Recenzie (236)
Lásky čas (2013)
Stelesnenie pekného - tematicky, herecky, sympatiami, vzťahmi, hudobne, rodinne. Hviezdička dolu za to, že by som to trošičičku skrátila a trošičičku inak vymyslela to časové cestovanie, respektíve, inak ho zakomponovala do príbehu. Ale sú to nepodstatné poznámky, tešte sa na tento film, lebo... sa jednoducho máte na čo :)
Bratislavafilm (2009)
Ale šak to bolo dobré. Tie veci sa dejú. Iba v menšej intenzite. Tu toho bolo veľa nakope, toho spoločenského odpadu. Ale keď sa to berie jednotlivo, tak poznáte určite ľudí, ktorí boli totožní aspoň s jednou skupinkou z tohto príbehu. Nuž "ľudia", sme zvery.
Deti moje (2011)
Sa mi bijú dojmy. Neviem nazvať, akým spôsobom to bolo natočené, ale kamera bola úplne netradičná, akoby dokumentárna. A potom, prišlo viac tých momentov, že ááá, teraz mi bude smutno. A vždy tesne predtým mi prúdy sĺz a záchvaty ľútostivej triašky niečo stoplo. Boli chladní, všetci. Ale napriek tomu, sa mi niečo neidentifikovateľné aj páčilo. Výber hercov, no ich stvárnenie už menej. A ešte to havajské umiestnenie, mi aj sedelo, aj nie. No, veď vidíte sami, neviem, čo chcem povedať. Bolo to fajn. To je všetko.
Mesto hriechu (2010)
Akčno afflekovská spokojnosť z mojej strany. A ak sa pýtate, prečo až do najvyššej možnej miery, tak preto, lebo film ma prekvapil svojou dĺžkou a pritom som sa vôbec nenudila. Ďalej - na začiatku sa zdá, že dokážete predvídať koniec, prípadne, že z toho bude skôr iba romantická snaha o dokazovanie čestnosti Douga voči Claire. Ale je to šikovne vymyslené, nezostal mi pocit, že som videla iba trilión zbraní a ra-ta-ta-ta-ta akciu v uliciach. Inak, naozaj mám rada ten pocit, keď sú postavy vymyslené tak, že držíte so záporákmi. Tu to hralo na 200%.
Muž v ohni (2004)
Mám rada Dakotu + nemám rada Denzela + mám rada zaslúženú filmovú tyranu a pomsty + mám rada zobrazenie nie vždy ľahkého budovania vzťahov + strašne ma baví meno Pita, lebo si predstavím arabský chlieb = ****
Krvavá hostina (2005)
Smiešny film, kde vám interaktívne predstavia hlavných hrdinov a kde monsterkovia okrem iného aj súložia.
Záblesky chladné neděle (2012)
Sivošedý priemer thrillerovosti, akurát tá hudba je tak nechutne vtieravá, nepríjemná, monotónna a rovnaká, že mám kvôli nej chuť chytiť lano a mať dilemu, či sa ním obesím v predzáhradke alebo či nájdem kameň, s ktorým sa hodím priviazaná do potoka.
Vendeta (2011)
O tom, že karma ľudskou rukou spôsobená nie je dobrý nápad. Lebo karma si najradšej ide svoje. Sama. Alebo - pocit, že sa dívam na francúzsku produkciu, že mi aj súcitne došlo, ale nie voči tým zákerným zasranom. Hnusným. Tak.
Superbad (2007)
Dvaja ukrutne debilní tínedžeri (a zopár ďalších), sex a grcky. Combo môjho filmového sveta hodné odpadu. A nie, Emma, nedám ti hviezdičku!
Legenda o sovích strážcoch (2010)
Čo sa týka animácie, jeden z najlepších animákov vôbec, čo ma mimoriadne prekvapilo. Je to také živšie ako bezvýznamné 3D v kine, sovy na obrazovke vyzerajú, ako keby išli vyletieť na vás a ich pierka sú na pohľad hladké a jemné :) Ale! Tento film je drsný. Pre deti na dobrú noc nie je. Špecifického cieľového diváka neviem dobre opísať, asi to môžem byť aj ja, takže - občas milé, občas vtipné, často akčné a dosť majestátne pôsobiace, možno až plátnové. Preto mi je čudné, že som predtým o filme veľa nepočula. A, ahá, dozvedela som sa, že režisér má na svedomí aj film 300, čo v konečnom dôsledku veľa vysvetľuje... :)