blondboss

Lars opäť ukazuje svoje temné vnútorné ja. Ponúka nám obraz "inteligentov", ktorí sa rozhodnú hanobiť a parodizovať ľudské postihnutia, aby odkázali okolitému svetu, aký je povrchný. Na pohľad veľmi zaujímavý námet, ktorý diváka môže strhnúť, avšak ja osobne nedokážem odpustiť ten amatérsky štýl réžie, ktorou sa Larsova tvorba v mnohých snímkoch vyznačuje. Už len také maličkosti, ako keď v záberoch vidíte mikrofón nad hlavami účinkujúcich a podobné lapsusy, toto si jednoducho kvalitný režisér nesmie dovoliť, akokoľvek alternatívne sa tvári. Idioti ako druhá časť trilógie, ktorá má spoločný akurát tak námet a odkaz, je určite horším filmom ako Prelomiť vlny. Opäť sa mi raz potvrdilo, že Larsova tvorba je raz hore a raz dole. Jedno ale musím uznať, von Trier má proste talent na odhaľovanie výnimočných hercov, v prvom filme to bola Emily Watson, v tomto pre zmenu Nikolaj Lie Kaas. 60 %

Ďalšia cestovateľská misia odvážneho Honzu trpiaceho sklerózou, ktorý ani napriek svojej diagnóze neváha inšpirovať iných ľudí. Cesta do Černobyľu bola emočne silno natočená a tá záverečná polhodinka už je skôr len nadstavená kaša. Každopádne podobné inšpiratívne dokumenty sú určite pridanou hodnotou pre tých, ktorí nevedia, ako ďalej so svojim životom. Kvalitatívne na úrovni prvého snímku. 60 %

Toto je presne Lars von Trier. Buď jeho film zbožňujete alebo neznášate. V tomto prípade je to ten prvý pocit, kedy som prakticky nespustil oči z deja a vychutnával si tú bizarno-skľučujúcu atmosféru, ktorou sa snímok niesol. Dejovo to bolo ozaj komplexné a emočne drtivé. Navyše so skvelými hereckými výkonmi a Emily Watson sa týmto snímkom právom predrala medzi elitu. Nie všetky scény mi sedeli, ale v globále smekám. 80 %

Vcelku milý a pútavo vizuálne spracovaný krátkometrážny snímok, pri ktorom sa síce budete nudiť, ale za to aspoň ponúkne čarovný príbeh s originálnymi animáciami. Celkovo však ale veľmi nevidím zmysel v týchto krátkych filmoch. 60 %

Interaktívny thrilller na štýle jeho predchodcu, ktorý ale v mnohom postráda tú univerzálnosť, unikátnosť a hlavne skvelú myšlienku, ktorou oplýval predošlý film. Navyše vtedy to bolo všetko "wow efekt", teraz už to bolo viac predvídateľné a s veľmi chabým rozuzlením. Stále je to ale v rámci žánru jeden z tých lepších snímkov a to využitie online priestoru vo filme je jednoducho stále niečo, čo diváka pritiahne. Ja ale jednu hviezdu uberám kvôli dosť veľkým logickým medzerám. 65 %

Mám rád dokumenty, ktoré ma v niečom obohatia. Tento snímok ma konkrétne obohatil hlavne v tom, že ja som ani len netušil, že náš rodák veľmi úzko spolupracoval s takými hudobnými legendami, akými boli napríklad Beatles. Je zaujímavé sledovať, čo všetko Dežo Hoffman vo svojom živote dokázal a čo zaujímavé zažil. Inšpirujúci človek. 70 %

Tento snímok hodnotím ako úlet, ktorým si Elizabeth Banks pripomenula skutočnú udalosť, ktorá sa stala v 80-tych rokoch v Amerike. Je to síce totálny bizár, čo sa deja týka, ale dá sa tu aj slušne zasmiať a niektoré hlášky stoja za to. Je to ale skôr na totálne vypnutie mozgu, takže určite nečakajte žiadnu inteligentnú smršť. Paradoxne bol ten nadrogovaný medveď sympatickejší ako ľudské postavy. 50 %

Tieto "making of" špeciály sú vo väčšine o tom istom. Síce tu vidíme zaujímavé zábery z natáčania a pár dojemných stretnutí po rokoch, ale v globále to nefunguje až tak, ako by som očakával. Možno neviem niektoré veci dostatočne doceniť, ale akosi mi tu chýbala jemná dávka sebareflexie vo vzťahu ku kritickým recenziám, ktorým by tvorcovia mali aspoň z časti v týchto špeciáloch čeliť, inak je to len marketingová vata. 60 %

Dokument približujúci výrobu poslednej série Hier o tróny, ktorou sa zavŕšila jedna veľkolepá éra seriálovej kinematografie. Dekáda, ktorá zmenila svet filmu a pri ktorej konci som vyronil pár sĺz. Tento "making of" špeciál to len potvrdzuje, aj keď osobne som čakal trošku viac emócií a viac zamerania na samotných hercov a ich pocity pri konci tejto šou. Štvrtú hviezdu dávam vyslovene z nostalgie. 70 %

Vskutku depresívny snímok od "majstra depresií" Larsa von Triera, ktorý svojou nekonvenčnosťou a originalitou dokáže neustále prekvapovať a jeho filmy sú jednoducho zárukou minimálne bizarnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Melanchólia v zásade stavia na podobných prvkoch s pridaním niekoľkých siahodlhých spomalených sekvencií, ktoré boli síce vizuálne podmanivé, ale metrážne trošku zbytočne dlhé. Milým prekvapením určite Kirsten Dunst, ktorá svoju úlohu poňala ozaj s plným nasadením. Keby tu bolo menej hluchých scén a pomalých záberov, viac by som si to vychutnal. 60 %