jemenfoutiste

Osobne sa cítim pricynická na tento druh lovestory. Nie že by mi ten pán s moustache a smutnými očami spolu s hlasom Scarlett predstierajúcej sex po software-i neboli sympatickí, len celý ten film mi prišiel zbytočný. Síce perfektne natočený. Melanchólia, farby a tá hudba! Jediná myšlienka, ktorá vo mne zostala po konci filmu, bol ten pocit ľútosti nad niekým, kto si neuvedomuje výkonnosť počítačového software-u. Pokiaľ je však celá tá vata len o jednom tragickom ale poetickom rozchádzaní dvoch ľudí (Mara Rooney skvelo hrá), tak potom 5. Obávam sa však, že je to len útok, síce kvalitnejší, ale i tak agresívny na jednu veľmi konkrétnu skupinu.

pekne natočené filmové sklamanie.

Po všetkých tých dlhých metaforických odyseách, ktoré síce milujem, ale povedzme si narovinu vyžadujú viac zhliadnutí, kde sa obrazotvornosť miesi s ambiguitou a ambivalenciou prichádza americká nezávislá scéna, a teda že proti spojeniam americký a nezávislý mám nejeden predsudok. Film je postavený na princípe voyerizmu, resp. nezávislom pozorovaní, také ako to môže robiť každý človek, bez kamery, stačí sa pozrieť okolo seba, všetci máme niekoho známeho, kto je tak trochu obyčajný, tak trochu výnimočný. V takzvanej obyčajnosti a jednoduchosti sa nájsť sfilmovania-hodný príbeh, taký jednoduchý, kde všedné dialógy s ukrutne dlhými pauzami zväčša skrz sprostredkovateľa akým je mobilný telefón alebo vyprázdnené dialógy o šaláte alebo nedorozumeniach typu myslela som si, že.....no, ono vlastne nemôžem volať....Osamelosť bez dialógov a vnútorných monológov, na ktoré sme tak nejak už zvyknutý a ktoré očakávame. Malý zázrak, že dokážeme pochopiť myšlienky , aspoň niektoré, na základe výrazov tváre a banálnych rozhovorov. Je to ukrutne pomalé, s neskutočnou atmosférou, a ja som si užívala každý jeden záber. nevšedný.

79% za sračku, v ktorej sa tancuje, uchyľuje k jednoduchému vtipu a neprekvapivej pointe. preboha za čo ma táto komunita trestá, a všetkých tých, čo majú radi filmy, nie červenú knižnicu, v ktorej keď sa spomenie xanax a hemingway sa dvíhajú percentá nepekným štýlom.

Toto je filmová poézia, symfónia obrazotvornosti! Veľmi podarená snímka s ambivalentnou pointou a absurdne logickým vyvrcholením. Surovo reálne a predsa skôr mýtus ako príbeh. Veľmi slušný polounderground anglického filmového priemyslu, spolu s Franklynom, veľmi chvályhodné. Fakt som si hovorila, ale veď no veď nemôže si len tak zomrieť či?....Šťastné konce sú predsa pre deti, však Belle?

prvý krát to bolo WOW, naozaj som zostala sedieť na mieste a premýšľať. druhý krát to bolo ešte dokonalejšie, všetko ste vnímali inak, pretož ste vedeli ako sa čo skončí, a sústredili na všetky postavy, každá jedna bola reálna, dalo sa stotožniť s Mary, s Clem, s Peter-om..........práve preto, že nič nebolo čiernobiele. všetko to bolo nabité farbami, odlišnosťou, od farby vlasov po emócie. asi som v menšinovej skupine, ktorá si nemyslí, že sa jednalo o osudovú lásku. veď predsa sme videli ako to skončilo. ale každý koniec si predsa musíme pamätať, lebo je to naša neoddeliteľná súčasť. keby sme ju vymazali, už by sme snáď neboli ľuďmi. scéna so slonmi, počas ktorej sa recituje Pope. scéna zabúdania posledných momentov. scéna s domom. scéna s Joelovými otvorenými očami. Pochybujem, že som videla iný film päťkrát a vždy som bola fascinovaná. (Ok, možno Stay)

nežijeme na plno. a nežili naplno ani protagonisti, ktorí vedeli, že dokončenie je už na prahu. niekto tu spomínal, že nechápu , že nebojovali. teda by z tohto filmu urobili klasickú troj*. práve tá absencia nádeje (naozaj niekto veril, že existuje odklad?) urobila z tohto filmu nadpriemer, keď je človek konfrontovaný s krutou skutočnosťou, že ten čas proste v rukách nemáme, rovnako ako svoj život, rovnako ako životy iných. neskutočne výstižne natočený tragický film, ktorého pointa tkvela aj v tom, že niektoré veci sú nezvratné.

jeden perfektný francúzsky film. atmosféra. komornosť, takmer až askétická skromnosť.spôsob akým hrajú, spôsob akým rozprávajú, vyslovujú, ako dokážu povedať svoj text bez toho, aby hovorili. Honoré, to je psychiater, ktorý lieči najhlbším smútkom, ktorý nevysvetlí vo filme. Pomaly diváka ním znásilňuje, a potom skončí film a zostáva vo Vás…… a teda, pokiaľ Vám ešte nebolo na seriózne umretie od psychiky, alebo ste nikoho takého nezachraňovali, možno bude jemný problém sa stotožniť. súrodenecká láska vo svojej najviac fascinujúcej podobe. fajčia všetci a stále, hádajú sa všetci a stále, telesný kontakt medzi všetkými a stále. a samozrejme, nečakajte nejaký konečný zvrat.

natočiť romantický film (toto pomenovanie má podľa mňa tento film iba dehonestovať) tak, aby bolo čo pozerať bez zívania. natočiť romancu bez jediného pobozkania sa, pričom najvzrušujúcejší osobný kontakt je bozk na ruku. niečo ako Jane Austen bez Jane Austenovej, keď sa nenudíte, keď si užívate tú úžasnú prácu s kamerou (záverečný východ slnka), strih, herecké výkony a bez okolkov priznáte, že nabudúce si to pustíte znova.

Ale lepšie tri* Viac než slušná akcia, a to akčné filmy naozaj nemám v obľube, a v podstate slušné sci-fi určené hlavné mladším divákom. Ale neodfláknuté, veľa ľudí tomu vyčíta zlé kostýmy a kulisy, ale ste si naozaj istí, že to nie je ironicky poňaté? Že sa to má odlišovať s ostatnými antiutopistickými filmami? Že kontrast hraničiaci s gýčom tam nie je zámerne použitý? Ako rozprávka pre násťročných viac než slušné, a pokiaľ to budete púšťať deťom, tak s čistým svedomím, že nebudú chcieť mať hlúpe frajerky alebo upírskch frajerov.