George Stobbart

Nezávislý psychologický thriller o nepríjemnom hororovom režisérovi, ktorého doma prekvapí chlapík, presvedčený o tom, že má na svedomí smrť jeho dcéry. Tá bola zavraždená niekým, kto sa snažil napodobiť jeho film "A Thousand Cuts" a tým sa rozohráva ich komorná, konverzačná partia, v ktorej má každý z nich na chvíľu prevahu, no divák si do konca nie je istý ako sa veci nakoniec vyvinú. Dopozeral som to síce bez ujmy, ani som sa nenudil a herci to zvládli obstojne, no akosi tu pre mňa nebolo nič viac, čo by ma dokázalo trochu strhnúť, alebo držať v napätí, takže hodnotím vlažne.

Nízkorozpočtová hororová antológia, pozostávajúca z troch príbehov, z ktorých ma síce ani jeden nejak neohúril, ale ani nenaštval. Prvým je "The Protectors" (2*) – trojica zlodejíčkov vydávajúca sa za filmárov príde na miestne rodinné sídlo, aby si spravili obhliadku cenností. Otec ich síce vyženie, no ďalšiu noc sa vrátia uskutočniť krádež, čaká ich tu však aj konfrontácia s rodinkou, ktorá ukrýva svoje tajomstvo. Druhý príbeh "Worry Dolls" (2*) ukazuje ženský útulok, kde sa dostane mladé dievča, ktoré sa vďaka nezvyčajnému pomocníkovi stane špeciálnou a rozhodne sa urobiť poriadky v tomto perverznom zariadení. Hlavnými postavami posledného príbehu "Dangerous Toys" (3*) je miniatúrna dvojica, ktorá sa snaží pokojne prežiť v reálnom svete. Na krku však majú nielen zvedavých ľudí, ale aj zákerné hračky, ktoré ich nenechajú len tak. Celkovo na jedno pozretie ok, ale nič viac.

S filmovými adaptáciami "Hansel & Gretel" sa očividne roztrhlo vrece a kým príde na rad tá mainstreamovo najočakávanejšia, so žabiakom Rennerom, tak svoj tematický kúsok ponúka aj (ne)slávne štúdio Asylum. To si však minulý rok už zlepšilo reputáciu niekoľkými slušnými horormi a tomu, že ani teraz nepôjde o úplnú kravinu nasvedčuje tiež, že režisér už má na konte 2 pohodové horory; Boo a Headless Horseman. Takže aj keď táto moderná verzia Janíčka a Marienky asi nikoho neohúri, nemôžem povedať, že by som sa nudil a že by to nemalo pár dobrých, napínavých a krvavých momentov. Síce je to len taký light horor a oproti niekoľko rokov staršiemu kórejskému hororovému spracovaniu sa to nesnaží ísť tak do hĺbky, ani pôsobiť tak vážne, no malým deťom by som to tiež nepúšťal.

Spin-off k znepokojivému počinu Luckyho McKee "May", pri ktorom si jeho hlavná predstaviteľka a režisér vymenili úlohy; takže si tu Angela Bettis vzala do parády príbeh čudáka Romana, ktorého stvárňuje práve McKee. Ten má, podobne ako May, problém sa úspešne zaradiť do spoločnosti a mimo práce žije svoj osobný život vo vlastnom svete, pričom však pozoruje mladú susedu, ktorú pokladá za svoju životnú lásku. Náhodou sa aj zoznámia a zdá sa, že sa na neho usmeje šťastie, no vďaka svojej nešikovnosti a asociálnosti ju nechtiac zabije, čo ho ešte viac odsúva od koľají reálneho sveta. Onedlho sa však pri jeho dverách objavuje nový usmievavý objekt... Film sa síce nepozerá tak dobre ako spomínaná May, je slabší a vďaka polovičnému rozpočtu aj horšie vyzerá, ale aj tak sa mi celkom páčil a kto podobné kúsky obľubuje, môže byť spokojný.

Síce špinavá, ale dosť nudná adaptácia slávnej novely "The Paperboy" od Peta Dextera, ktorá by možno pre mňa bola tiež nudná, ale neviem – nečítal som a po filme určite ani nebudem. Príbeh novinára a jeho mladšieho brata, ktorí nadobudli dojem, že človek odsúdený na trest smrti je nevinný a rozhodli sa to aj dokázať ma totiž skoro vôbec nedokázal zaujať a vtiahnuť. Plejáda známych hercov, ktorí viac-menej robia čo môžu, no akosi to nie je nič platné, film sa vlečie a pôsobil na mňa iba ako taký výlet do kinematografie 90. rokov; pripomínajúc kríženca "A Time to Kill" a "Just Cause" (prípadne ľubovoľných podobných filmov), ktorý malo ozvláštniť pár perverzných momentov a spomínaná špinavosť. Nebyť záveru, ktorý sa vďaka Cusackovi aspoň trochu rozbehol, hodnotil by som ešte nižšie.

Chemická havária spôsobí v meste všeobecné zamorenie, kontaminovaných ľudí začne meniť na agresívnych zombíkov a tí čo prežili sa snažia vydržať, kým nepríde záchrana... Vydarený počin, obzvlášť na nezávislácke pomery ide o slušné zombie dielko, spracovaním trochu evokujúce Night of the Living Dead a 28 Days Later. Sympaticky natočené, so slušnou atmosférou a dokonca aj niekoľkými zimomriavkovými momentmi.

Podivný kríženec talianskej giallo-horror tvorby a mysterióznych thrillerov dráždiacich rozum a zmysly diváka (Blow Out, The Conversation, Blow-up). Anglický zvukár je prizvaný k práci na talianskom horore, no počas jeho vyčerpávajúceho pobytu vo zvukovom štúdiu sa zdá, že sa tu deje aj niečo viac, čo na neho bude mať väčší dopad, než by sa dalo očakávať. Aj keď sa film primárne prezentuje ako horor, v skutočnosti ide hlavne o psychologickú hrátku, ktorá je síce štýlovo, atmosféricky natočená, no občas je naozaj ťažké ju sledovať a ešte ťažšie sa správne zorientovať v tom, čo vlastne chce povedať. Osobne si myslím, že vyznenie je podobné napr. mainstreamovo milovanej Black Swan (a samozrejme Lynchovkám), no je pravdepodobné, že sa obdobného prijatia nedočká, už len kvôli svojej náročnosti a chladnému prístupu.

Ten typ filmu, pri ktorom je po prečítaní obsahu viac-menej jasné čo a ako sa bude až do konca diať. A v tomto prípade ide o nekonečnú prehliadku ľudskej stupidity, v čom som si myslel, že bude pre rok 2012 kraľovať The Divide. Compliance je však ešte väčším extrémom, ktorý znásobuje fakt, že ide o reálnu udalosť, ktorá sa stala dokonca niekoľkokrát. Takže to zase raz iba poukázalo na to, akí sú amíci retardovaní a hoci to niektoré submisívne či citovo labilné povahy môže chytiť za srdce, mňa to po celý čas len rozčuľovalo.

Vcelku slušne natočený, technicky zvládnutý found footage s pravdepodobne rekordným počtom odhalených pŕs v tomto hororovom subžánri. Tým ale bohužiaľ končia pozitíva, ktoré môžem napísať, keďže ináč je to len zdĺhavá nuda, bez atmosféry či napätia, úplne zlyhávajúca práve v tom o čo sa pokúša; v horore. Trojica filmárskych blbečkov sa ocitá v opustenej nemocnici, kde majú natočiť zákulisný dokument, zistia však, že tu na nich číhajú agresívni duchovia. Nuda, nuda, zívačka a zlatí Grave Encounters. Na druhej strane ma však pobavili detailne obdivné recenzie z imdb, ktoré si tam s najväčšou pravdepodobnosťou "nenápadne" šupli sami tvorcovia.

Podľa skutočných udalostí natočený exploitation z Chile, o rodinke týranej násilníckym otcom, ktorý sa však dostane do väzenia po tom, ako zabije policajtov. Dcéry sa spolu so zmutovaným chlapcom musia následne skrývať v lesoch, keďže po nich ide drogový boss, ktorý má s otcom nedokončený obchod. Skĺbenie špinavého, krvavého masakru a rodinnej drámy dopadlo celkom dobre, aj vďaka tomu, že sa režisér vykašľal na nejakú zhovievavosť či korektnosť. Len škoda, že niektoré scény boli nezmyselne prehnané, čo pôsobilo už príliš samoúčelne, obzvlášť v kontraste s nekonzistentným dejom. Na rok 2014 sa ale chystá americký remake pod taktovkou rovnakého režiséra, ktorému by sa pri troche šťastia mohlo podariť vychytať muchy originálu. // 2016: nepodarilo sa, remake bol nakoniec zbytočný.