Nag0

Kubrick opäť nesklamal ani s týmto opuletným dielom biblických rozmerov. Na to aký bol Spartacus kolos, musím uznať, že komorné scény boli tie, ktoré mu vdýchli život a získali moje sympatie.

Príbeh Rwandského Oscara Schindlera, pravdaže s rozostupom päťdesiatich rokov od podobných udalostí, ktoré sa odohrávali v Európe. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné. Musím súhlasiť s komentármi ktoré tvrdia, že vo filme nebolo zobrazeného veľa násilia, respektíve zobrazené násilie nebolo nejak hrotené. Potenciál určite bol, genocída ktorá nastala v posledných fázach občianskej vojny bola bohatá na násilie. Vraždy či znásilnenia boli na každodennom poriadku a bolo ich tisíce, ale aj keď boli tieto výjavy vo filme do istej miery limitované čo sa týka vyobrazenia, hlavné postavy nám dokázali sprostredkovať tento hrôzu naháňajúci teror v dosť uveriteľnej forme. Film teda u mňa nezlyhal vo vzbudení emócií a celkového záujmu o problematiku spojenú s udalosťami zobrazenými vo filme, dokonca som prišiel na to, že jedného z hlavných usporiadateľov genocídy zachytili až tento rok na predmestí Paríža, po 26. rokoch na úteku vďaka prominentným známostiam.

Miestami určite (či už to v dobrom alebo zlom slova zmysle) akčne ťažkotonážne, zhýralo popkultúrne či romanticky klišoidné posolstvo, ktoré mi v istých momentoch učarovalo, no v iných zase trošku upadlo svojou naivnosťou. Morálny odkaz bol uhraný na istotu, čo je pochopiteľné a teda aj predvídateľné, čo platí aj pre iné aspekty deja, avšak silné stránky tohto diela spočívajú v niečom inom, a to v hraní na sentimentálnu strunu s perfektným vizuálom. Aj keď mi teda tento film nepríde ako niečo nadčasové (skôr rekapitulácia), určite to nedegraduje toto popkultúrno-akčné tsunami na niečo menej, ako solídny filmový zážitok.

Niekoľko legendárnych fórov, s hlušinou nežlzáživnosti po pár sériách na druhej strane hojdačky.

Tento seriál som pozerával už pred nejakým časom. Bolo to systematické a napokon som zvhliadol niekoľko sérií. Čo mi ale ostalo v pamäti je to, že humor mi sadol len sporadicky.

4* za realistický rozmer. 2* za rozprávkový rozmer.

Mysteriózny rozjazd ma zaujal a celkovo držal v očakávaní. Ale ako táto mystéria opadávala, s ňou opadávalo aj moje nadšenie. 2/3 filmu boli teda v celku solídne, aj keď pamätných scén nebolo veľa. Záver ale už rozhodne nemal čím nadchnúť, a z posledných síl sa doplazil až k záverečným titulkom. Doplňujem si klasického Lyncha, a určite som ho tam miestami cítil, na jeho pamätnejšie kúsky to ale obávam sa nemalo.

Skutočne rozprávka v plnom slova zmysle. Nie žeby som čakal niečo na štýl Mononoke Hime, ale celá tá masa dobroty s pozitívnym oparom už u mňa nepadá na úrodnú zem ako kedysi. Ak by som mal ale raz príležitosť na poskytnutie kinematografického zážitku svojmu toho času ešte neexistujúcemu (všetko tomu nasvedčuje) potomstvu, určite by bolo toto Miyazakiho dielo medzi prvými na zozname.

Kuchyňa bola plná hviezdnych gurmánov, ale aj tak sa im nepodarilo dosiahnuť gastronomickú nirvánu. Príbeh sa zdá byť úprimný, citlivý, snažiaci sa priblížiť divákovi osud štyroch chlapcov, ktorým ako aj keď nie anjelikom, bolo dopriaté prejsť si niečím, čím by si nemalo prejsť žiadne dieťa. Všetci hrajú obstojne, no nikto naozaj nevyniká. Scény sú občas (hlavne v druhej polovici) zmätočné, a boli chvíle keď som presne nevedel, o čo sa kto práve snaží. Je to dlhý film, ale cítil som, že predloha bola obsiahla a zopár postáv potrebovalo viac priestoru (opäť viac-menej v druhej polovici). Kritiku by som ukončil poznamenaním, že som nepociťoval nejaké autentické emócie z hercov v istých momentoch stopáže. Boli tu ale aj dobré momenty čo sa hereckých výkonov týka, taktiež zaujímavý príbeh, jeho vrstvy, rozvetvenie a konečné rozuzlenie. Takže veľa hviezd určite z kuchyne uberať nebudem.

Rozhodne autentické nahliadnutie do práce dvoch protidrogových vyšetrovateľov, so všetkým, čo k tomu patrí. Od naháňačiek, či už to pešibusom alebo na aute, prestreliek, ale aj viac bežných praktík vyšetrovateľov a aj celého mafiánskeho pandemónia. Proste nadčasový film s úžasnou atmosférou, morálne nesúrodymi postavami na všetkých frontoch a technicky skvele zvládnutou akciou, ktorá nesklame. Vlastne jediné čo môžem vytknúť, je farba a konzistencia krvi, ktorá sa objavovala na telách nebožtíkov, takže musí nasledovať dosť solídne hodnotenie.