astaroth27

Keď toto Trier točil, pravdepodobne sa škodoradostne smial. Niektoré scény sú vyslovene rozpačité a nesúlad v interakcii medzi Joe a neempatickým Seligmanom bol dovedený k maximu. Scény s bičom sa mi sledovali asi tak ľahko, ako Hanekeho Funny Games, ale proti gustu.. Referencie k Antichristovi či Breaking the Waves potešili. Diabolské dvojča k cudnej, konzistentnej jednotke, aj v publiku mal film výraznejšiu odozvu, kinosálou sa podchvíľou ozýval absurdný smiech. Udeľujem (3+)5 hviezd.

"I seem to have put her off.. an entire race of men." Nezamestnaný, pasívny Brit neveľmi bystrej mysle trpiaci erektilnou dysfunkciou sa úprimne čuduje, prečo ho jedna za druhou opúšťajú všetky priateľky a pomocou tohto filmového projektu sa pokúša prísť záhade na koreň. Možno iba odporučiť.

Rozprávkam sa vyhýbam, ale drámy s rozprávkovou poetikou (pokiaľ nie je absurdná), symbolmi či akousi "osudovosťou" si vychutnávam. Aj tá úsmevná dejová línia s Pľuščenkom, sorry, Peterssonom Jonssonom sa žiadala. Voľne som si spomenula na Big Fish, ale aj na Los Amantes del Circulo Polar a možno nepochopiteľne, Winterschläfer.

Świat otwarty, rany zamknięte. Świat zamknięty, rany otwarte. Labilný citlivý tínedžer sa po prevalení skutočnosti o jeho sexuálnej orientácii vzdáva ambícií či záľub a naplno sa oddáva sebaľútosti a bezmocnosti.. So sestrou dávame štyri body, držalo nás to od začiatku do konca, pestré animované virtuálne fragmenty boli okúzľujúce a čo sa týka Jakuba Gierszała, to czysta radość na niego patrzeć.

Pri sledovaní Soul Kitchen mi vôbec neprekážalo, že dej sa odoberá podľa klasických filmových šablón. Výborná oddychovka, ktorá bez zbytočnej vtieravosti nabije pozitívnou energiou, sympatickí herci. Zatiaľ čo obvykle sa od postáv dištancujem, tu som peripetie prežívala spolu s Zinosom a Illiasom. Nemčinu vnímam ako plus, subjektívne 90%.

Londýn, 70s, glam rock, androgýnne idoly, sexuálna revolúcia, dekadentnosť, provokácia, glitters, glitters, glitters. Instantná láska od úvodných tituliek. Tento film je závislosť. Budete mať chuť obliecť si niečo farebné a lesklé a okamžite sa teleportovať do roku 1974. Tento film reformoval môj hudobný vkus a na istý čas mi spôsobil obsesiu Davidom Bowiem. Tento film som videla najmenej desaťkrát a vďaka pestrému spôsobu narácie si ho neváham pustiť opäť a znova. Bola som nadšená možnosťou všímať si nové detaily na veľkom plátne na brnenských Mezipatrech 2011. Todd Haynes, večná vďaka za Zamatovú extázu! The world is changed because you are made of ivory and gold. The curves of your lips rewrite history.

Možete tvrdiť, že amatérskej kamery je tu až príliš a že dej je lyrický až do miery, kedy sa v ňom v podstate nič nedeje... a nebudete ďaleko od pravdy. Nejde tu o veľkolepú myšlienku, nejde tu ani o strhujúce prevedenie. Tento film je o emočnom prežitku a otupnej melanchólii, ktorá sa s ním tiahne od začiatku po záver. Príbeh je vystavaný z okamihov na hranici detskej nostalgie a dospelosti, z konfliktu rozhodovania sa a rezignácie. Prírodný sountrack od Erika Enockssona je esenciálnym prvkom diela. Prostredím a náladovo mi snímok pripomenul Into the Wild, hoci z iných hľadísk sa filmy nedajú porovnať.

Tínedžerská seriálová guilty pleasure, v ktorej sa prakticky rozoberá len to, že hlavná hrdinka nie je dostatočne cool a prechádza "ťažkým" obdobím prvého vzťahového zmätenia. Nechýbajú ironické komentáre, ukecaná kamarátka, afektovaná roztlieskavačka a samozrejme sladký idol... A predsa: napriek tomuto všetkému to nie je otravné, nudné a už vôbec nie awkward. 20-minútové diely plynú dynamicky, dobrá oddychovka k popoludnajšej káve. Jennine výrazy tváre naozaj stoja za to a Matty ovplýva tým typom atraktívnosti, ktorý by mal byť trestný.

Just because she likes the same bizzaro crap you do doesn't mean she's your soul mate. Film, ktorý rada pozerám opakovane. Zafungovalo tu nápadité spracovanie s primeraným množstvom hravých vsuviek a vydarená voľba hercov, no hlavne úprimnosť a reálnosť príbehu. Kto z nás raz nezažil vo vzťahu rolu zaslepene zaľúbeného Toma alebo citovo nenaviazanej Summer? Sviežosť, modernosť a istý 'hipster vibe' v 500 dňoch nemožno prehliadnuť a určite i to je dôvodom vysokej popularity filmu.

Po zbežnom prečítaní znechutených reakcií na internete som sa v duchu pripravila na desivý a masakrálny horor. Begotten ma však prekvapil, v žiadnom smere nešlo o prvoplánové zobrazenie brutality, no o lyrický príbeh so silne prírodnou symbolikou. Týranie a deštrukcia ako metafora pre zánik, východ Slnka ako znovuzrodenie. Zábery z filmu ma fascinovali dávnejšie v klipoch k piesňam od Silencer a Marilyna Mansona, kde skvelo dopĺňajú hudobnú zložku. V samotnom Begotten počujeme repetitívnu ambientnú kulisu. Nezaškodilo by, ak by bola pestrejšia a ak by bol film kratší, kvôli čiernobielym záberom nízkeho rozlíšenia a opakovaným motívom som ho dopozerávala len s ťažkosťami.