efko

Skvelá paródia na gangsterské filmy preplnená mŕtvolami a doslova nesmrteľnými výrokmi z úst plejády skvelých českých hercov. Vizuálne celkom podarené dielko - veľmi podobné filmu "Kto chce zabít Jessie".

Mušketiersky príbeh z Disneyho štúdií... V porovnaní s ostatnými animákmi súčasnosti, tento ešte klasicky kreslený film pokuľháva najmä po stránke jeho technického prevedienia. Napriek tomu je príjemným príbehom nielen pre deti, ale pre všetkých (aj dospelých) fanúšikov týchto kreslených hrdinov.

Pôvodne náborový film armády strýčka Sama pôsobí v súčasnosti ako výborný dobový dokument, zachytávajúci obdobie pred a prvé roky 2. svetovej vojny. Popisuje ideové základy nacistického Nemecka, fašistického Talianska a cisárskeho Japonska, ich mocenské nároky a udalosti vedúce k vyhláseniu vojny zo strany spojencov. Mimoriadne zaujímavou časťou sú okolnosti vedúce k podpisu Mníchovskej dohody a jej následné naplnenie. Propagandistický charakter filmu neubližuje - skôr naopak - podporuje jeho autentickosť a dobovosť.

Nemôžem si nijako pomôcť, ale tento film mi vôbec, ale vôbec nesadol. Obaja hlavní predstavitelia (Humphrey Bogart aj Katharine Hepburn) sú výborný herci a to dokazujú aj v tomto filme. Ale póza hašterivého a rozhádaného páru plaviaceho sa na malom parnom člne po africkej rieke počas vojny im príliš nepasuje a ako divák som ich postavám neuveril. Rovnako ma dosť sklamal mierne naivný, až príliš jednoduchý dej, ktorý sa len pomaly posúva dopredu a ktorý ničím neprekvapí. Napriek tomuto všetkému je film stále kvalitnejší ako väčšina súčasnej filmovej produkcie.

Nemyslím si, že je v tomto prípade vhodné porovnávať originál z remakeom, nakoľko japonská kinematografia vychádza z úplne iných základov ako tá popcornová - americká a jej filmy sú určené pre inak orientovaných divákov. Ringu je hororom veľmi mrazivým, plným studených farieb, miestami dosť depresívnym. Celý (dosť zložitý) príbeh je vyrozprávaný dostatočne zrozumiteľne a plynule od začiatku až do výborného konca. Pre priaznivcov hororu je tento film povinnosťou, ostatných môže príjemne postrašiť a vyvolať fóbiu zo sledovania VHS...

Tento film je žiarivým príkladom toho, ako môže pri takom zdanlivo tuctovom námete, akým je boj o vlastníctvo domu, vzniknúť výborný scenár a následne aj výborný film. Stačí "len" konflikt odlišných kultúr resp. ich snaha o dôstojnú ľudskú existenciu. Úžasná vizuálnosť filmu, herecké výkony (Kingsley, Connelly) a hudba, dopĺňajú obsah a spoločne tak vytvárajú všetky predpoklady pre skvelý filmový zážitok.

Mladík Chee prichádza do školy karate, aby sa stal nasledovníkom jedného z majstrov. Mladícka nerozvážnosť a neskôr i láska a neľútostné súperenie škôl karate komplikujú jeho životnú cestu... Film "Veľká legenda Judo" v mnohom naznačuje režisérove umelecké smerovanie. Na jednej strane vychádza z bohatej minulosti "krajiny vychádzajúceho slnka", jeho tradícií a zvykov, čo využil neskôr pri svojich "samurajských filmoch". Na strane druhej neúprosne kritizuje sociálne pomery i ľudské vzťahy novodobého Japonska. Film je po obsahovej i vizuálnej stránke vydarenou prvotinou Akiru Kurosawu.

Oni si z nás títo americký filmári robia srandu. Pustia sa do nakrúcania tínedžerského hororu. OK. Donútia diváka báť sa obyčajného amerického vidieka, kde na každom roku resp. z každého domu vykúka nejaký masový vrah, psychicky narušená osoba či nejaký iný nadprirodzený satanáš. Fajn. Viac-menej úspešne sa im podarí navodiť tú správnu bubácku atmosféru a varia diváka chvíľu vo "vlastnej šťave". Super. Náhle však, dlho dlho pred koncom filmu príde dosť nezmyselné rozuzlenie akoby "šité horúcou ihlou", ktoré dokonale pokazí dojem z celého filmu. Strach a napätie náhle opadnú a divák po zbytok filmu iba rozmýšľa, "kde ti soudruzi z USA udělali chybu"...

Film je považovaný za filmový debut Woodyho Allena a treba povedať, že ide o skutočne vydarený debut. Režisér sa akoby ešte hľadal - postavy nie sú typicky "allenovské" (isté náznaky však tam sú) a preto sa táto komédia môže páčiť aj divákom, ktorí Woodyho zrovna nemusia. Film je natočený dokumentárnym spôsobom, minulosť strieda prítomnosť a situačný humor je na vysokej úrovni od začiatku do konca.

Most pri Remagene je presne ten typ vojnového filmu, ktorý mi najviac sedí. Priamočiary, akčný, veľké činy namiesto veľkých slov. Úvod, ktorý vyzerá ako prechádzka ružovým sadom, skoro strieda vojnové peklo. Zaujívamosťou je charakter postavy Roberta Vaugna (notoricky to známeho zbabelca zo Siedmych statočných) Jeho zásadový, mierne fanatický nemecký dôstojník bojujúci až do samého konca je úplným opakom jeho pištolníka.