Volodimir2

Vojna v severnej Európe je dokumentárny film pozostávajúci z dvoch časti.
1. Búrka na Severe. Tento dokument zachytáva operáciu Weserübung, čo bol nacistický prepad neutrálneho Dánska a Nórska počas Druhej svetovej vojny. Hitler sa k tomuto kroku odhodlal po tom, čo sa Veľká Británia a Francúzsko rozhodli zablokovať dodávky švédskej železnej rudy do Nemecka. Nórsko kládlo veľký odpor a nápomocná Nórom bola aj Británia, ktorej vojaci opustili Nórsko v deň prepadnutia Francúzska. Potom nemecké vojská prešli cez Fínsko, ktoré bolo ich satelitom, a spoločne pokračovali do Sovietskeho zväzu s cieľom dobyť Murmansk. To sa im však nepodarilo.
2. Spálená zem. Fínsko vypovedá spoluprácu Nemcom a tí sa pri svojom ústupe riadia Hitlerovým príkazom; ostáva za nimi iba spálená a vyplienená zem. Pobyt Nemcov vo Fínsku dopomohol ku vzniku zmiešaných vzťahov, ktoré spoldili aj deti. Keď teda Nemci museli opustiť Fínsko, popri tragédiách na fronte na mnohých Nemcov a Fínov čakali aj rodinné katastrofy.

Na jar 1934 začal Hitler dostávať správy, podľa ktorých ho vodcovia SA chceli zlikvidovať. Počet príslušníkov SA pod vedením Rőhma v tom čase dosiahol stav 2,5 miliónov. Hitler a okruh jeho stúpencov dospeli k názoru, že je načase proti nim zasiahnuť. Noc dlhých nožov bola akcia z 29. na 30.6.1934, počas ktorej sa Adolf Hitler zbavil celého velenia SA, ale aj protivníkov z politiky a cirkvi. Po tejto noci sa moci chopili jednotky SS a tajná polícia Gestapo pod vedením Reinharda Heydricha.

Tento dokument sa snaží na základe dokumentov získaných po prijatí zákona o odtajnení vojnových zločinov ukázať, akým spôsobom sa stavali k otázkam holokaustu vládne špičky USA a Veľkej Británie. Komisii sa podarilo získať utajené dokumenty v dvanástich škatuliach, ktoré podávajú svedectva o postupe Chase Banky a Morgan Banky pri prepieraní peňazí z Európy po vyhladzovacích akciách na Židov. Na týchto peniazoch obe banky neskutočne zbohatli a ako výsmech uvoľnili 22 miliónov dolárov na vyplatenie súm pozostalým po zlikvidovaných židoch. Obdobný prístup zaujali vlády USA a Veľkej Británie pri vyhodnocovaní správ tajných služieb o koncentračných táboroch; neprijímali žiadne opatrenia, práve naopak, tlačili na tajné služby, aby tieto informácie nepredkladali.
Veľká časť dokumentu sa zaoberá postupom CIA pri získavaní nacistických dôstojníkov pre špionáž a ich ukrytie v USA. Jedným z nich bol aj Otto von Bolschwing, rumunský vojnový zločinec a pravá ruka Adolfa Eichmanna, vážený občan USA. Osobitnou kapitolou je zlatý poklad umiestnený vo federálnej banke USA, ktorý pozostáva zo zlatých tehličiek po roztavení osobného majetku a zubov Židov zlikvidovaných v množstve koncentračných táborov v Európe..

Oľga Benáriová, nemecká židovka, bola od mladosti fascinovaná komunistickými myšlienkami. Jej kariéra sa začne 11.4.1928, kedy odvážnym ozbrojeným útokom oslobodí zo súdneho pojednávania komunistu Otta Brauna. Útok dostáva celosvetovú publicitu a Oľga i Otto utečú do Moskvy. Tam Oľga pôsobí ako inštruktorka Komunistickej výchovy mládeže, kde sa podieľa na koordinácii boja proti fašizmu. V roku 1935 dostáva za úlohu chrániť a sprevádzať Luisa Carlosa Prestesa, ktorý mal viesť v Brazílii komunistickú revolúciu. Ich vzťah sa zo služobného zmení na osobný. Po neúspechu revolúcie v Brazílii je Oľga deportovaná späť do Nemecka, kde najskôr vo väzení porodí Prestesovi dcéru a potom sa dostane do koncentračného tábora Ravensbrűck.

Film zachytáva skutočnú udalosť zo septembra 1941, kedy v Babinom Jari došlo k najväčšej masovej vražde na sovietskom území v priebehu 2. svetovej vojny. Na fiktívnom osude dvoch rodín sa rozvíja dej celého príbehu. Ani dvadsaťročné priateľstvo židovskej rodiny Lernera a Onufrenka, ktorí žili v spoločnom dvojdome v skromných podmienkach, nie je zárukou istoty pre ich prežitie. Kvôli zrade sa ich Nemcom podarí chytiť a priradiť do transportu v Babinom Jari. Sem sa neskôr dostáva aj osoba, ktorá ich udala...

Na Vianoce v roku 1942 bolo mesto Stalingrad už v blokáde Červenej armády takmer štyri týždne a obkľúčení vojaci 6. Paulusovej armády Wehrmachtu bojovali o prežitie proti chladu, hladu, zle vystrojení a vyzbrojení. Hlavný lekár 16. tankovej divízie a zároveň aj kňaz použil drevené uhlie, aby nakreslil neskôr slávnu Stalingradskú madonu pre svojich kamarátov na rub sovietskej mapy. V bunkri v Stalingrade sa jeho kamaráti modlili pri obrázku matky a dieťaťa, a to boli pre mnohých z nich posledné Vianoce. Nakreslená Stalingradská madona sa nakoniec dostala do Nemecka a jej osud bol nasledovný. Originál Madony je v kostole Kaisera Wilhelma v Berlíne, kostol vytvoril dve kópie Stalingradskej madony, jedna bola odovzdaná do anglického mesta Ceventry, bratského hrdinského mesta Stalingrad, ktoré taktiež padlo pod bombardovaním nemeckého Luftwaffe (14.-15.11.1940). Druhá kópia bola v roku 1993 počas pietneho aktu venovaná pri príležitosti 50. výročiu bitky u Stalingradu katolíckej katedrále sv. Mikuláša z Myry vo Volgograde (ikona Panny Márie zmierenia). Tak bitka o Stalingrad, známa z histórie a aj zo školských učebníc, má aj svoju neznámu tvár.

Dokument predstavuje vyvážený pohľad na židovský svet vo východnej Európe pred holokaustom, ale aj po ňom. Tento svet bol napĺňaný duchovným a náboženským pokladom židovskej civilizácie, ich kultúrnym dedičstvom a tradíciou ich spoločného jazyka jidiš. Rozhovory s preživšími nám pripomenuli kruté a neľudské stránky nacionalizmu a holokaustu, ale aj život v ich komunitách v Lotyšsku, Litve, Poľsku, Bielorusku, Ukrajine, Slovensku a Maďarsku. Hrôzy a nepriateľstvo však zjednotili židovskú komunitu tým, že ich nútili spoliehať sa len na seba.

Dokument sa zameriava na blízky vzťah Rudolfa Hessa a Adolfa Hitlera, ktorí sa poznali už od roku 1920. Veľký priestor v komentároch dostáva syn Rudolfa Hessa Volf, ktorému bol práve Adolf Hitler kmotrom. Ale cieľom filmu je objasniť spôsob a princíp letu Hitlerovho zástupcu Rudolfa Hessa do Škótska za účelom mierového rokovania s Britániou tesne pred prepadnutím Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom.

Príbeh úspešného amerického novinára, ktorému sa v detstve za pomoci cudzích ľudí podarilo uniknúť pred židovskou genocídou. Po dlhom čase sa rozhodne navštíviť svoje rodné mesto na východe republiky. Túžba po oživení spomienok ho privedie do miest svojho detstva.
Film sa pokúša zachytiť porevolučné prostredie slovenského malomesta s nadhľadom a odstupom. Poukazuje na súčasnú realitu, ktorá je plná chaosu a brutality. Tieto podmienky v novinárovi vytvárajú vnútorný konflikt s obdobím jeho detstva, z ktorého pochádzajú jeho spomienky na toto miesto.
Dej je založený na skutočných udalostiach, ktoré sa stali konkrétnym osobám v 20. storočí.

Slovensko v 2. svetovej vojne, to nie je len Slovenské národné povstanie, ale aj Malá vojna medzi Maďarskom a Slovenskom, slovenská armáda na východnom fronte či ľudácka vláda prisluhujúca Hitlerovi. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia na čele s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými reprezentantmi.

V srdci Londýna pod Westminsterským opátstvom a Buckinghamským palácom sa nachádzajú miestnosti, odkiaľ Churchillov vojnový kabinet, ktorý bol najvyšším riadiacim orgánom britskej vlády, doviedol Veľkú Britániu k víťazstvu v 2. svetovej vojne. Kabinet pozostával z premiéra a všetkých hlavných vládnych ministrov. Tu Winston Churchill pripravoval hlboko pod zemou veľkú časť vojnovej stratégie potom, čo v máji 1940 prevzal post ministerského predsedu po Nevillovi Chamberlainovi, a tu v bezpečí prežil 101 denných a 253 nočných náletov.

Louis (Daniel Auteuil) sa ponáhľa na svadbu svojho brata, ale zasiahne osud a jeho otec dostane infarkt. Obrad je odložený, Louis tu však spozná sestru nevesty Jeanne (Emmanuelle Béart). O rok sa koná svadba dvoch bratov a dvoch sestier. Potom sa začne 2. svetová vojna a Louis bráni Francúzsko, no padne do nemeckého zajatia. V roku 1944 je zo zajatia prepustený jeho kamarát Henri, ktorý odovzdá Jeanne Louisov pozdrav. Zamilujú sa však do seba a ostanú spolu žiť. Keď sa Louise vracia domov, Jeanne je už tehotná, odpúšťa jej a spolu odchádzajú do zničeného Berlína. Tu dôstojník Louis ako spojenec dozerá na výstavbu nového Nemecka. V rozbombardovanom Nemecku sa Jeanne zoznamuje s nemeckým podnikateľom, a keď Louis musí odísť do Indočíny, Jeanne má cestu k milencovi voľnú. Avšak život Jeanne a jej trom deťom ešte pripraví ďalšie prekvapenia.

Jack je mladý muž, ktorý žije v Portlande, v štáte Oregon. Pomáha svojej matke sa starať o staršieho muža v susedstve. Tento muž odovzdá chlapcovi svoje tajomstvo. Po jeho smrti sa ukáže, že ide o vojnového zločinca Rolfa Sneidera z Rakúska, ktorý sa schovával v Spojených štátoch. Mapa obsahuje niekoľko tajných miest v Európe, kde je ukryté najväčšie bohatstvo Tretej ríše. Jack sa spoločne so svojou priateľkou Carie vydajú po stopách pokladu. O poklad však zjavne nemajú záujem iba oni.

Sovietska história jedného muža, Stalina, je aj históriou o mužovi v pozadí, Berijovi. Obaja pochádzali z Gruzínska. Stalin bol generálny tajomník strany v Moskve a Berija zase v Gruzínsku. Druhý menovaný si všetky povýšenia v Gruzínsku a neskôr v Lubjanke zariadil cez Stalina. Prepadnutie Sovietskeho zväzu Nemeckom pomohlo Berijovi sa dostať do úplnej Stalinovej blízkosti ako príslušníkovi vplyvného päťčlenného vojnového kabinetu. Dostal na starosť 2. armádu. Stalin však vojnovým generálom neveril. Sústavne prenasledoval aj Žukova, ktorý mu to nikdy nezabudol.
Po vojne Berija riadil jadrové odvetvie a bol pri prvej sovietskej jadrovej skúške. Jeho vzťahy so Stalinom sa však začali ochladzovať, a tak mu mohol pomôcť iba zázrak. Ten sa stal 15.3.1953, keď Stalin zomrel. Beriju však nečakal oveľa lepší osud: bol obvinený z velezrady a zomrel tak, ako on likvidoval svojich a Stalinových neprajníkov. Dňa 23.12.1953 bol popravený.

Komisár Bärlach (Július Pántik), trpiaci rakovinou, si v rámci rekonvalescencie po operácii prečíta starý americký časopis s fotografiou vojnového zločinca doktora Nehleho, ktorý v koncentračnom tábore Stutthofe pri Gdaňsku vykonával operácie bez narkózy. Jeho ošetrujúci lekár Hungertobel (Andrej Mojžiš) spoznal na fotografii doktora Emmenberga (Ľubomír Paulovič), svojho niekdajšieho kolegu zo školy, ktorý sa náramne podobá na menovaného Nehleho. Komisár sa preto rozhodne zahájiť vyšetrovanie vo svojom poslednom prípade.

Doktor Petiot (Michel Serrault) je lekárom a v Paríži má dobre vynášajúcu lekársku prax. Cez deň vedie usporiadaný rodinný život a vzorne sa stará o svojho syna Gérarda. V noci sa z neho stáva falošný člen francúzskeho hnutia odporu a fiktívne pomáha Židom v úteku z vichistického Francúzska do Argentíny. V skutočnosti už nikto živý z jeho domu neodišiel. V roku 1944 ho zatkli, ale aj prepustili na slobodu, keď gestapu tvrdil, že zabíjal Židov a tým si plnil svoje historické poslanie. Potom sa ukryl v armáde pod falošnou identitou ako lekár kapitán Henri Valeri.

Michel (Matthieu Rozé) práve úspešne absolvoval svoju prvú súťaž na parížskom konzervatóriu. A v tento úspešný deň sa zároveň otvoril druhý front 2. svetovej vojny a spojenci sa vylodili v Normandii. Všetky vlakové spojenia boli prerušené a tak sa Michal i so svojou matkou (Annie Girardot) nemali ako dostať domov. Osud im do cesty však zaplietie živelnú Yvette (Sabine Azéma), ktorá si ich vezme pod ochranné krídla. Ukradnú bicykle a prežijú 5 dní dobrodružstiev, nebezpečenstva ale aj romantiky. Nakoniec sa všetci dostanú v poriadku domov, kde si užívajú prvé dni slobody.

Film ukazuje skutočnú biedu a zbojstvá chlapcov na typickej slovenskej dedine v roku 1939, kde nemôžu chýbať bitky medzi dolniakmi a horniakmi. Vykresľuje ľudové zvyky na dedine: stavanie viechy (vyzdobený strom, ktorý slúžil na ochranu úrody), jánske ohne, ale aj kúpanie dievčat v rannej rose. Nosnou ideou je tábor v blízkosti dediny, kde sa podrobujú deti, členovia Hlinkovej mládeže, vojenskému drilu. Vo vzduchu je už cítiť blížiacu sa vojnu.

Je záver roka 1944, partizánske hnutie je potlačené, vojaci sa presúvajú do hôr a ich miesto v slovenských dedinách zaujímajú nemecké posádky. Tak to je aj v podhorskej dedine Kliniciach v banskoštiavnických horách. Tu pôsobí mladá učiteľka Anda (Dáša Mojžišová), ktorá svoj život zasvätila malým deťom. Do jej príbytku sa nasťahoval nemecký veliteľ, ktorý má svoju rodinu a na ňu sa po skončení vojny, veľmi teší. A tak keď učiteľka dostane úlohu od miestnych partizánov splní ju, ale tušiac dôsledky tejto úlohy sa na poslednú chvíľu rozhodne ochrániť svoju dedinu a odchádzajúcu nemeckú jednotku. Ortieľ sudcu po vojne vykonáva jej priateľ Martin Kozák (Ján Kroner).

Film sa usiluje znázorniť charaktery niektorých príslušníkov jednotiek Hlinkovej gardy. Jakub odmalička túži po uniforme, aj keď zdravotne a fyzicky na ňu nemá najlepšie predpoklady. Zo začiatku sa preto uskromní s uniformou hrobára, neskôr sa stáva členom Hlinkovej gardy, kde si kompenzuje svoje slabé stránky a ukrýva ich za masku tejto organizácie. Po vojne vymení uniformu ešte raz, tentokrát za väzenskú, ale s tou dostáva aj spravodlivý trest. Je odsúdený na trest smrti obesením za zločiny udavačstva, za vraždu 17 obetí a pomoc pri vraždení v Nemeckej.