vancho

Archetypálny dedinský príbeh, ktorý je napriek tomu zaujímavý. Fascinujúca estetika a poetika animácií a obrazov prírody, pričom obrazová stránka sa tiež mení podľa nálady filmu do rozličných výtvarných štýlov. Niektoré pripomínajú temné plátna holandských maliarov a iné až impresionistov. Tiež prepojenie filmu s ľudovou hudbou je fascinujúce. Pre mňa jeden z najlepších filmov roku, teraz už minulého.

Toto nie sú nonšalantne neurotickí newyorkskí intelektuáli z Woodyho filmov, ale extrémne neurotický syn a geniálny otec s autistickými črtami vopchatí celý život do socialistického paneláku. Keď som prvýkrát film pozeral, prestal som asi po 20 minútach, lebo som neuniesol jeho dusivú atmosféru. Napriek tomu, že otec aj syn boli známe osobnosti, film sa prakticky sústreďuje skoro výlučne na ich rodinný život, ktorých sa snaží ukočírovať matka/žena s vypätím všetkých síl. Tragickosť príbehu tejto rodiny je zdrcujúca, kamera jedinečná. Dej sa odohráva často mimo záberu kamery akoby ironizujúci Zdzislawovu vášeň natáčať neustále scény z rodinného života. Ďalší klenot poľskej kinematografie, ale nemyslím, že by som bol schopný si film ešte raz pozrieť.

Filmy režisérky Nadine Labaki (v tomto filme aj v jednej z hlavných úloh) majú svojský šarm a je príjemne sa na ne pozerať. Už sa teším na ďalší, ktorý snáď nebude taký depresívny ako Kafarnaum.