Recenzie (139)
Gladiátor (2000)
Nádhera - ten pocit na konci. Asi najlepší R. Scott, (Votrelcov nevynímajúc). Spojili sa tu elementy, ktoré maximálne zapadli do koncepcie a navzájom vytvorili majstrovský film - režisér, herci (R. Crowe a J. Phoenix !), úžasná hudba a veru aj (ten gýčový) scenár.
Spolok mŕtvych básnikov (1989)
Formálne skôr pomalší a relaxačný prístup, obsahovo perfektný filozofický a psychologický presah okolo slobody jednotlivca. Ten presah je v tom, že dráma odkrýva viaceré vrstvy psychologických rovín. Jednak konflikt poslušnosť - sloboda a na druhej strane vnútorný konflikt učiteľa. Učiteľ stáva sa obetným baránkom - ten, ktorý najviac rozumel a chápal mladých žiakov musí niesť následky. Filozofický presah odkazuje na dilemu, či vyjsť z uniformity povolania, či inšpirovať žiakov k novým obzorom, či sa oplatí znášať dôsledky vybočenia z radu, kde spoločnosť automaticky ukazuje na výnimky a odsúdi ich.
Transformers (2007)
Spontánne zábavné a nenáročné a pritom úpenlivo akčné. Hodnotím vyššie ako násilne predigitalizovaného Avatara. Jeden z vrcholných filmov vo svojom žánri, perfektný mix akcie, vizuálnej pestrosti, humoru a proste všetkého.
Avatar (2009)
Vizuálne pekná odysea, aj keď tá prehnaná digitalizácia sem-tam ruší, dejovo strašne ploché, predvídateľné. Všetci sa tvária aké je to celé cool, dokonca aj herci vo filme majú ten pseudo-hrdinský výraz. Avatar si však nedával ambíciu byť dejovo hlbokým filmom, išlo skôr o megalomanstvo rozpočtov, digitálnych efektov, komplexnosti a tržieb, čo sa aj podarilo. Užil som si to hlavne na vizuálnej úrovni, bez očakávaní. Hudba prekvapivo nevýrazná a herci jednosmerne modelovaní a gýčoví. Takže formálne slušná vec, obsahovo otrepaná a chudobná.
Spletenec (2009)
Splice bol fascinujúci zážitok! Prežíval som tú psychologickú traumu spolu so subjektom experimentu - až do prepísknutého záveru. Vízia bola však obdivuhodná, film zaujímavý a atmosferický. Nízke hodnotenie vidím práve v nekomformite stotožnenia sa s ideou filmu (a nezvládnutým záverom), takže chápem sklamané reakcie. Takto to ostáva pre "exotov". Sledoval som ho s údivom (záver však sklamal), dávam 4* (rezonuje to vo mne na takých 70 %) - na Splice len tak nezabudnem.
Pán Nikto (2009)
Zlepenina o ničom, vlastne okrem zopár zaujímavých viet, ktoré by sa zmestili do 10 minút.
Galimatiáš (2009)
Klasický Jeunet, avšak veľmi slabý scenár a vykreslenie postáv. Pozitíva: vizuálna originalita, nápaditosť a zmysel pre humor. Negatíva: scenár, dĺžka, námet... čo dodať.. uvidíme nabudúce.
Pevné puto (2009)
Myslím si, že vplyv Americkej krásy je tu viac než jasný, okrem toho, veľmi mi to pripomínalo vizuálnou stránkou Burtonovú Big Fish a The Cell od Tarsema. Takže ide o peknú zlepeninu toho, čo už sme mohli vidieť. Tento film ostáva jedinečný svojim osobitým čarom. Ale to je asi tak všetko... - 3*.
Nuit blanche (2009)
Dokonalé technické spracovanie v noir atmosfére s minimalistickým "príbehom" alebo skôr zábleskom myšlienky.
Čajkovskij (1969)
Nedajte sa zmiasť tunajším hodnotením - je veľmi prehnané. Tento film je predovšetkým povrchná odosobnená a veľmi neúplná zastávka pri Čajkovského osobnosti, hudbe a jeho vzťahov s najbližšími ľuďmi. Silné životné momenty, ktoré mali na skladateľa fatálny dopad sú rozpracované nedôsledne, bez hlbších súvislostí. Je pravda, že hudbe je venovaný dostatočný priestor, avšak v takom neúplnom pohľade na skladateľa nevidíme jej prepojenosť s ním. A cenzúra tu má hlavné slovo - žiadny náznak Čajkovského homosexuality sa neobjaví - čomu sa netreba čudovať vzhľadom na rok vzniku filmu. Avšak tento aspekt jeho osobnosti, jeho zúfala snaha (ne)byť homosexuálom bola základným kameňom jeho krehkej a veľmi zraniteľnej osobnosti, čo sa tak jasne odráža v jeho oduševnenej hudbe. O Čajkovskom by sa dal natočiť hlboko psychologický a hudobne kvalitný umelecký film, keby to konečne zobral do rúk nejaký schopný režisér. Máme dostatočné množstvo jeho listov, čítame ako sa hudba rodila v jeho hlave, ako s ňou pracoval v svojej mysli, ako a kedy dostal tie geniálne melódie na papier a čo malo vplyv na jeho kompozície, aký mal vzťah k ľuďom, k svetu... atď. V jeho živote bolo toľko zvratov a jeho osobnosť mala toľko delikátnych vnútorných (aj umeleckých) polôh, až sa zdá, že natočiť film, ktorý by to obsiahol je nemožné. Avšak svet stále čaká na vrcholný film o Čajkovskom :)