PeterFLJilek

Zasmial som sa iba na dvoch scénach: naháčskej v hoteli a tej sektárskej, ktorá podvracala obraz o Amerike, veď Borat Sagdijev sa medzi tými náboženskými fundamentalistami úplne stratil. Žiaľ, film stojí hlavne na hyperbolizácii západných stereotypov o postkomunistickom bloku a to je priveľmi lacné. Taktiež použité kompozície Gorana Bregovića sú absolútne nevhodné, majú totiž dotvárať kulisu čohosi jednoduchého, až zaostalého, ale kto nie je diletant, vie, že ide o dosť vážne umenie, čo sa vlastne bije s konceptom snímky.

Niektorí herci jednoducho vyrástli, napriek tomu musia hrať svoje role, ktoré im - pravdaže - sadli, keď ich vek korešpondoval s tým v knihe, za všetko dvadsaťjedenročný Daniel Radcliff ako sedemnásť-/osemnásťročný Harry Potter. Ten rozdiel je dosť citeľný.

Tu niekde vznikal žáner rodinného hororu? No fuj. Trápne.

Film sa začína sľubne i atmosféra napätia sa ním tiahne do konca, no zopár scén sa mohlo úplne vyškrtnúť, taktiež psychologické stvárnenie niektorých postáv je umelé, čo súvisí s výkonom tých, ktorí ich hrajú a napokon ideologický rozmer boja dobra a zla, lenže orámcovaný kresťanskou, konkrétne protestantskou omáčkou, vypovedá, že nejde o veľmi dobré spracovanie literárnej predlohy, hoci sa na nej podieľal samotný autor, iba sa tak tvári, Tak!

Zábava postavená na provokácii a vulgarite, no nie prvoplánovej. South Park je postmoderná hra, ktorej terčom sa stala západná civilizácia, obzvlášť americká spoločnosť. Tento seriál sa nesnaží byť citlivý, ale práve cynický prístup mu neraz pomáha svojsky odhaľovať faloš a rozbíjať predsudky. Môj článok o seriáli: tu

Odvar.

Koľko stojí spravodlivosť? La Zona zobrazuje jej odvrátenú stránku, kde tí, čo by ju mali hájiť, zatvárajú oči pred tými, ktorí ju berú do vlastných rúk. Je to film o posledných zvyškoch humanity topiacej sa v spleti klamstiev, násilia a skorumpovanosti.

Béčko osemdesiatych rokov. Ibaže vzniklo o desaťročie neskôr. Ale oddýchol som si pri ňom. Herecký výkon hlavného hrdinu je však úbohý.

Miestami vtipné, ináč samoúčelné a bez patričnej hĺbky. Okrem toho, tarantinovské násilie ma irituje.

Na scenári sa podieľal Guillermo Del Toro. Jeho vklad cítiť i vo stvárnení niektorých nadprirodzených bytostí či záverečnej surrealistickej kulise. No to všetko prebíja Joe Dante so svojím zameraním na rodinný mainstream. Tak potom vzniká horor s množstvom impulzov, no zrealizovaných úplne neoriginálne. Ešteže Nathan Gamble dokáže svojej role dať trochu života, pretože jeho tínedžerským kolegom to vôbec nejde.