wincow

Vadilo mi, že film hľadá vo Votrelcovi významy, ktoré doň zrejme nikto nevložil. A nemôžem si byť istý ani príbehmi o inšpirácii, pretože som náhodou videl Dark Star. Mimozemšťan tam bol skôr veselou vsuvkou ako hlavnou dejovou líniou. V tomto dokumente sa však pokúšali Dark Star vykresliť ako film kde „mimozemšťan napadne loď“, alebo ako „vtipnú verziu Votrelca“. Takže vo výsledku je to zaujímavý dokument, kde ukazujú Gigerove maľby a hovoria pritom veci, čo možno nie sú pravda.

Viktor Kubal povedal, že výtvarné detaily sú pre dielo škodlivé a mätú diváka. Z toho dôvodu cielene zjednodušuje kresby a figúry kreslí v skratkách. Práve preto je tak nešťastné, že sa s touto filozofiou pustil do celovečerného filmu s dejom tak na päť minút. Vyrovnáva sa s tým dosť skratkovito: Celý film je tak spomalený, že by počas projekcie mohli diváci pri pokladni uzatvárať stávky na to, ktorá postava dôjde prvá ku dverám. Opakované pohyby sa opakujú viac razy ako by človek očakával. A v neposlednom rade po dokončení čiastkového pohybu postavy obraz zastane aj na pol sekundy. Posledné menované mi je najmilšie. Ja sám som často po spočítaní slov v eseji na angličtinu zistil, že mi chýbajú desiatky slov do minima. A tiež som systematicky všade dopisoval prídavné mená a príslovky, až som dosiahol požadovanú dĺžku textu. Bolo to síce pre dielo škodlivé a miatlo učiteľku, ale natiahlo to stopáž.

Dokument vyrobila slovenská televízia v roku 1971, takže tvorcovia stáli pred problémom ako pochváliť film natočený vysťahovalcami, v časoch v prvej republiky za americké peniaze. Konštatujú teda, že dielo je "silne sociálne angažované a prosté akýchkoľvek nacionálnych narážok" a nikdy nezabudnú spomenúť robotnícky pôvod autorov. Rovným dielom ďakujú tvorcom za to, že film natočili a socialistickému zriadeniu, že ho umožnilo preskúmať. Konštatovali, že nebolo treba hrať ani prezliekať sa. Pretože za prvej republiky boli Slováci rovnaký zbedačený nevoľníci ako na počiatku osemnásteho storočia. A tiež ukázali, že v roku 1921 ešte dobre vyzerajúca kúria, stále vlastnená potomkami baróna Révaya je už rezidenciou roľníckeho družstva s opadanou omietkou, popraskanými múrmi a deravou strechou. Ale aj napriek tomu a napriek vate ktorou nadlžovali stopáž ako sa dalo (nesúvisiace vsuvky o Hviezdoslavovi a pod.), je dokument zaujímavý rozhovorom s predstaviteľkou Aničky a filmovými historikmi.