corpsy

Yin a Yang v klipe, ktorý spája obe speváčky dohromady v celku, ktorý sa určite nebude páčiť avantgardne založeným priaznivcom. A ja nimi nie som.

Čím to je, že keď sa v dnešnej dobe niekto pokúša napodobniť staré dekády, stále to vyznieva ako dnešné sociálnosieťové obdobie?

Pardón, ak som sa niekoho mojím hodnotením dotkol, ale ten patričný asi nikdy nevidel kvalitný videoklip a nepočul originálne rytmy. Sh!t!

Pohodovka ( teda ak ste priaznivcami žánru ), ktorá ponúka ten obstojný, viac ako slušný hollywoodsky precedens tej doby. Nie veľmi násilné ( čiže si na to prídu aj tehotné dámy ) a ani nie veľmi provokujúce ( čiže si na to prídu aj kresťansky založené tehotné dámy ). Proste žánrovka, ktorá poteší.

Možno si to nikto neuvedomuje, ale takýto svet je už tu. Možno v menej agresívnej forme, ale v podobne bolestivom priebehu. Oddávať sa technológii, je proste v dnešnom svete rovnako priaznivé, ako aj nebezpečné. Chceme takto existovať? Podľa popularity tejto ´´formy života´´ medzi obyvateľstvom tejto planéty, zrejme áno. Ale platiť treba za všetko. Takže, čo je veľa, to je veľa a každý by si to mal vyžrať sám. Ako akčný snímok to veľmi nefunguje, ako preplesk po ústach určite. Je len na vás, či si tú facku uvedomíte.

Trikový ohňostroj, ktorý je ale zameniteľný snáď s každým podobným snímkom ázijskej produkcie v tomto desaťročí. A naozaj jediné, čo vás bude baviť, je jeho formálna stránka ( paradoxne nie vždy kvalitná ). Ale aby som nebol až príliš kritický ( ináč by to išlo ešte nižšie ), je to zábava pre každú vekovú kategóriu, ale iba s tou výnimkou, že ani jedná z nich nemá vyššie nároky.

Nechcem sa posmievať, ale ten videoklip mi skôr pripadá ako paródia, než vážne myslené video.

Video nemá čo ponúknuť. Ukazuje zabehaný prístup ku koncertným videoklipom a neposúva sa nikam ďalej.

Trochu som dúfal, ale vidím že aj kedysi skvelý a nezávislý Jonas Åkerlund spadol do samoúčelného pózerstva.

Obe verzie klipu ( Towel Boy a Towel Girl ) pôsobia, ako samoúčelné pokusy o vtip a paródiu.