Copacabana

Od prvej chvíle som si zamilovala retro atmosféru, vyžívala som sa v prepracovaných detailoch a vtipných monológoch a poškuľovaní Olivera do kamery. Celé to zaklincoval ten britský prízvuk. Veľmi cením taktiež hipsterovkú nemainstreamovosť. A myslím, že omnoho viac ako on boli divní tí jeho rodičia – napriek všetkému, ja som si asi najviac z celého obľúbila Lloyda – otca.

Brotherhood má neskutočné tempo a napätie, ženie sa doslova ako nezastaviteľný vlak. Vidno, že herci boli talentovaní, no prišlo mi že trochu prehrávali, až vyzerali hystericky, čo samozrejme pôsobilo miestami smiešne. K príbehu nemám čo dodať, bol pútavý, nenudil, až som si hovorila, že vlastne to by sa mohlo aj niekedy stať. Zhrniem to ako veľké prekvapenie a odporúčam.

Cruise a ten jeho vtipný šedivý hair-style som v celku nepochopila (prečo mu to len spravili), no vysoké hodnotenie dávam hlavne za asi posledných 30 minút, ktoré boli fest napínavé.

Večný úsvit si svojou osobitosťou, uletenosťou, šarmantnosťou, myšlienkami a skvelými hereckými výkonmi získa snáď každého. Sledovanie ponúka divákovi nezabudnuteľný filmový zážitok a má presne v sebe to nepopísateľné niečo, čo ho robí takým výnimočným.

Legendárny herci, s ktorými išli ruka v ruke impozantné herecké výkony so silným príbehom, námetom . Čo mi však vadilo, bol zložito rozpovedaný príbeh, mnoho vyslovene nesympatických charakterov, nedalo sa zžiť ani s jednou postavou a plus nebola snáď jedna scéna bez cigarety v tomto filme, čo mi prišlo dosť odpudzujúce – jednoducho, celé mi to akosi nesadlo.

Táto nádhera sa takmer nedá popísať slovami, toto treba vidieť. Vizuálne nádherné, poučné, info sú podávané pomaly a zrozumiteľne, emotívne, prirodzené dokonca aj napínavé v niektorých častiach, a tie zvieratká sú korunou krásy . Tento film má v sebe nesmierne čaro, inšpiruje nás k milovaniu miesta, na ktorom žijeme – našej Zeme.

Mám vyslovene slabosť pre tento druh filmov, ktoré diváka vodia prvotriedne za nos, blafujú, skrývajú svoju pravú podstatu až do poslednej minúty, tým pádom celé svoje trvanie zamestnávajú myseľ a vyvolávajú mnohé otázky. Nedokážem im jednoducho odolať, zhypnotizujú ma, fascinujú a cítim z nich veľkú dávku originality. Vanilkové nebo takýmto filmom rozhodne je. Dlho som váhala, či si ho pustím práve kvôli pre mňa nie celkom vysnívanému hereckému obsadeniu, no nakoniec som rada, že ma neobišiel. Vyjadrím sa ešte k hudbe, ktorá mi prišla sama o sebe vybraná kvalitne, no pesničky mi práve nie sedeli k situácii odohrávajúcej sa v príbehu.

Zaujímavá klaustrofobická atmosféra metra, kvalitná kamera, niektoré vraždy sa dali zniesť... Čo mi však vadilo, že boli prvoplánové, neverila som im, a do očí bijúca béčkovitosť pridáva celému veľmi trpkú príchuť. Od kvalitného hororu, môjho vkusu a pastvy pre oči teda na míle vzdialené. Druhý krát by som to pozerala jedine za trest.

V dobe, kedy je celkovo žáner krimi a tematika sériových vrahov na vzostupe, nedá sa nezostať nimi ovplyvnený. Tým pádom mi Henry nepríde extra šokujúci, no uznávam, že na svoju dobu to musel znamenať istý prelom. Vyššie hodnotenie zráža to, že som sa dosť nudila, chcelo by to nápaditejšie spracovanie (bolo tu veľa kecov a málo činov), no hviezdičky plus za pohľad do mysle psychopata a v tej dobe kontroverznosť tematiky a dobrú neo-noir atmoséru.

Choré, zvrátené, chladné, bezcitné a manipulatívne – to všetko sa dá použiť na opis diela, ktoré je zasadené do retro štýlu. Počas sledovania som mala silné pocity stiesnenosti a nespravodlivosti . To určite aj vďaka skvelému castingu, herečky hrali veľmi presvedčivo, a fakt, že bol film inšpirovaný skutočným súdnym prípadom iba umocňuje dojem nezabudnuteľnosti.