PeterFLJilek

Stačilo, keby sa film držal reality (migrácia; podhodnotená práca pre kvalifikovaných; postavenie nebielych žien) a bola by to solídna intersekcionálna sonda do problematiky. Ten magický (spirituálny) rozmer však pôsobil trochu nadbytočne a plnil by si lepšiu funkciu, keby bol do deja vložený viac integrovane ako v His House (2020). A mimochodom, je mi na grc, keď čítam na ČSFD komentáre o hnutí woke a podobné homofóbne a rasistické čecháčikovsko-slováčikovské žvásty. Vždy si predstavujem ich autora, ako doma sedí v naprdených tepláčikoch a hrozí sa celého sveta, lebo v ňom žijú aj ľudia inej farby pleti, inej orientácie, inej rodovej identity či iného vyznania. Zrejme sa vo svojej neprevetranej a naprdenej izbičke niekto priotrávil vlastnými prdmi.

Béčko z polovice osemdesiatych natočené v polovici deväťdesiatych.

Seriál ma v čase svojej premiéry chytil a pozrel som si ho v priebehu jedného víkendu. No po roku a pol čakania, keď sa konečne dostala do streamu druhá séria, som to vzdal už po jej prvej epizóde. Jednoducho som medzitým stratil záujem o to, ako bude príbeh pokračovať ďalej a čo sa vlastne stane s jeho postavami.

Ak sa cigarety predávajú s upozornením, že spôsobujú rakovinu a iné vážne ochorenia, tento akože dokument by mal byť zasa povinne označený, že prekrúca fakty a šíri nezmysly. Súdny človek si pozrie a zasmeje sa a nemusí mať doktorát z histórie, hlupákovi nepomôže ani učebnica dejepisu pre základné školy.

This Way to Egress bola jediná poviedka (predposledná čiernobiela časť), ktorá by si zaslúžila štyri hviezdičky a samostatný film, keďže z celej antológie sa vymyká psychologicky náročnejšou témou i kvalitnejším spracovaním. Škoda, že bola najkratšia.

Memento pre každého človeka, ako sa dokáže pod vplyvom nacionalizmu alebo obdobnej ideológie, zmeniť na monštrum. Toto nie je béčkový horor v štýle Texaského masakra motorovou pílou, toto sú skutočné dejiny Európy v polovici dvadsiateho storočia.

Toto nemalo ísť do kina, ale rovno na videokazety.

Film sa po celý čas pohybuje na hranici medzi rodinným žánrom a temnejšou fantasy, preto je výsledok taký rozpačitý. Podobne ako talianska rozprávková séria o princeznej Fantaghirò. Oceniť sa však dá mejkap v podobe tvarovej protézy, ktorú nosil hlavný hrdina, ale aj niektoré herecké výkony a vtipné scény, napríklad slimačia žena a stopa slizu, na ktorej sa všetci šmýkajú. Vo všeobecnosti možno povedať, že táto adaptácia Pinocchia sa blížila atmosférou k pôvodnej predlohe.

Zaujímavý dokument, ale asi ešte viac by v ňom bolo treba sústrediť sa na reálne výsledky a taktiež dať slovo kritickému hlasu, aby to bolo vyvážené a nie jednostranné. Pristupujem dosť skeptický k niečomu, kde sa tvrdí, s akou ľahkosťou sa dajú vyliečiť vážne ochorenia ako napríklad rakovina. A to viac, keď sa v ňom vytvára ilúzia o múdrej ruskej medicíne, hoci väčšina ruskej populácie je na tom zo zdravotného hľadiska katastrofálne. Nespochybňujem niektoré terapeutické účinky vedomého hladovania, avšak azda ich treba preskúmať oveľa viac.

Prvá séria ma bavila, ale v druhej sa nejako vytratila tá iskra. Keď si človek uvedomí, že vlastne pozerá seriál o Teleráne, na pozadí ktorého sa dejú intrigy. No kdeže, ja ráno tak skoro nevstávam. :-P