Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Animovaný
  • Krimi

Recenzie (454)

plagát

Prízrak (2017) 

Bad feeling movie of the year, v dobrom. Efektne to z diváka vytiahne emócie ťaživou atmosférou nekonečna a beznádeje a pritom je to srdcervúco krásne.

plagát

Snehuliak (2017) 

V jadre je, pravdepodobne hlavne vďaka predlohe, skrytá zaujímavá zápletka, ale nebyť tej prenádhernej kinematografie a pulzujúcej hudby, ktorá tomu prestrihanému bordelu dotvára celkovú atmosféru, pravdepodobne by sa to rozsypalo ešte skôr, než v druhej polovici. Śkoda, v podobne hutnom, no tentokrát dokončenom pokračovaní by som si Fassbendera a spol. pozrel aj pri ďalších prípadoch.

plagát

matka! (2017) 

Zhruba dva dni trvalo, než sa to vo mne ako tak uklepalo a myslím, že presne to je pri tomto type podobenstva potreba. Nie okamžite písať rozhorčené alebo nadšené reakcie, ale naozaj rozmýšľať nad filmom, ktorého symbolika je naozaj silná a ktorého prevedenie je naozaj intenzívne, či už to divákovi sadne alebo nie. Áno, vo svojej podstate je to šialené a nepríjemné (tá miera detailov na Lawrence je takmer nezenesiteľná a klaustrofobická) a snobské dielo autora, no zároveň z neho vyžaruje implicitný strach, krehkosť a silná myšlienka a toto všetko len zaobaľuje Aronofskeho úmysel, ktorý vlastne nie je až takým tajomstvom a jeho interpretácia dáva zmysel. Rád si to pozriem znova a nájdem v tom viacej, než na prvé pozretie.

plagát

Meyerowitzovic historky (nový výběr) (2017) 

Baumbacha cením hlavne za jeho scenáre. Perfektne napísaná konverzačka, kde vzťahy medzi postavami vytvára najmä diskontinuita dialógov ktoré s takmer ležérnou presnosťou herci sypú. Divák môže priam hmatať odpútanosť jednotlivých charakterov od seba a zároveň snahu riešiť tieto problémy najmä slovami, až potom fackami a stareckou palicou. Hoffman zahral krásne a je osviežujúce vidieť Sandlera a Stillera opäť využívať herectvo inak ako len pre lacnú zábavu.

plagát

Valerian a mesto tisícich planét (2017) 

Dopletený videoherný naratív skákania z misie do misie, nesympatické postavy a zápletku zachraňuje skvostný vizuál a hudba, takže je to vlastne ničím priekopnické sci-fi v ktorom sa vybláznili s rasami a technikou, čo sme však už videli v desiatkách iných (nielen filmových) podobách. Cara by si zaslúžila viacej miesta, vlastne všetken čas čo je venovaný titulnému pajácovi plus ten svoj.

plagát

Zabitie posvätného jeleňa (2017) 

Pútavé uvedenie do filmu, kde ma všetko svoje miesto, no divák i tak v tom precíznom poriadku hľadá odpoveď (napríklad u hudobného motívu). Tá čiastočne prichádza, keď ručička morálneho kompasu vystrelí do povetria a Yorgos nám servíruje ďalší príbeh, ktorý ani náhodou nie je z tohto sveta a predsa na tento svet totálne patrí. Perfektní herci, skvelá atmosféra a intenzívne kúsanie si do ruky (viete, metafora).

plagát

Thor: Ragnarok (2017) 

Sú tam dokopy tak tri dramaticko ladené scény, inak je to čistokrvná komédia so skvelými gagmi, čo cením, lebo producenti si po dvoch temných nepodarkoch uvedomili, že zmeniť aj samotného zlatovláska na hláškujúcu mašinu, ktorá dokáže byť nad vecou, aj keď jeho svetu hrozí totálna záhuba, je vlastne presne to, čo diváci chcú. Naviac to celé zasadiť do neokázalého prostredia a napísať tomu fungujúci príbeh s takýmto climaxom, to sa Marvelu nepodarilo od prvých strážcoch. Inak je to klasicky fungujúca postultronovská (kedy sa poučili) šablóna s hercami ktorých to baví a vizuálom, ktorý je slasť pre oči, ale aj so všetkými drobnými chybami, o ktorých nemám potrebu pri tomto type filmov hovoriť.

plagát

Transformers: Posledný rytier (2017) odpad!

Najdisfunkčnejší pokus o film aký som (možno nielen) tento rok videl. Totálne filmárske dno vďaka ktorému je každý blockbuster tohto roku prudko pozerateľná a kvalitná oddychovka. Dve aj pól hodiny som len myslel na scénu z Temného rytiera, kde Joker zapaľuje horu peňazí a hovoril si, že presne to spravili producenti s 200 miliónmi ktoré napchali sem.

plagát

Zvrhlé mníšky (2017) 

JE to zábavné, pokiaľ divák prijme fakt, že to rozpráva zvrátený príbeh o zvrátených časoch a základe zvrátenej predlohy. Obsadenie je len čerešničkou na torte.

plagát

Spider-Man: Návrat domov (2017) 

Klobúk dole, že sa to (zatiaľ) vyhlo sto krát interpretovaným originom Petera Parkera a proste nás to hodilo do jeho rokov formovania morálky, poslania a zodpovednosti. A to v zábavnom a civilnom príbehu presne podľa receptu šéfkuchára Marvela, kde všetci dobre hrajú, motivácie dávajú zmysel (vzhľadom do akého prostredia je to zasadené) a všetko sa ligoce a baví to. Po tých dvoch príšerných pokusoch naposledy je toto veľmi osviežujúce.