sehe

Hlavne španielsky režisér Bayona má zásluhu na tom,že z predvídateľného dojáku o jednej rodinnej dráme,ktorá sa stala na thajskej pláži v 2004 sa nestal iba slzy ždímajúci film,ale film plný napätia,skvelých zvukov,valiacich sa vln a nekonečnej snahe zachrániť si holý život i uvedomenie si sily spolupatričnosti.Fotka rodiny v záverečných titulkoch,ktorá tragédiu prežila mi veru slzy nevysušila.Naomi Watts a skvelý detský herec Tom Holland i zostárnutá Geraldine Chaplin,hrajú výborne.

Z hodnotenia odpad zdvihlo na hviezdu záverečné"môžete odstúpiť".Ujo sa naozaj podaril.

Najlepší je oznam v titulkoch v závere,že s finančnou podporou Ministerstva kultúry.To už aký humor,keď ministerstvo platí talk-show,kde sa mierne povedané ukazuje akože tuposť národa.

Z počiatku 2,5% Hitlerovej strany,ktorá na seba nabalila zakomplexovanych rôznych Goebbelsov sa stáva najsilnejšia a najsialenejsia strana majuca na svedomí milióny ľudí.Množstvo autentickych záberov a množstvo nových informácii.Apropo,od Huga Bossa uz žiaden oblek a Henryho Forda žiadne auto nekupim.

Videné,,Dvojičkovo:Život so psími očami" v réžii dokumentaristu Jara Vojteka,hodnotím veľmi pozitívne.Jeho nahliadnutie do panelákového bytu v Levoči,kde žijú nevidiaci manželia (manžel nevidiaci od 18 rokov a manželka od narodenia)je ľudskou a milou ukážkou sveta,kde títo ľudia nemajú možnosť vidieť farby,nevidia aký majú výhľad z malého balkonika,kde si vychutnávajú spoločné chvíľky pri kávičke a cigaretke a vedú milé rozhovory o farbe vlasov,spolu triedia prádlo na pranie,spolu šúpu zemiaky a to všetko v spoločnosti štvornohých spoločníkov,ktorí im tie nevidiace oči pri prechádzkach po levočskom sídlisku nahrádzajú.

Veľmi poeticke,veľmi historické,ale prosím vás o čo vlastne išlo?Jedine čo ocenujem je pekná kamera a krásna sceneria Slovenska,ale škoda toľko gycu,toľko nelogicnosti,toľko umelosti,načo hole ženy bez akéhokoľvek citu pre vkus,hlavný hrdina v jednom ako režisér,scenárista,tanečník aj herec počas filmu niekoľkokrát umrie a jeho kamaráti ho raz mlatia,zapichuju,aby vzápätí spolu popijali i pretancovali polovicu Slovenska v potoku, na pile,v bare.O dakych pohanskych tancoch o balkanskej hudbe a aj ciganskej nehovoriac.Prečo tam bolo všetko a vlastne nic?Ale crepiny tam boli viackrát.

Presný názov filmu."Celkom obyčajný príbeh",nič vykonštruovaného,proste život čo prináša pre každého z nás.Príjemné počúvať francúzštinu a pozerať na Romy Schneider a jej partnerov francúzov Brasseura a Cremera,ktorých si pamätám z mnohých filmov.

Veľmi krásne spomínanie na nášho Miška Dočolomanského.A prečo nášho?Lebo,ako to povedal v dokumente Robo Roth,on proste patril nám všetkým.

Film jedna báseň.Je to starý,dobrý Malick,tak výnimočný režisér.Nádherný príbeh lásky,zobrazenie sveta divochov žijúcich v súlade s prírodou a sveta "nadradených"európanov žijúcich v špine,závisti,nádherná kamera,nádherná iba 15 ročná Q´Orianka ako Pocahontas alias Rebecca a úžasný výber hudby počnúc Mozartom a končiac Wagnerom.A vďaka Nova Cinemas,že som tak emotívny žážitok mohla mať, i keď veľké plátno kina, by k tomuto filmu viac pasoval.

Dobrá ukážka, o čo tej cirkvi predovšetkým ide,ale nieje to len kritika katolíckej cirkvi,ale aj spoločnosti,že dovolila mnohokrát nevinné mladé"padlé ženy" využívať a fyzicky i psychicky týrať pod pláštikom sv.Magdalény.Film smutný,silný a pre mňa poučný.