Reklama

Reklama

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles

  • Česko Dežo Hoffmann - Fotograf Beatles (viac)
Trailer

Obsahy(1)

Príbeh Beatles poznajú všetci, príbeh Deža Hoffmanna málokto. Osud to však zariadil tak, že ich životné cesty sa pretli v najpríhodnejšom čase. Oni stáli na prahu celosvetovej slávy, on mal päťdesiat - vek, keď už mnohí pomýšľajú na odchod zo scény. Ich energia, nespútanosť a radosť zo života ho naplno očarili. Pri nich omladol, bol sopkou nápadov a robil to, čo vedel najlepšie - fotografoval. Urobil viac záberov Beatles ako ktokoľvek iný, zaznamenal všetky významné udalosti ich oslnivej kariéry. A nielen ich. Z jeho snímok slávnych hviezd šoubiznisu sa stali ikonické obrazy plné života, spontánnosti a pohybu. A hoci vytvoril jeden z najfascinujúcejších archívov svetovej pop scény, málokto tušil, že za jeho jedinečným fotografickým rukopisom stojí dlhoročná skúsenosť z práce vojnového kameramana, kde pomalosť a váhavosť nemali miesto, pretože za každú chybu sa draho platilo. (Continental film)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (20)

blondboss 

všetky recenzie používateľa

Mám rád dokumenty, ktoré ma v niečom obohatia. Tento snímok ma konkrétne obohatil hlavne v tom, že ja som ani len netušil, že náš rodák veľmi úzko spolupracoval s takými hudobnými legendami, akými boli napríklad Beatles. Je zaujímavé sledovať, čo všetko Dežo Hoffman vo svojom živote dokázal a čo zaujímavé zažil. Inšpirujúci človek. 70 % ()

MikO_NR_1909 

všetky recenzie používateľa

Patrik Lančarič vo mne nadobúda dôveru ako talentovaný dokumentarista, ktorý vie zapojiť viacero myšlienkových prúdov zaujímavých a často kontrastných osobností. Keby sa zameral iba na Hoffmanovu fotografickú kariéru v popovom a rokenrolovom hudobnom priemysle, asi by sa nedala pochopiť jeho osobnosť vo väčšej šírke. Práca s materiálom teda nespočívala iba v reportážnom a autobiografickom náhľade na tohto človeka, ale i poctivým úsilím priniesť zábery dobové a skvelo to postrihať, aby divák zachytil duch doby a spôsob, akým sa vykonávala  práca s varením negatívov a ako sa premýšľalo vo fotení v tej dobe obecne. Poznačenie zo španielskej občianskej vojny a komplikovaná púť tohto židovského svetobežníka, ktorý rozmýšľal umelecky a ľudsky, narážala na tvrdý technokratizmus a pragmatizmus, ktorý Lančarič dôveryhodne zobrazil a ktorý stál tohto obdivuhodného fotografa lepšie materiálne zabezpečenie. ()

Reklama

marhoul 

všetky recenzie používateľa

Co zažil Dežo Hoffmann, mi vyrazilo dech už před lety, proto jsem si včerejší uvedení dokumentu slovenskou dvojkou nenechala ujít. V květnu jsme trávili několik krásných dní v magické Banské Štiavnici, a protože se našla patra nadšenců, kteří rekonstruují rodný domeček Deža Hoffmanna, je v ulici směrem k tajchu nad městem, hned nad Trojičným námestím, kousek nad okouzlující Patisserií Cukrkandel, jejich čokoládový cheescake je absolutní topka a ne, neuctivým čekáním a nevkusně arogantním zacházením personálu se zákazníkem v kavárně Divná paní si opravdu návštěvu BŠ nekomplikuj, vyběhni do luxusního Cukrkandelu a pak udělej pár kroků kolem malebné galerie umění až k Dežovi, navštiv expozici, kterou jeho úžasně sympatičtí obdivovatelé nachystali a buď hrdý na slovenského fotografa, mistra černobélé fotografie, který nejen, že fotografoval a osobně se roky přátelil s The Beatles, fotil Stouny, Davida Bowieho, Marilyn Monroe, Franka Sinatru atd., atd., zařídil na Bratislavskú lýru v roce 1969 slavné The Beach Boys a další, byl to excelentní, novátorský fotograf, který jako první změnil způsoby focení a prezentace kapel, jeho dynamické záběry obletěly svět a možná by byl jeden překvapen, kterých notoricky známých snímků je autorem zrovna Dežo, kromě toho byl významným fotoreportérem válečným, v tomto kvalitním dokumentu mě potěšily filmové záběry z Anglie, na kterých je Churchill s Benešem a kolem nich pracuje Dežo s fotoaparátem, ale také zjištění, že Dežo Hoffmann byl v občanské válce ve Španělsku s Hemingwayem, Frankem Capou a Marthou Gellhorn. S tou se ostatně stýkal i celé poválečné roky v Anglii. Nedá se mi nevzpomenout výrok Marthy Gellhorn, jedničky mezi válečnými reportéry, to je ta paní, která jako první napsala světu o masakru při vylodění v Normandii, kterého se přímo účastnila, převlečená za zdravotní sestru, že jí osobně zlomily srdce dvě události. Nikoli bouřlivé manželství s ožralou Hemingwayem, kterého nakonec kopla do zadku, ale občanská válka ve Španělsku a chvíle, kdy s americkými vojáky v lese náhodou objevili koncentrační tábor Dachau. Z dokumentu se dovídáme, že občanská válka ve Španělsku navždy zlomila srdce i Dežovi Hoffmannovi. Noční můry a psychické následky ho trápily roky po válce. Martha jezdila do válečných konfliktů téměř do konce života, když už nemohla, otrávila se, Frank Capa tragicky zahynul ve Vietnamu, Ernest se zastřelil. Dežo Hoffmann dostal šanci v podobě injekce energie od rozdováděných, srdečných mladíčků, kteří byli hraví jako štěňata, na které se jako první londýnský fotograf odjel, z vlastní iniciativy, podívat do Liverpoolu, ve chvíli, kdy ještě nebyli slavní. Stal se jejich fotografem, starším přítelem, osobním kamarádem, k němuž vzhlíželi, který je následně v Londýně seznamoval s každou celebritou, kterou fotil, uvedl je v podstatě do společnosti, trávil s nimi roky života, nevydělal na tom skoro nic, ale věřím, že mu tyhle, tehdy ještě hodné děti, nalily dostatek krve do žil, aby aspoň chvílemi zapomněl na hrůzy války a časy prožité v zajateckém lágru.  Zajímejte se o Deža. Takových osobností Slovensko moc nemá. Dokument je na jedničku! PF2023! Ať se vám daří! 🍀🥂 PF2023! Ať se vám daří! () (menej) (viac)

Slarque 

všetky recenzie používateľa

Trochu jsem se bál, že to bude film o fotografování Beatles (beatlemánii jsem nezažil, ani nepochopil). Ale ukázalo se, že příběh Deža Hoffmanna je mnohem zajímavější. Možná až příliš profesionálně vyrobený film (skoro jsem viděl místa vhodná pro přerušení reklamními bloky a cítil přesně odměřenou dávku patosu), ale i tak škoda, že jsem v tom kinosále seděl sám. ()

ancientone 

všetky recenzie používateľa

Závisí, v akom kontexte sa film sleduje. V kine skôr sklamanie, keďže od zvládnutého autorského dokumentu to má ďaleko, v telke to vypáli ako celkom slušný tv film, ale bez špecifického výrazu. Lančarič akoby chcel vyrozprávať všetko, verbálne aj vizuálne, a vzniká preplácaný patchwork hovoriacich hláv, video a foto archívov. Sínusoida viac či menej podarených segmentov sa snaží dospieť do ledabolého úbežníka, pár viet autorského komentára ale nezachráni absolútne rozháraný koncept. Film nemôže uchopiť/vytvárať uspokojivý portrét svojho protagonistu, keď v procese sám tápe ohľadom svojej identity. ()

Galéria (14)

Reklama

Reklama