George Stobbart

Totálne mimózny pseudo-žraločí horor, v ktorom sú kadejaké koniny len ten (zmutovaný) žralok nie. A keď sa už konečne objaví, tak je to taký prúser, že som nevedel či sa smiať alebo plakať. No aspoň som zistil, že nakoniec to nemal byť žralok, ale upgradovaný úhor čeľade Sea Frankenstein. K tomu všetkému je ten film akosi divne zostrihaný a dementne vyznievajúci, že to úroveň podivnosti ešte dvíha minimálne na druhú. Žraločích / vodných hororov som už videl viac než dosť, ale toto bola medzi nimi asi druhá najväčšia podivnosť, hneď po "Psycho Shark".

Vyšetrovanie tajomných úmrtí v modernom bytovom komplexe naberá zvláštny smer po tom, ako sa ukazuje, že tu zrejme pôsobí nadprirodzená duchárska sila... Uff; v podstate taká nuda, akú ten blbý názov aj sľubuje. Miestami celkom fajn natočené, ale strašne domotané, nesúrodé, preplnené množstvom zbytočných postáv, bezúčelných scén a ochudobnené o horor ako sa len dá. Ani len ten obligátny šikmooký ghost-fest sa nekoná, no bieda.

Pusté hory, tajná vojenská základňa, pár zvedavých hláv a jedno ukrývajúce sa monštrum. Lacná hororová uspávanka, v ktorej neustále pofukuje vetrík a skoro nič tam nevidieť. Takže som tam nevidel ani ten odpad a nočná príšerka v zuboch dovliekla navyše slabú druhú hviezdu.

Ujo Hasan možno je najnádejnejší turecký hororový režisér, ale mohol by sa ku*va zamyslieť, či piate pokračovanie jeho prelomového hororu naozaj potrebuje stopáž dve a štvrť hodiny. Jasné, že nepotrebuje; aj 3/4 hodiny by bohate stačilo! Osobne tieto telenovelovité turecké horory nejako nemusím, ale beriem, že Dabbe 1 & 2 neboli zlé, tak som zo zvedavosti mrkol aj na tento, keď už sa mi náhodou ocitol pod nosom. Ale bola to škoda času. Prehrávajúci herci vedú nekonečné dialógy a občas sa dostaví nočná scénka, kde sa na moment prejaví nejaký hororový úkaz alebo debilne hlasný zvuk (aby sa nepovedalo). can sıkıntısı.

Za 100 dolárov natočená, amatérska inscenácia na upírsku tému. Neviem či to malo byť nejaké domáce video, pretože tak to predovšetkým pôsobilo, ale tak či onak sa na to nedalo pozerať.

Partička školáčok si vytvorí tajný sesterský pakt, ktorý zo zvedavosti onedlho postaví na nohy celé tiché mestečko. Fám je veľa, ale pravda len jedna a baby ju nepustia tak ľahko... Štýlovo natočená, teenagerská mystery s trochou napätia a kvalitným hereckým osadenstvom, ktorému vládne Georgie Henley a jej uhrančivý pohľad. Pohodovka; zábavná, chytľavá a nie až tak úplne predvídateľná. Keby to bolo o niečo kratšie / priamočiarejšie alebo aspoň okresané o trochu tých dospeláckych klišé vyšetrovačiek, tak kľudne hodnotím vyššie.

Empty HARVEST of unlikeable actors in this messy childish bullshit. // Kingova Mizéria si prdla a po 25 rokoch vyvárania z toho vznikla biedna Úroda... A aj keby som si odmyslel starú dobrú Misery, tak sú omnoho lepšie filmy, ktoré sa s podobným námetom popasovali kvalitnejšie, či sa už do hororu ťahali viac (Neverlake) alebo menej (Inside).

Niekoľko ľudí sa prebudí v špinavom väzení a postupne je tajomnou „crow princess“ konfrontované so svojimi hriechmi minulosti. Nebude sa však len kecať, ale dostaví sa aj nejaké to snaživé mučeníčko a krvavé šplechy. Debbie Rochon mám rád a Tiffany Shepis ešte radšej. A práve tieto 2 béčkové scream queens boli pre mňa najväčším pozitívom tohto malého, zmäteného a trochu stereotypného hororu.

Nezávislácka hororová antológia poskladaná zo 4 príbehov. Tie sú spolu dejovo i postavami jemne prepojené a pomerne nezvyčajne odľahčené o akýkoľvek nadprirodzený horor. Takže sa to plus-mínus drží v reálnych mantineloch ľudského teroru a tragédií. Prvým a pre mňa aj najlepším príbehom je „The Core“ o chlapíkovi, ktorý v práci dostane na starosti prepustenie niekoľkých ľudí. Jedným z nich je však aj údržbár a známa hororová ikona Kane Hodder, ktorého sa nasrať samozrejme neoplatí. Druhá story s príznačným názvom „Desperation“ predstavuje nezamestnaného otca, ktorý sa pre záchranu svojej chorej dcéry rozhodne prijať tragickú ponuku. Nie zlé, ale celkovo predvídateľné. Tretí „Close Call“ má trochu urban legend nádych, kedy sa hotline operátorka stretne na linke s vrahom, ktorý sa na ňu zameria. Prichádza dávka neistoty, paranoje a napínavé finále, vďaka čomu to končí dobrým dojmom. A v poslednom príspevku „Friction“ sa manželská hádka zvrtne do vražednej tragédie. Síce je to skôr taká krimi než horor, ale ok. Dokopy teda pohoda; nič špeciálne, no pozerateľné.

Klišovitý, nízkorozpočtový slasher z univerzitného prostredia, ktorý v dnešnej dobe už asi nemá šancu zaujať ani zarytých subžánrových nadšencov. Neviem či tvorcovia pri silenej snahe o retro 80´s štýl zabudli na všetko ostatné, alebo prečo to bola taká strašná NUDA...