľudské oko schopné vidieť.

Celkom trefný odraz našej digitálnej doby, primitívnej generácie a jej záujmov. Alebo nenažerem sa pokial to neodfotím na Instagram, keď nefotím jedlo, tak aspoň nohy, našpúlim si pery a hodím na Facebook 582 tých istých fotiek len z iného uhlu etc. Sexuálne scény pre mňa nemali opodstatnenie, ale tak asi je to je teraz v móde.

Pre mňa až neuveriteľné, ako dokázal Andrej Zvjagincev preniesť rozpad vzťahu na filmové plátno, hoci len v krátkometrážnej podobe. Všetky jeho filmy sú plné citov a prázdnoty, pádov a samoty, postupného vyhasnutia osobnosti a celý tento priebeh musí človek vnímať s empatiou, inak ho film obíde, a to z veľmi ďaleka. Čítanie básne W.H. Audena „Funeral Blues“ ženským hlasom v ruštine je u mňa jedna z najkrajších a najemotívnejších scén kinematografie.

Kombinácia môjho záujmu o kinematografiu z povojnového obdobia a slabosti na francúzsky a ruský jazyk spôsobila po dlhej dobe filmový zážitok, pri ktorom som sa nemusel pozerať na hodiny. Hoci dej bol v celku ľahko predvídateľný, tento činiteľ nie je pre mňa zásadný. Pôsobivá koprodukcia s uveriteľnými hereckými výkonmi.

Remember, at the end of the day, it's all about her.

Ona: "Len jedna vec, nikdy sa nechcem zamilovať" - a on - "Neboj sa, do mňa sa ešte nikto nikdy nezamiloval."

Film som si pozrel hlavne z dôvodu, že tu zaznel prvý krát rock and roll (nerátam film "Snadný život", z ktorého bola taká pieseň vystrihnutá). K téme. Mám rád rebéliu, ale nemám rád rebéliu založené na alkoholizme, flákaní a kradnutí. Som rád, že hlavný hrdina si to viac menej uvedomoval, hoci sa nechal na okamih zviesť na opačnú stranu. Oceňujem, že sa snažil nájsť kompromis a že to nakoniec malo, hoc nie som jeho fanúšikom, šťastný koniec. A btw. ten chalan, čo tam stále hral len na gitaru, to som bol ja!