arkie

Film o tom, ako niekomu hrablo, spracovany ako existencionalna filozoficka uvaha. Mnohym sa to preto paci, lebo si tam mozu dosadit alebo si vybrat to, co je ich domenou. Ja vsak tvrdim, ze je to svojim sposobom lacne a banalne.

Vynikajuci vykon Roberta Downey Jr., putavy a strhujuci pribeh. Ku konci uz trochu tendencny, zjednodusujuci apod. Je tam ale jedna krasna scena, ked Chaplin konecne dostava cenu za svoje dielo a je vybrany kusok z jednej jeho grotesky, ktory je tak nadherne nadcasovy, vtipny a dojemny az clovek konecne pochopi, v com bol tento komik genialny. Inak vo filme sa moc nespomina, ze Chaplin bol efebofil ... :)

Tento film sme videli v ramci jazykoveho kurzu, kde sme si mohli pozicat rozne dvdcka specialne so svedskymi filmami. Mali sme chut na komediu, a tak sme siahli po titule, ktory podla obalky vyzeral ako groteska. Navyse tam je hviezdne obsadenie - Lena Olin (Cokolada, ano ona je Svedka), Mikael Persbrandt (podla mna jeden z najlepsich svedskych hercov v sucasnosti) a Tuva Novotny (Jalla! Jalla!). O to horsie bolo sklamanie. Predovsetkym film nie je vobec komediou! Je to tazky depresivny pribeh o cloveku, ktory zabil z nedbalosti svoje vlastne dieta a snazi sa vyrovnat s nenavistou okolia, rodiny a vlastnej manzelky a pri tom este pride o lukrativne zamestnanie. Dejom to trochu pripomina film The Assassination of Richard Nixon (2004), Persbrandt tu hra podobneho "vysáka", ktory sa vesia na ludi s detinskou tuzbou po troche lasky. Zavsimnutie stoji len zaujimava vizualna stranka - nieco v zmysle digitalneho crossprocessingu, kde sa jednotlive sceny upravili digitalnym filtrom, takze dominuju vypalene a prehnane farby, alebo naopak znizena saturacia a tak podobne. Druhu hviezdicku davam ani neviem za co - mozno mi je len blbe, ze som si vydyndal zaradenie filmu do databaze, aby som ho strasne strhal ... :)

Sklamanie. Ak ste fanusikom muzikalov, tak to asi budete vidiet inak, ale mne tie spievane casti akosi dost vadia. Ale nejde len o to - pribeh je vcelku prosty a ide do velkej miery len o pomstu. Typicke burtonovske kulisy, tentokrat Londyn. Postupom deja stale viacej a viacej krvi. A menej a menej zmyslu. Vlastne to konci dost smutne. Skoda, cakal som od toho viacej - citili som sa rovnako ako hlavny hrdina - prazdny a vyprahnuty.

Johnny Depp naložený v čokoláde.

Neda sa to hodnotit inak nez svedska klasika. Hlavny hrdina dosiahne vrcholu za ceny ohrozenia vlastneho zdravia, preto prichadza na dedinu - miesto, kde stravil detstvo. Tu zacne posobit na miestnych ludi, pozdvihne ich zivot, najde lasku, ktoru si sprvu odopiera, aby si ju nakoniec doprial vo strhujucim finale, kde ide hlavne o "hladanie vlastneho tonu" ... ze to znie strasne banalne? Ziadne velke prekvapenie sa teda nekona, ide ako som uz napisal o klasiku - hladanie pravych zivotnych hodnot a tak podobne. K dobru mozno pripocitat skvele a autenticke hercke vykony, kde tu vcelku vydareny vtipek a lahko nekompromisny koniec. Na rozdiel od inych sucasnych svedskych filmov tu nie je az tak silna presladenost (napr kompletne cela produkcia od Colina Nutleyho) ... ide o rodinny film, ktory neurazi, nepokuse.

Toto mi lezi v zbierke, ale neviem sa odhodlat sa na to pozriet. Zazitok s Helenou Bergström v Under solen (1998), Änglagård (1992) a Änglagård - andra sommaren (1994) je prilis traumaticky, aby som bol tak bezstarostny.

Typický patetický rodinný film. Krásna Žena - Fanny (Helena Bergström) prichádza na dedinu kvôli dedičstvu aj so svojim excentrickým priateľom - Zac (hra ho Rikard Wolff, mimochodom je to gay :), aby to tam celé obratili naruby v mene svätej vojny proti xenofóbii miestnych ľudi. Predvidavé, trapné, pretekajúce emóciami. Pravda, nemožno tomu uprieť pár komických scén (farár v starom aute s vypeckovanou Abbou), ale všetko toto sme uz kdesi videli. Mimochodom, Colin Nutley ako režisér (a manžel Heleny Bergström) je vo Švédsku nechvalne známy práve pre takéto dojáky a Änglagård je v tomto smere braný ako typický príklad. Doporučujem sa zdiaľky vyhnúť.

Film sme vypli po 15 minutach, zaplava citovo vydieracskych reminiscencii hlavneho hrdinu nas znechutila do tej miery, ze sme si museli dat staru preverenu komediu. Mimochodom inak obezneho Rolf Lassgårda tu hral v scenach z minulosti nejaky fesacky stihly mladik - kto by tomu uveril, ze? :) Takze sme mozno prisli o nejake prekvapenie, ale motiv predavkovania sa neocakavane cistym heroinom mi pride ako hodne obohrany. Inak tu vidno dost nazorny rozdiel medzi konkurencnym serialom Beck, ktory je typicky centralisticky (odohrava sa v Stockholme) s celkou masivnou technickou podporou (sledovanie smsiek, bankovych kont, maju technicky team, briefingy apod) a tymto serialom, lokalne situovanym Wallanderom, ktory jednak vyzera ako ujco z Pezinka (odohrava sa to v Ystade, to je na juhu Svedska v Skåne), ale hlavne sa na vsetko musi divat sam, mota sa okolo neho partia kvazi profesionalov, ziadna technicka podpora, rozhovory v kancli su len o tom, co sa stalo, ked tam nebol a tak podobne. Toto uz myslim vyslo trochu z mody, ale ked niekto chce zavan klasiky, tak prosim.

Jak je Mel Gibson vtipný, tak je Helen Hunt trapná. A čím víc se film blíží ke konci, tím víc je ta její dokonalost nesnesitelná. Každopádně za taneček na Sinatru *****...