Abiosis

*SPADOL Z OBLAKOV* Na môj vkus to bolo až príliš preplnené mužskými hlavnými postavami, a neberúc do úvahy epizódne postavičky a tri čarodejnice, jediné zastúpenie malo ženské pohlavie len v Meg. Disneyovky totiž vnímam aj cez - nebudeme si klamať - veľmi príťažlivé ženské charaktery a práve tento rozmer mi tu chýbal. Priznávam, že som si rozprávku z dávnejších časov pamätal inak - ako zábavný, akciou a humorom nabitý príbeh o polobohovi (ktorým tu nie je) a jeho hyperzábavnom koňovi (ktorým tu nie je). V skutočnosti však pred mojim zrakom prebiehal nie príliš originálny, a z pohľadu zábavnosti, vlažný príbeh, v ktorom dokonca zlyhávali aj vyložene komické postavičky, ako napríklad diablici Panic a Pain. Verdikt v 1 vete: Nič božské. 20.09.11

*MASA MÄSA* Je nás taká obrovská masa, že zabezpečiť individuálnu a humánnu starostlivosť o zviera vo veľkochove je takmer nemožné. Masa je totiž hladná a pýta si jesť; pýta si veľa jedla a pýta si ho okamžite. Rozumiem tomu, ale neznamená to, že som ochotný takýto prístup aj akceptovať, a teda sa nepriamo stávať zodpovedným za utrpenie takýchto zvierat (veď ja, a vy všetci, sme nepriamo zodpovední za ešte mnoho iného). Ľudia sú rôzni a sú schopní rôznych činov, ale tí, ten "druh" ľudí, ktorý sa objavuje v záberoch tohto filmu a aj mimo nich, nie sú z mojej planéty. Vegetariánstvo (a všetky jeho varianty, či alternatívy k nemu - ja som doteraz praktikoval tzv. semivegetariánstvo), to je životný štýl, je to rozhodnutie, na ktoré však treba mať "bunky". Ak je raz indivíduum hulvátom k ľuďom, zmena u neho nenastane ani vo vzťahu k zvieratám. K životu bez mäsa sa dopracujete postupne - od pocitov, cez slová, až k činom. Práve tento dokument (a je mi naozaj jedno, že jednostranný) sa u mňa stal začiatkom tej poslednej fázy. Verdikt v 1 vete: Film, ktorý má silu ľudí zmeniť. 19.09.11

*COŽ TAKHLE DÁT SI SOJU?* Svojim neutrálnym prístupom k problematike bitúnkov možno takmer hovoriť o edukatívnom dokumente. Film nám systematicky predstavuje proces porážania koňov, kráv a oviec do najmenších detailov a som si istý, že aj tá mäsožravá časť ľudstva sa pohľadom snaží zavadiť aspoň o niečo vzdialene pripomínajúce brokolicu - len preto, aby ten hrozný pohľad niečím vykompenzovala. Človek sa pri sledovaní dokumentu dozvie mnohé, napríklad že muži povojnového Francúzska takmer do jedného fajčia jednu cigaretu za druhou, že ženy sú v narábaní s nožom rovnako zdatné ako muži, že podrezaním dobytka sa myslí jeho takmer absolútna dekapitácia a... že mäso, ktoré možno práve jete, malo niekedy tie najnevinnejšie oči pod slnkom. Verdikt v 1 vete: Aj v čiernobielom filme ľahko rozoznáte červenú. 16.09.11

*RECEPT NA PUDING* Hororovému žánru často dokážeme odpustiť mnohé (a možno by sme nemali), ale tentokrát som už nevedel tolerovať všetku tú plytkosť postáv, absenciu zdravého rozumu a nezmyselnosti v detailoch (za všetko spomeniem napr. kanalizáciu v lese). Naivne až groteskne vyznela aj snaha o zakomponovanie výskumu a vedy do filmu - v momente, kedy do filmu vstupujú ozbrojení vedci v ochranných odevoch, film prestávam brať vážne. A je to veľká škoda, pretože filmu nemožno uprieť geniálne špeciálne efekty, pri ktorých sa mi naozaj s údivom otvárali ústa. Frank Darabont (režisér a scenárista, ktorý patrí medzi mojich najobľúbenejších) tu ako spoluautor scenáru ešte svoje majstrovstvo nepreukázal, ale my vieme, že už v roku 1994 prinesie jeden z najvýznamnejších počinov svetovej kinematografie. Verdikt v 1 vete: Chabé príbehom, silné špeciálnymi efektami. 16.09.11

*ETA KOORAM NAH SMECH* Je jasné, že keď si film pozriete desiatykrát, mierne stratí pôvab. Ale Serenity... Pre mňa je darom vesmíru (asi rovnako ako stará trilógia Star Wars), a tak ako Star Wars, aj Serenity môžem pozerať s kratšími či dlhšími prestávkami neustále - azda až do vesmírnej implózie. Do filmovej postavy River Tam som sa platonicky zamiloval ihneď a stále sa mi odmilovať nepodarilo. A nemožno sa mi čudovať; veď keď bývalá baletka predvádza bojové umenie, vtedy naozaj môžeme hovoriť o umení v pravom zmysle: tu akási bojová variácia na battement, tam zase akási variácia na allegio nasledovaná veľkým échappée, či dokonca monumentálnym jeté. (Mon Dieu! Comme elle est belle!) Má to vtip, má to akciu, má to skvelého zloducha, má to krásnu hudbu a množstvo zapamätateľných scén. Som nadšený. A to som seriál ešte nevidel. Verdikt v 1 vete: Sci-fi, aké sa natočí raz za dekádu. 13.09.11

*DOBRÚ NOC* Plagát k filmu sa mi veľmi páči. Páčili sa mi aj dokonalé ženské tela - ich pevné prsia a moderné strihy medzi stehnami. Že sa vyjadrujem mierne neprístojne? Pramení to z môjho sklamania, pretože tam, kde som očakával britský kult, sa konali len hlúpe slová vydávajúce sa za hlboké pravdy a múdra o svete, ľuďoch, vzťahoch... A napokon z filmu nezostalo nič, len to, čo som opísal v prvých vetách. Celý zvyšný priestor je zaplnený len akousi pseudofilozofiou, mrmlanou monotónnym hlasom hlavného predstaviteľa, ktorý ako magnet priťahuje tie najgrotesknejšie postavičky celej Británie. Nie, nechýba mi nadhľad; chýba mi schopnosť akceptovať prázdnotu v slovách i činoch. Verdikt v 1 vete: Slávny film o nespavosti, ktorý dokáže uspať. 12.09.11

*RODINNÉ SOIRÉ* Rodinka sa nám rozrástla. K už asi navždy zjazvenému Chuckymu a jeho vnadnatej neveste Tiffany, pribudla ďalšia bábika, a to synčekodcérenka Glen, respektíve Glenda. A táto traumatizovaná postavička, ktorá vzdialene pripomína Davida Bowieho sedemdesiatych rokov, je naozaj desivá; a to až natoľko, že k nej nemôžete necítiť odpor. Je vám zle z jej bezpohlavnosti, z jej submisívnosti, z jej úzkostných stavov... Keby sme aj nebrali do úvahy Glena / Glendu, piate pokračovanie Chuckyho je asi najnepríjemnejším z celej série: vraždy sú krvavejšie, osudy postáv smutnejšie, humor čiernejší a - neodpustiteľne - Britney Spears v tomto filme umiera. Zdrojom najväčšej radosti však pre mňa je prítomnosť Jennifer Tilly, ktorá hrá seba samú, a rád by som jej odkázal nasledovné: "Jennifer, láska, ja by som ťa určite uprednostnil pred Juliou Roberts." Verdikt v 1 vete: Keď sa Chucky dostáva mierne do úzadia. 02.09.11

*SEX, DRUGS AND HEAVY METAL* Bonnie a Clyde, Rosemary a Fred, či Faye a Ray. Neviem, s ktorou dvojicou toho majú najviac spoločného, ale Tiffany a Chucky berú životy rovnako radi, ako ktorýkoľvek zo spomenutých párov. Spojenie komédie a hororu mi nikdy neprekážalo a ani v tomto prípade (áno, tento príbeh o Chuckym sa nesie v zábavnom duchu) mi nevadilo; azda iba trošku, a to i len v prípadoch, ktoré ja za humorné nepovažujem (napríklad fajčenie marihuany - na to som alergický, keďže každá menej či viac nenápaditá komédia nejakú scénu s marihuanou obsahuje a už dlho to považujem za príznak absencie zmyslu pre humor u scenáristov). Hlas Jennifer Tilly má úžasné a netypické atribúty a rovnakým dojmom na mňa zapôsobila aj svojim výzorom. Jednoducho povedané, som z nej nadšený. (Škoda, že vo svojej ľudskej podobe nezostane dlhšie.) O zapamätateľné výroky nie je núdza a dočkáte sa aj významného ponaučenia: ani u bábik neradno podceňovať bezpečný sex. Verdikt v 1 vete: Škaredšia a krajšia polovička vražedného páru na ceste za ľudskými telami. 01.09.11

*OPLATÍ SA NEVEDIEŤ PO ANGLICKY* Priznávam, že jednu či dve kľúčové veci som nepochopil a možno práve preto vo mne film nerezonuje až tak, ako by mohol. Žánrom a formou je však presne taký, aký obľubujem: klaustrofobický, dialógový a s minimálnym počtom protagonistov. Typickou súčasťou týchto minimalistických filmov býva aj absencia dobrých hereckých výkonov, avšak v tomto prípade sa obávať netreba. Stephen McHattie zaujme svojim hereckým prejavom, a navyše aj výzorom; a tiež hlasom. Práve ten dokonale dokresľuje desivú atmosféru filmu, ktorá pramení z toho, že rovnako ako protagonisti, ani my nevieme, čo sa mimo budovy vlastne deje a dozvedáme sa to len sprostredkovane. A toho, čo nepoznáme, sa bojíme vždy najviac. Verdikt v 1 vete: Originálny nápadom i spracovaním. 01.09.11

*NA MENINY NECHCEM* Nerátal som s tým, že Chucky si udrží fomu vo všetkých častiach pôvodnej trilógie, ale aspoň prvé dve časti boli "príjemne" stráveným časom. V tej záverečnej časti naozaj príbeh pokrivkáva viac ako Chucky vo svojom neforemnom telíčku. Tretí príbeh o nespratnej bábike bol urobený narýchlo (od uvedenia predchádzajúcej časti ho delí len cca. 9 mesiacov) a tento časový stres sa podpísal aj pod kvalitu celého príbehu. Umiestnením príbehu do prostredia vojenskej školy je zaujímavý a (v porovnaní s ostatnými časťami) originálny, avšak neschopný z tejto výhody ťažiť. Originalita absentuje na všetkých frontoch - v konaní postavičky a ostatných postáv, v Chuckyho hláškach, spôsoboch vrážd, či príbehových zvratoch. Zaujímavým sa pre mňa stáva len finálny Chuckyho žartík počas vojenského cvičenia. Verdikt v 1 vete: Keď Chuckymu dochádza dych... 31.08.11